Dominuje snaha prežiť

Takmer ako zamestnanecké vlastníctvo

V Budapešti sa v minulých dňoch uskutočnila pod záštitou organizácie EFES (European Federation of Employee Shareownership - Európska federácia zamestnaneckého vlastníctva) konferencia Rozvoj systému spolupráce v strednej a vo východnej Európe na podporu zamestnaneckého vlastníctva a participácie (Development of a Central and Eastern European Network for Promoting Employee Ownership and Particiation). EFES je organizácia sídliaca v Bruseli a podľa preambuly stanov je otvorenou federáciou nielen pre zamestnancov - vlastníkov, ale aj jednotlivcov, organizácie, inštitúcie a podniky, ktoré sa snažia pomôcť zamestnaneckému vlastníctvu. Jedným z jej prvoradých cieľov je zabezpečiť, aby hlasy zamestnancov - vlastníkov zaznievali v spoločenských a politických dialógoch na európskej úrovni.

Osobitným poslaním EFES-u je podpora výmeny informácií a dialóg medzi krajinami, spoločnosťami, organizáciami zamestnancov a inými sociálnymi partnermi o dobrých skúsenostiach v oblasti zamestnaneckého vlastníctva a participácie. Aj to bol jeden z dôvodov našej účasti na spomínanej konferencii, na ktorú nás jej usporiadatelia pozvali ako zástupcov slovenského družstevníctva, ktoré má veľa spoločného so zamestnaneckým vlastníctvom. Podstatnú časť rokovania venovali príspevkom kandidátskych krajín, v ktorých títo zástupcovia informovali o situácii v zamestnaneckom vlastníctve. V niekoľkých z nich už existujú spoločnosti zaoberajúce sa zamestnaneckým vlastníctvom, a teda sú členmi EFES-u. V Maďarsku je to (MRP) ESOP Association, ktorá vznikla v roku 1992, v Slovinsku DEZAP, ale väčšie či menšie snahy v tomto smere možno nájsť aj v iných krajinách. Správy väčšiny z nich sa týkali privatizácie, ktorá prebiehala všade takmer rovnakým spôsobom a jej výsledkom bola síce transformácia majetku štátu, ale nie v prospech zamestnancov. Za neúspech privatizácie zdôraznili predstavitelia jednotlivých krajín hlavne to, že v chaotickej a chudobnej spoločnosti má potreba prežitia, a to neraz

za každú cenu,

prevahu nad akýmikoľvek dlhodobými stratégiami. Podľa skúseností jednotlivých transformujúcich sa štátov, manažéri v nich boli silnejší ako zamestnanci a väčšina z nich sa ani v súčasnosti nezaujíma o svojich zamestnancov ako o možných partnerov. Výsledkom bola veľmi roztrieštená vlastnícka štruktúra s jediným vlastníkom v riadiacej (kontrolnej) pozícii - štátom, ktorá nie je vhodná pre efektívne podnikové riadenie. Ak bol dopyt po akciách podniku väčší ako množstvo privatizácie schopných akcií, toto množstvo sa vydelilo dopytom a každý získal ešte menší podiel, ako mal spravodlivo dostať. Zamestnanci, ktorí sa stali čiastočnými vlastníkmi podnikov na začiatku 90. rokov dali prednosť výmene ich akcií za peniaze. Zavedením estónskej koruny v roku 1992 väčšina tamojšej populácie dala prednosť vlastníctvu hotovosti a chýbalo jasné pochopenie aspektu vlastnenia akcií v podniku, takže akcie boli kupované manažmentom alebo zahraničnými investormi. Zamestnanci nedôverovali svojim zamestnávateľom a nedisponovali ani dostatočnými prostriedkami, ktoré by im

finančnú účasť

dokázali zabezpečiť. V ČR rozhodujúci privatizačný zákon, ktorý bol v roku 1991 už v platnosti, a ideologicky nepriateľský postoj vlády k zamestnaneckej účasti, zohrávali v tom čase rozhodujúcu úlohu.

Aj v súčasnosti existuje mnoho kontroverzných názorov o kladoch a záporoch vnútorného vlastníctva a o transformácii centrálne plánovaných hospodárstiev, ako sa v tom zhodla väčšina zúčastnených. Zástancovia vnútorného vlastníctva argumentujú tým, že podiel na zisku a účasť na rozhodovaní majú pozitívny vplyv na existenciu podniku, zatiaľ čo oponenti väčšinou zdôrazňujú odpor zamestnancov k reštrukturalizácii spoločnosti. Mnohí súhlasia s tým, že vonkajšie vlastníctvo je nadriadené vnútornému vlastníctvu, zvlášť vo veľkých, heterogénnych podnikoch, v ktorých môže byť rozhodovanie zamestnancov pomalé a nákladné a pracovníci môžu mať

väčšie problémy

získať zdroje na investovanie ako vonkajší investori. Avšak priamy predaj nie je pre mnohé podniky jednoduchý. Podniky zamestnaneckej účasti zohrávajú dôležitú úlohu okrem iného v štátnej sociálnej politike a sociálnom hospodárstve. Ako je známe, je ľahšie vytvárať sociálny kapitál vo vnútri organizácie s určitými hranicami, než v spoločnosti celkovej. Sociálny kapitál je totiž tvorený schopnosťami založenými na hodnotových orientáciách a neoficiálnych normách správania sa medzi ľuďmi, teda pracovať spolu v mene spoločných cieľov a vzájomne si dôverovať. Je to spojené aj s niekoľkými dobrými vlastnosťami, ako je čestnosť a zodpovednosť voči povinnostiam. Väčšina problémov spojených s efektívnosťou organizácie je spôsobená hierarchiou systému manažmentu, kde informácie väčšinou smerujú zhora nadol, ale naopak veľmi pomaly. Je to sprevádzané nedostatkom flexibility, deštrukciami v procese tvorby rozhodnutí a inými chybami. Podnik, v ktorom sú zamestnanci spojení spoločnými záujmami a rozvíjajú ich, je najlepšia podpora sociálneho kapitálu. Rozšírenie myšlienok sociálnej ekonomiky v celej Európe zohráva

dôležitú úlohu

v upevnení podnikov, osobitne ich sociálnej stránky v každej krajine. Súčasný názor na zamestnanecké vlastníctvo sa pokúšali zistiť napríklad v Slovinsku. Ako sme sa dozvedeli na konferencii, dotazník bol zaslaný manažérom do troch stoviek slovinských spoločností s najvyšším príjmom za rok 2000 a tristo predstaviteľom odborov. Odpoveď dostali od 41 manažérov a 44 odborárov. Závery možno zhrnúť tak, že zamestnaneckí vlastníci boli väčšinou opísaní ako skupina vlastníkov, ktorá je dlhodobo zameraná na úspech a prežitie spoločnosti. Väčšina manažérov (51 %) a odborárov (73 %) odpovedala, že zamestnanecké vlastníctvo by malo byť v ich podniku podporené. Súčasný trend vývoja podnikov zamestnaneckého vlastníctva je však vo väčšine kandidátskych krajín nepriaznivý, hoci si treba uvedomiť, že rozvoj účasti zamestnancov vo vlastníctve podnikov by mohol byť jedným z kritérií pre vstup do EÚ. Hlavným problémom v mnohých krajinách je administratívna a finančná náročnosť, absencia daňových zvýhodnení alebo stimulov či problém dvojitého zdanenia, organizácia malých akcionárov v spoločnosti, ktorá nemôže využiť sprostredkovateľa, náročné procedúry hlasovania, problém vnútornej platobnej schopnosti a iné. O ďalšie informácie môžete požiadať na mailovej adrese: dgajdova@szvd.sk.

Ing. Denisa Gajdová

SZVD