Očakávania treba potvrdiť

Prognózované zásoby ropy a plynu na Slovensku

Štátnu úlohu Zhodnotenie perspektív územia SR na ropu a zemný plyn riešil v rokoch 1993 - 1996 odštepný závod SPP - Výskum a vyhľadávanie nafty a plynu. Na úlohe spolupracovali okrem odborníkov zo Štátneho ústavu Dionýza Štúra, SAV, PrF UK aj vedecké inštitúcie z Českej republiky. Výsledkom bolo prehodnotenie a kvantitatívne ocenenie ropoplynonádejnosti územia SR s výpočtom prognózovaných zásob ropy a plynu. Závery riešenia v jednotlivých geologických oblastiach je možné zhrnúť nasledujúco:

1. Viedenská panva

Viedenská panva sa rozkladá na území troch krajín - Slovenska, Rakúska a Česka. Najväčšia časť panvy sa rozkladá na území Rakúska. Ropa a plyn sa tu ťažia viac ako 85 rokov. V slovenskej časti Viedenskej panvy doteraz objavili 17 ložiskových štruktúr, z ktorých bolo vyťažených 3,8 milióna ton ropy a 21 miliárd kubíkov zemného plynu. Začiatočné vyťažiteľné prognózne zdroje neogénnej výplne slovenskej časti Viedenskej panvy vypočítali na 10,5 milióna ton ropy a 41,4 miliardy kubíkov zemného plynu. Po odpočítaní zásob prevedených do priemyselných kategórií, vyťažených a viazaných v poduškách podzemných zásobníkov (4,5 mil. ton ropy a 35,7 mld. kubíkov zemného plynu) zostáva overiť a vyťažiť asi 6 mil. ton ropy a 5,7 mld. kubíkov zemného plynu. Značná vyčerpanosť uhľovodíkového potenciálu Viedenskej panvy vyplýva z vysokej preskúmanosti. Stále tu však existujú možnosti získania nových prírastkov zásob v litologických pasciach a v spodnom miocéne.

2. Východoslovenská neogénna panva

Východoslovenská neogénna panva má inú genézu a geologický vývoj ako Viedenská panva. Počas celého vývoja tu bola intenzívna vulkanická činnosť, ktorá nepriaznivo ovplyvňovala kolektorské vlastnosti hornín. Značná časť sarmatu a bádenu je tvorená deltovou sedimentáciou, ktorá je faciálne silne premenlivá a postihnutá synsedimentárnou tektonikou. Z tohto dôvodu tu neexistujú regionálne rozšírené zberné horizonty, ako je lábsky obzor alebo 8. panón vo Viedenskej panve.

Uhľovodíkový potenciál je najvyšší zo všetkých slovenských perspektívnych oblastí. Je tvorený zemným plynom s pomerne vysokým obsahom kondenzátu. Začiatočne vyťažiteľné prognózne zdroje boli vypočítané na 109 mld. kubíkov zemného plynu a 10 mil. ton kondenzátu (gazolínu). Do priemyselných kategórií zásob bolo prevedených 11,8 mld. kubíkov plynu s priemerným obsahom gazolínu 55 g/m3. Z toho bolo vyťažených 4,1 mld. kubíkov plynu. Zostatkové zásoby v ložiskách sú 4,2 mld. a 3,5 mld. kubíkov je viazaných na štruktúry s neukončeným vyhľadávacím prieskumom. Ostáva overiť 97,2 mld. kubíkov zemného plynu.

Preskúmanosť Východoslovenskej panvy je podstatne nižšia oproti Viedenskej panve. Vrtné práce sa začali v roku 1954. Prvé ložisko bolo zapojené do ťažby v roku 1966. Realizovalo sa tu 390 vrtov. Objavených bolo deväť ložiskových štruktúr, z ktorých šesť bolo zapojených do ťažby.

3. Podunajská neogénna panva

Podunajská neogénna panva je najväčšou slovenskou naftovou oblasťou. Výplň panvy je tvorená hlavne sedimentmi bádenu a pontu, ktoré sú regionálne rozšírené v celej panve. Vo východnej časti panvy sa na výplni významne podieľajú vulkanogénne horniny. Sedimenty spodného miocénu boli zistené v malom rozsahu len v severnej časti panvy. Celková hrúbka neogénnych sedimentov v centrálnej gabčíkovskej depresii je viac ako 6000 m. Podložie panvy je budované jednotkami jadrových pohorí, ktoré sa ponárajú pod neogén a vytvárajú systém hrasťových štruktúr oddelených čiastkovými depresiami. Sedimenty paleogénu sa zachovali v malých ostrovoch v najsevernejších častiach panvy a vo väčšom rozsahu v okolí Štúrova.

Prieskum na uhľovodíky sa začal v roku 1942 vyhĺbením prvého oporného vrtu Trnava-1. Po roku 1956 sa začali uplatňovať reflexno-seizmologické merania a plytký a stredne hlboký štruktúrny prieskum vrtnými súprava „Counterflush“ a následne tu bolo odvŕtaných 108 hlbokých prieskumných vrtov. Preskúmanosť panvy je veľmi nerovnomerná. Hlavný objem vrtných prác sa realizoval v severných plytkých častiach panvy. V blatnianskej depresii bolo objavených 6 menších akumulácií horľavého plynu s celkovými zásobami 800 mil. kubíkov. Využívané bolo len ložisko Bučany-sever, z ktorého bolo vyťažených asi 100 mil. kubíkov zemného plynu. Plynové akumulácie, zistené mimo blatnianskej depresie, sú charakteristické rôznym obsahom neuhľovodíkových plynov. Tohto typu sú ložiská na hlohovskej hrsti. Plyn v ložisku Cífer obsahuje 77 % dusíka. Ložisko Sereď je najväčšou plynovou akumuláciou v Podunajskej panve so zásobami 4,7 mld. kubíkov zemného plynu. Plyn obsahuje 52 - 90 % CO2, 2 - 29 % dusíka a 8 - 19 % metánu.

Perspektíva Podunajskej panvy na uhľovodíky je zrovnateľná s Viedenskou a Východoslovenskou panvou. Neogénna výplň obsahuje veľké objemy zdrojových hornín. Začiatočné geologické prognózne zdroje Podunajskej panvy vypočítané geneticko-kvantitatívnou metódou sú 12,8 mil. ton ropy a 86,4 mld. kubíkov zemného plynu.

Výsledky geochemického výskumu a modelovania geologického vývoja panvy v slovenskej a maďarskej časti prispeli k poznaniu základných princípov genézy a diferencovanej migrácie uhľovodíkových a neuhľovodíkových plynov. Neuhľovodíkové plyny sú mobilnejšie ako uhľovodíkové a akumulujú v najvyšších polohách štruktúr. Pre Podunajskú panvu môžeme prijať základnú migračno-akumulačnú schému: voda - ropa - uhľovodíkový plyn - neuhľovodíkový plyn. V závislosti od geologických podmienok migrácie a akumulácie môže mať táto základná schéma rôzne varianty. Vrtnými prácami v minulosti sa overovali len najvyššie polohy elevačných štruktúr, kde akumulovali najmä neuhľovodíkové plyny. Hlavný potenciál uhľovodíkov očakávame na svahoch elevácií. Ložiská budú viazané na štruktúrne pasce pri zlomoch alebo na vykliňovanie a faciálne zmeny piesčitých obzorov bádenu, sarmatu a panónu. Charakter geologickej stavby vytvára predpoklady na existenciu akumulácií so zásobami aj niekoľko miliárd kubíkov plynu (typ ložiska Sereď). Na začatie prieskumných prác sa v súčasnosti vo VVNP spracúvajú projekty.

4. Flyšové pásma a pribradlové zóny

Oblasť flyšového pásma a pribradlovej zóny na západnom a severozápadnom Slovensku leží nad stykom západoeurópskej platformy reprezentovanej juhovýchodným svahom Českého masívu a centrálno-karpatského bloku. Z tohto postavenia vyplýva zložitá geologická stavby, ale tiež najväčšie nahromadenie sedimentov v Západných Karpatoch. Zachovali sa v hrúbke viac ako 10 km. Flyšové jednotky sú budované prevažne pelitickými súvrstviami s polohami pieskovcov kriedového a oligocénneho veku. Flyš ako celok je presunutý na kryštalickú platformu Českého masívu a jej sedimentárny obal budovaný sedimentmi devónu a karbónu. Západné čelá flyšových príkrovov sú na území Českej republiky presunuté až cez neogén čelnej predhlbne. Na Slovensku končí na povrchu flyš v bradlovom pásme, ktoré je od východu nasunuté na flyš vo forme plochého príkrovu. Známy strategický rozsah sedimentov bradlového pásma je jura až krieda. Pri spätných pohyboch bolo toho pásmo znovu prevrásnené do súčasného zložitého systému. Na povrchu vytvára bradlové pásmo súvislý pruh široký 2 - 10 km, ktorý prechádza celou perspektívnou oblasťou. V hlbinnej stavbe má výrazný elevačný charakter.

Pelitické súvrstvia flyša a bradlovej zóny obsahujú pomerne veľké množstvá organickej hmoty nachádzajúcej sa v rôznych štádiách premeny kerogénu. Zdrojové horniny v aktívnom generačnom štádiu sa vyskytujú až do hĺbky 8 km. Kerogén v sedimentoch obalu platformy na území Slovenska je už prevažne v reliktných štádiách zrelostí. Paleozoické a mezozoické zdrojové horniny v produktívnom štádiu zrelosti sú známe len z územia Českej republiky. Celkové geologické prognózne zdroje oblasti boli vypočítané na 10,3 mil. ton ropy a 61,7 mld. kubíkov zemného plynu.

Východoslovenská oblasť je rovnako ako západoslovenský flyš súčasťou vonkajšieho flyšového pásma a preto má aj identický štýl geologickej stavby s výrazným vertikálnym členením na tri etáže. Hlboká štruktúrna etáž je tvorená severoeurópskou platformou s jej paleozoickým a mezozoickým obalom. Pod flyšovými príkrovmi bola zistená na území susedného Poľska. Na našom území o nej vieme dosť málo, zasahuje však pravdepodobne až po vnútorný okraj bradlového pásma, kde sa nachádza v hĺbkach 8 - 10 km.

Stredná štruktúrna etáž je budovaná jednotkou Obidowa-Slopnice zistenú vrtmi Zboj-1, Smilno-1 a Zborov-1 v hĺbke 3000 - 3700 m. Je rozšírená v celej oblasti a má výraznú elevačnú stavbu. Z hľadiska ropoplynonosnosti predstavuje dominantný prvok celého regiónu. Zistené silné prítoky vôd pri čerpacích skúškach na vrtoch signalizujú, že ide o regionálny kolektor v nadloží tesnený nízko priepustnými horninami magurského a duklianskeho príkrovu.

Vrchnú štruktúrnu etáž tvoria na povrchu vymedzené jednotky bradlového pásma, magurského a duklianskeho príkrovu. Táto etáž má zložitú vrásovo-prešmykovú stavbu. Priaznivým faktorom je výskyt veľkého množstva povrchových prejavov ropy, plynu a asfaltov, viazaných na zónu nasunutia magurského príkrovu na dukliansku jednotku. Tieto prejavy boli podnetom pre pomerne rozsiahle prieskumné práce v prvom desaťročí nášho storočia. Väčšina prieskumných prác bola po roku 1910 zo špekulatívnych dôvodov zastavená. Najväčšie objavené ložisko Miková ťažilo ropu až do roku 1952.

Za potenciálne zdrojové horniny v oblasti možno považovať pelitické sedimenty všetkých troch štrukturálnych etáží. Hoci sa veľká časť uhľovodíkového potenciálu flyšových zdrojových hornín vyčerpala počas tektonických pochodov, je celkový potenciál je vzhľadom na veľké kubatúry hornín pomerne značný. Najlepší typ kerogénu vykazujú menilitové a cergovské vrstvy. Celkové prognózne zdroje, vypočítané kvantitatívne genetickou metódou, sú 15,5 mil. ton ropy a 72,6 mld. kubíkov zemného plynu.

5. Centrálne karpatský paleogén

Táto perspektívna oblasť zahŕňa centrálno-karpatské paleogénne bazény alebo zvyšky týchto bazénov v Levočských vrchoch, Spišskej Magure, Skorušinskom pohorí a Liptovskej kotline. Tieto oblasti predstavujú šelfovú časť flyšového mora a po vyvrásnení flyšových príkrovov tu sedimenty zostali zachované v pôvodných sedimentačných priestoroch a sú podstatne menej tektonicky postihnuté. Sedimentárna výplň je tvorená piesčito-ílovitými horninami flyšového charakteru. Pieskovcové polohy vyšších členov sedimentárnej výplne sú prakticky nepriepustné. Kolektorské vlastnosti vykazujú len bazálne klastické vrstvy. Predterciérne podložie je budované centrálne karpatskými jednotkami najmä chočského a križňanského príkrovu. Reliéf podložia je veľmi členitý, čo vytvára podmienky na migráciu uhľovodíkov z paleogénnych zdrojov hornín do podložia a akumuláciu v karbonátových kolektoroch tatridných príkrovov. Kerogén zdrojových hornín je v rôznych štádiách zrelosti, podľa toho, v akých hĺbkach sa nachádzal počas geologického vývoja panvy. Celkový prognózny uhľovodíkový potenciál paleogénnych sedimentov v oblasti je 8,4 mil. ton ropy a 21,1 mld. kubíkov zemného plynu.

6. Juhoslovenská a Moldavská panva

Sedimentárna výplň Juhoslovenskej panvy a Moldavskej kotliny je tvorená ílovito-piesčitými usadeninami egeru až pontu. Maximálnu hrúbku - až 1800 m dosahuje neogénna výplň v bzovíckej depresii. Podložie neogénu je budované centrálno-karpatskými jednotkami veporika, gemerika, meliatika a silicika, na ktorých miestami ležia denudačné zvyšky sedimentov kriedy a paleogénu. Oblasť je pomerne dobre preskúmaná ľahkými geofyzikálnymi metódami (gravimetria a geoelektrika) a bolo tu vyhĺbené s rôznym cieľom pomerene veľké množstvo vrtov hlbokých niekoľko sto metrov.

Geochemický výskum zistil prítomnosť kvalitných zdrojových hornín. Niektoré (alginity pri Pincinej) majú charakter roponosných bridlíc. Vzhľadom na relatívne malú kubatúru sedimentárnych hornín celkový uhľovodíkový potenciál oblasti nie je vysoký - 3,3 mil. ton ropy a 3,8 mld. kubíkov zemného plynu. Pozitívnym faktorom sú ložiská ropy Szécsényi, objavené v susednom Maďarsku, niekoľko kilometrov od našich hraníc. Preto predpokladáme, že vyhľadávací prieskum v oblasti môže byť úspešný a efektívny.

7. Vnútrohorské kotliny

Vnútrohorské neogénne panvy a kotliny zaberajú viac ako 40 % územia Slovenskej republiky. Ropoplynonosnosť troch najväčších (Viedenskej, Podunajskej a Východoslovenskej) bola preukázaná. Sedimentárna výplň a geologická stavba tých ostatných je podobná. Na základe rešerše výsledkov geologických prác a geochemického výskumu boli z množstva menších neogénnych panví vybrané tri, ktoré majú dostatočnú kubatúru sedimentov, plošný rozsah a podmienky pre genézu, migráciu a akumuláciu uhľovodíkov.

Zdrojovými horninami v týchto panvách sú najmä ílovité sedimenty neogénu a paleogénu. Menšie množstvo zemného plynu môžu produkovať aj sedimenty mezozoika, ktoré sú už v reliktnom štádiu zrelosti kerogénu. Piesčité polohy v neogéne a paleogéne vykazujú pomerne dobré kolektorské vlastnosti. Kolektormi môžu byť aj karbonátové sekvencie mezozoika v podloží neogénu a paleogénu.

Turčianska kotlina - neogénna výplň je tvorená usadeninami egenburgu až pontu. V severnej časti sú v podloží neogénu paleogénne horniny. Celková hrúbka neogénnych a paleogénnych sedimentov presahuje 2000 m. Predterciérne podložie je tvorené mezozoikom a paleozoikom. V niektorých hydrogeologických vrtoch boli zistené prejavy horľavého plynu. Celkové potenciálne prognózne zdroje uhľovodíkov boli vypočítané na 1,0 mil. ton ropy a 0,5 mld. kubíkov zemného plynu.

Hornonitrianska kotlina - je vyplnená sedimentmi neogénu a paleogénu s celkovou mocnosťou viac ako 2000 m. Vývoj neogénu bol veľmi presný. Bola tu veľmi intenzívna vulkanická činnosť a v období vulkanického pokoja sa usadili sloje hnedého uhlia. Vrchná časť výplne panvy je podrobne preskúmaná uhoľným prieskumom. Boli tu odvŕtané stovky vrtov do hĺbky 100 - 500 m, ale len niekoľko dosiahlo hĺbku väčšiu ako 1000 m. Preto o paleogénnej výplni sú informácie zväčša len z okrajových častí panvy, kde vychádza na povrch. Mocnosť paleogénu v centrálnych častiach panvy odhadujeme na 1000 - 1200 m. Zdrojovými horninami sú najmä pelitické súvrstvia paleogénu. Celkové potenciálne zdroje uhľovodíkov sú 0,9 mil. ton ropy a 0,5 mld. kubíkov zemného plynu. Akumulačné pasce treba hľadať v súvrství paleogénu a v karbonátoch mezozoika v hĺbkach 1500 - 2000 m.

Bánovská kotlina - je vyplnená peliticko-piesčitými sedimentmi o stratigrafickom rozsahu otnang až panón. Celková hrúbka neogénnej výplne je viac ako 2500 m. Predneogénne podložie je budované najmä triasovými karbonátmi chočského príkrovu. V rámci geotermálneho výskumu boli v oblasti vyhĺbené vrty do hĺbky 1100 m a jeden vrt do 2025 m. Celkové potenciálne prognózne zdroje uhľovodíkov boli vypočítané na 1,5 mil. t ropy a 1,0 mld. m3 zemného plynu.

Jozef Kováč, SPP