Eso má v rukách distribúcia

Vážne výhrady k postupu privatizácie elektroenergetiky

Privatizácia troch rozvodných energetických podnikov na Slovensku sa pomaly blíži do finále. Z agentúrnych správ vyplýva, že hĺbkový audit robí dovedna desať záujemcov o 49 % akcií spoločnosti Západoslovenská energetika (ZSE), Stredoslovenská energetika (SSE) a Východoslovenská energetika (VSE). Medzi uchádzačov o všetky tri „nevesty“ patrí nemecká spoločnosť RWE Plus, rakúske konzorcium EVN a Wien Energy. Zúžený záujem na dve alebo len jednu distribučnú spoločnosť má americká spoločnosť ENOI a francúzsky gigant Electricité de France. K ďalším záujemcom patrí španielska Union Fenosa, nemecká spoločnosť E.ON a Energie Baden Württemberg, taliansky ENEL, rakúsky ESTAG a český ČEZ . Keďže aj predstavitelia ČEZ ešte na sklonku minulého roka prezentovali v Bratislave svoje odhodlanie vstúpiť do boja nielen o celú trojicu rozvodných podnikov, ale neskôr aj o Slovenské elektrárne, zostáva zatiaľ otvorenou otázkou, prečo zostali len pri záujme o VSE. Pripomeňme, že po vyhlásení tendra bol počet uchádzačov o rozvodné podniky výrazne vyšší. Do akej miery sa však na ich zredukovaní podieľalo rozhodnutie, že jeden investor nemôže získať viac ako 49-percentný balík akcií v jednom z troch distribučných podnikov, verejnosť sa dozvie až po predložení definitívnych ponúk. Podľa vyjadrení zástupcov MPSNM SR je termín na predloženie definitívnych ponúk 15. apríl. Ak zoberieme skúsenosti z privatizácie Transpetrolu či SPP, po tomto kroku už do definitívneho verdiktu vlády zostáva len niekoľko dní či týždňov. No napriek tomu neutíchajú výhrady časti odborníkov, že celý zvolený postup privatizácie slovenskej elektroenergetiky je chybný. Predovšetkým v súvislosti s postupným otváraním sa trhu s elektrickou energiou. Podľa ich názoru, ak zahraniční investori získajú trh, nebudú mať záujem o samotné zdroje na výrobu elektriny. Najmä ak sú zaťažené veľkými úvermi a treba do mnohých z nich ešte veľa investovať. Na konferencii o liberalizácii trhu s energiami, ktorá sa uskutočnila pred niekoľkými dňami, tieňový minister hospodárstva za HZDS a bývalý riaditeľ a. s. Slovenské elektrárne T. Mikuš dokonca možné dôsledky zvoleného postupu ilustroval nasledujúco: Ak sa domáci majiteľ pivovaru dobrovoľne zbaví svojich pivární, nesmie sa čudovať, že ich noví vlastníci budú v nich ponúkať a čapovať pivo, ktoré už vyrábajú iní. Vzhľadom na skutočnosť, že výroba „najlacnejšej“ elektriny v Jadrovej elektrárni V-1 sa predčasne zastaví a odčleniť z majetku elektrární sa má aj ďalší významný zdroj výroby lacnej elektriny - elektráreň v Gabčíkove, argumenty oponentov súčasnej privatizácie majú racionálne jadro. Iste, predstavitelia ministerstva hospodárstva tvrdia, že trh s elektrinou sa zatiaľ otvára postupne a len na území SR, ale... Ale investori zo zahraničia stavajú na dlhodobých strategických plánoch. Navyše viacerí z uvádzaných uchádzačov o rozvodné podniky už majú s otváraním trhu s elektrinou v ich krajinách skúseností. Vedia, že počkať nejaký ten rôčik (aj do roku 2005 - 2008, keď sa trh úplne otvorí) sa im vyplatí. Potom budú môcť lacnejšiu energiu „dovážať“ zo zahraničných zdrojov. Odpoveď, či sa takýto avizovaný scenár naplní, však príde skôr, ako dôjde k úplnej liberalizácii trhu s elektrinou. Dozvieme sa ju vtedy, keď sa bude finišovať s privatizáciou Slovenských elektrární. Jej spôsob a podrobný harmonogram prenechala súčasná vládna garnitúra svojim nástupcom po voľbách. No či aj za touto jej veľkorysosťou nebol skrytý zámer rýchlo dotiahnuť privatizáciu rozvodných podnikov, je možné diskutovať.

Zdena Rabayová