Ministri s obhajobou nevystúpili

Za a proti vysloviť v Národnej rade nedôveru vláde Mikuláša Dzurindu (I)

Národná rada SR po dvanásťhodinovej rozprave nevyslovila 22. marca vláde Mikuláša Dzurindu nedôveru. Bolo to po prvý raz v tomto volebnom období, čo opozícia navrhla odvolať vládu ako celok. Návrh opozičného HZDS získal podporu 42 členov parlamentu, proti hlasovalo 61, jeden poslanec sa zdržal a jeden nehlasoval. Na to, aby vláda padla, bolo potrebných získať minimálne 76 hlasov. Počas rozpravy, ktorá bez časového limitu trvala takmer 12 hodín, vystúpilo 26 poslancov. Okrem troch zástupcov klubov SDĽ, SDK a SMK, ostatní boli z opozičných politických subjektov. Pri rokovaní zaznelo 104 faktických poznámok, najviac na vystúpenie predsedu vlády SR. Ministri nevystúpili v rozprave s obhajobou svojej práce. Koaliční poslanci označili návrh opozície za zbytočné divadlo a argumenty opozície za klamlivé. Opozičné HZDS-ĽS vidí nevyslovenie nedôvery tak, že „poslanci strán vládnej koalície tým na seba prevzali zodpovednosť za postupujúcu ekonomickú destabilizáciu štátu, ktorá v konečnom dôsledku môže zmariť integračné záujmy SR”. Preto sa na argumenty koalície (vlády) a opozície pozrieme z vecného hľadiska tak, ako boli predložené z oboch strán prostredníctvom predsedu NR SR poslancom parlamentu.

Sociálna oblasť

HZDS-ĽS - V sociálnej oblasti vláde vyčíta, že sa zaviazala (do riadneho skončenia funkčného obdobia ostáva šesť mesiacov - pozn. Hd) znížiť mieru nezamestnanosti na 10 %, čo nesplnila. Kabinet doteraz nemá jasnú koncepciu riešenia nezamestnanosti v celom komplexe, teda oživovanie ekonomiky, vyrovnávanie zaostalých regiónov, odstraňovanie čiernej práce, umiestňovanie absolventov škôl a mnohé ďalšie. Ani v roku 2001 neprišlo k zásadnému a požadovanému zvýšeniu ceny práce, a tým k zníženiu vysokého prepadu reálnych miezd za prvé dva roky pôsobenia tejto vlády. Až 60 % rodín žije od príjmu k príjmu. vyše 11 % občanov, teda asi 325-tisíc, poberá dávku sociálnej pomoci, pretože žijú v stave hmotnej núdze. Zásluhou tejto vlády sa na Slovensku prehlbuje chudoba. V sociálnej sfére sa neplní veľmi potrebná úprava, ktorou je dôchodková reforma. Až teraz je v parlamente v prvom čítaní návrh zákona o sociálnom poistení ako jeden zo základov dôchodkovej reformy. O koncepčnosti práce vlády hovorí aj spochybňovanie transformácie pracovného práva.

Vláda SR - Obrat vo vývoji zamestnanosti sa nedosiahol aj v dôsledku demografického vývoja, podarilo sa však zastaviť jej pokles a zaznamenať mierny rast. V rokoch 1996 až 1998 sa zamestnanosť udržiavala umelo. Vláda sa tejto problematike venovala v širokom rozsahu, pričom doteraz prijala viaceré opatrenia. Faktom je, že celkový rast nominálnej mesačnej mzdy zamestnancov hospodárstva SR v rokoch 1998 až 2001 predstavuje asi 23,6 % a s prihliadnutím na prognózu tohto roka možno očakávať prírastok o viac ako jednu tretinu. Pokles reálnej hodnoty dôchodkov predstavuje od roku 1998 asi 5,5 %. Svetová banka však považuje politiku SR na zamedzenie chudoby za efektívnu. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripravilo návrh zákona o sociálnom poistení, ktorého posun vznikol z dôvodu zložitých rokovaní so sociálnymi partnermi, predovšetkým v súvislosti s vyrovnávaním dôchodkového veku žien a mužov a riešením zásadných rozporov o univerzálnosti systému sociálneho poistenia so silovými rezortmi. Pri rokovaní o novele Zákonníka práce dospeli sociálni partneri k dohode.

Hospodárstvo

HZDS-ĽS - Za súčasnej vlády došlo k podstatnému spomaleniu tempa hospodárskeho rastu. Vlani síce došlo k jeho zrýchleniu, ale v podstatne horšej štruktúre, keď motorom nie je rast čistého exportu, ale rast konečnej spotreby verejnej správy a obyvateľstva a rast hrubého fixného kapitálu. Vlani došlo k výraznému zhoršeniu obchodnej a nadväzne aj platobnej bilancie SR. Deficit obchodnej bilancie prevýšil 100 mld. Sk, pričom podľa analýzy súčasnej vlády z novembra 2001 len 8 % dovozov má charakter zakladajúci ďalšiu produkciu a ekonomický rast. Vláda doteraz neprijala žiadne opatrenie na zlepšenie situácie v zahraničnom obchode a v januári 2002 nastalo ďalšie podstatné zhoršenie obchodnej bilancie v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Vo verejných rozpočtoch si kabinet v programovom vyhlásení dal cieľ neprekročiť 3 % miery deficitu k HDP s tendenciou k vyrovnanému rozpočtu. V skutočnosti sa však bude za roky 1999 až 2002 pohybovať pri hranici 5 % HDP. V dôsledku tohto vývoja verejný dlh medzi rokmi 1998 až 2002 vzrastie zo 188 mld. Sk na 431 mld. Sk, teda na dvaapolnásobok. Vláda nezvládla reštrukturalizáciu bánk. Aj keď podstatná časť problémových úverov bánk, asi 70 %, sa viazala na obdobie spred roku 1989, značná časť ďalších problémových úverov sa spája s tzv. Miklošovou malou privatizáciou a ďalší značný nárast problémových úverov priniesol rok 1999 v dôsledku výrazného zníženia tempa rastu ekonomiky. Rozhodujúca časť splatenia istiny je časovaná na rok 2006, teda do posledného roku výkonu nasledujúcej vlády.

Vláda SR - Kabinet musel po voľbách riešiť hlbokú nerovnováhu v hospodárstve zapríčinenú rastovým a investičným prehriatím hospodárstva bez vlastného zdrojového základu spôsobeného predchádzajúcou vládou. Miery rastu v rozpätí 6,2 % až 6,7 %, ktoré boli vykázané v rokoch 1995 až 1997, prekročili možnosti hospodárstva a zapríčinili vysokú nerovnováhu ekonomiky. V roku 2000 sa už zaznamenal vyšší prírastok HDP. Rast pokračuje aj v roku 2001 a 2002 s prirodzenými sezónnymi výkyvmi v produkcii stavebníctva a poľnohospodárstva. Hospodársky rast vlani v jeho štruktúre tvorila konečná spotreba (rast o 5,2 %), tvorba fixného kapitálu (11,6 %), dovoz (11,7 %) a vývoz (6,5 %). Deficit zahraničného obchodu 103 mld. Sk je dôsledok výkonnosti celej ekonomiky a globálnych podmienok hospodárskeho a zahraničnoobchodného vývoja. Prejavili sa v ňom dôsledky pomalosti štrukturálnych zmien podnikovej sféry a najmä pomalé zvyšovanie konkurencieschopnosti výrobkov. Vplyv mal aj rast príjmov obyvateľov a najmä výplata dlhopisov občanom. Vláde sa podarilo znížiť deficit verejných financií z úrovne 4,6 % HDP v roku 1999 pod 4-percentnú hranicu. Pôvodný zámer bol ambicióznejší - 2 % HDP. Pod túto hodnotu sa podarilo znížiť deficit štátneho rozpočtu, ktorý bol 1,8 % HDP. Na rok 2000 sa bez nákladov na reštrukturalizáciu bánk znížil na 1,7 %. S nákladmi na banky dosiahol 3,1 % HDP. Vláda svojím rozhodnutím prevziať časť zlého úverového portfólia zo štátom vlastnených bánk vzala na seba zodpovednosť za konsolidáciu bankového sektora. Mohla postupovať aj iným smerom, ktorý by bol znamenal úpadok troch najväčších bánk, rozklad bankového sektora a podstatné zhoršenie ratingu krajiny, úverových podmienok a bankových služieb.

Privatizácia

HZDS-ĽS - Súčasné vládne politické strany sa pred voľbami 1998 zaviazali občanom, že budú garantmi neprivatizácie strategických podnikov. V skutočnosti sa však táto privatizácia stala kľúčovým programom vlády. Cieľom tejto privatizácie je teda od prvopočiatku nie získanie strategického investora, ale výpredaj so zámerom získať rýchle peniaze na plátanie dier vo verejných rozpočtoch a v platobnej bilancii spôsobených nevýkonnou ekonomikou. Vzhľadom na nevýhodné realizačné zmluvy, spojené s predajom bánk – VÚB, SP a IRB, možno v konečnej fáze očakávať výnos z predaja vo výške asi 26 mld. Sk, teda 20 % vynaložených nákladov. V prípade privatizácie SPP je opodstatnené podozrenie, že ide o skrytú dohodu medzi účastníkmi výberového konania a kúpna cena za 49 % akcií podniku vo výške 130 mld. Sk nezodpovedá reálnej trhovej hodnote tohto strategického podniku. Medzičasom došlo aj k medzinárodnému spochybneniu privatizačného poradcu.

Vláda SR - sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že bude pokračovať v privatizačnom procese a vytvorí podmienky, aby sa na ňom mohli zúčastniť aj zahraniční investori. Bez privatizácie štátnych podnikov a bánk nie je možné pokračovať v reštrukturalizácii ekonomiky Slovenska. Bez privatizácie by nebolo možné dodržať záväzok minulej vlády – vyplatiť občanom dlhopisy. Pri rozhodovaní o privatizácii musí byť zachovaná trvalá majetková účasť štátu alebo FNM na podnikaní v rozsahu minimálne 51 %. V porovnaní s privatizáciou v rokoch 1994 až 1998 sa podstatným spôsobom zvýšili výnosy z privatizácie. Kým v predchádzajúcich rokoch sa kúpne ceny za významné podniky pohybovali v zlomkoch nominálnej hodnoty ich majetku, súčasná privatizácia znamená výnos rovnajúci sa násobkom predávanej hodnoty. Tieto príjmy prichádzajú v krátkom čase, a teda nie v 10-ročných splátkach, čo bolo pravidlom v predchádzajúcej privatizácii. V tejto časti reakcie vlády na výhrady HZDS-ĽS voči spôsobu privatizácie sa kabinet viackrát odvolal na priaznivé medzinárodné ohlasy svojich krokov, najmä zo strany MMF – pozn. Hd.

Pôdohospodárstvo

HZDS-ĽS - Obrat dozadu sa po voľbách najhoršie prejavil v pôdohospodárstve. Dovoz potravín sa za toto obdobie zvýšil až o polovicu. Kríza poľnohospodárstva ako dôsledok antiagrárnej antividieckej politiky tejto koalície je jednou z najväčších nástrah, ktoré zdedí po voľbách nasledujúca vláda. Vládny kabinet nielenže vôbec nebojuje za presadzovanie záujmov našich poľnohospodárov, ale nemá preverené inštrumentárium agrárnej politiky EÚ. Jeho kroky odhalili, že nepozná väzby pre optimálne negociácie s úniou. Zarážajúce je, že v tomto ohľade vláda neprejavila ani náznak ambície. Za tri a pol roka sa zhoršilo podnikateľské prostredie a dvojnásobne sme sa v ňom vzdiali od EÚ. Pri schvaľovaní rozpočtu na tento rok je podpora poľnohospodárom nižšia oproti východiskovému roku 1998 o 2,7 mld. Sk. Inak úpadková agrárna politika nemohla dopadnúť, keď na čele je Mikuláš Dzurinda, slovenskému vidieku dobre známy výrokom: „Veď v Hongkongu nemajú žiadne poľnohospodárstvo a nehladujú.“

Vláda SR - Poľnohospodárstvo prechádzalo významnými zmenami a spolu s klimatickými zmenami sa to prejavilo v celkovom znížení produkcie. Vlani sa však už zvýšil počet rentabilných podnikov a zlepšila sa aj ich finančná situácia. Dôsledkom sucha bolo potrebné chýbajúce komodity doviezť. Investičný dlh má síce predstavovať 15 mld. Sk, keď sa počíta podľa noriem bývalých JRD a štátnych majetkov. Rovnaký dlh sa napočítal aj v potravinárstve. Tu však ide o odvetvie, ktoré ovláda súkromný kapitál a verejné zdroje sa

nemôžu zúčastňovať na jeho investičnej obnove. Spoločná európska poľnohospodárska politika sa len tvorí a s ňou aj princípy podpory poľnohospodárstva. Vyjednávacia pozícia Slovenska nie je oslabená alebo bezmocná. Slovensko chce získať všetko to, čo pristupujúce krajiny môžu získať a ochraňovať. Nemožno však nevidieť, že produktivita práce v poľnohospodárstve je nízka, podiel rezortu na HDP je oveľa nižší ako podiel zamestnávaného obyvateľstva. Ceny potravín sú nižšie ako náklady na ich výrobu, odvetvie nie je ešte celkom konsolidované, vyžaduje nemalú podporu.

V ďalšom pokračovaní uverejníme stanovisko HZDS-ĽS a protinázor vlády SR ku krachu nebankových subjektov, k doprave a k telekomunikáciám, ako aj k problematike stavebníctva a výstavby bytov.

Vladimír Turanský