Pôvaby a nástrahy článku 18

Pripravovaná reforma trhu práce rozdelila a vystrašila Taliansko

Taliansko je na nohách. Minulý týždeň sa začínal šokujúcou vraždou popredného politika a končil sa demonštráciou za odhadovanej účasti 700-tisíc až troch miliónov ľudí. Dni sa vyplnili obavami z návratu politického násilia 70. rokov, ale aj strachom zo straty sociálnych istôt. Silvio Berlusconi je pritom odhodlaný pokračovať v reforme trhu práce, ktorá je hlavnou príčinou sporu, odbory sľubujú zvolanie generálneho štrajku. Teroristi z Červených brigád zlovestne mlčia.

Viaceré názory pritom tvrdia, že pripravovaná reforma trhu práce by v žiadnom prípade nemala spôsobovať také veľké kontroverzie. Financial Times tak vo svojom komentári píše: „Taliansky trh práce zostáva jedným z najprísnejšie regulovaných spomedzi priemyselných krajín.“ Noviny osobitne argumentujú, prečo je prospešné odbormi kritizované zrušenie článku 18, ktorý zamestnávateľom nedovoľuje bez uvedenia príčiny prepustiť zamestnanca. „Možno to navonok znie rozumne, ale hrozba nákladného súdneho sporu je dostačujúcim dôvodom pre zamestnancov, aby nebrali robotníkov za väčšiny okolností.“ Podľa FT sa táto skutočnosť ďalej premieta do zamestnávania na čierno, ale najmä do relatívne vysokej oficiálnej nezamestnanosti - 9,2 percenta.

Podobný názor má aj švajčiarsky Le Temps. Noviny síce pripúšťajú, že Taliansko sa cez víkend prebralo z „hlbokého spánku“, ktorý vláde umožňoval robiť si, čo chce. Vzápätí však dodávajú: „Má to však jeden háčik - nová opozícia bojuje za zlé požiadavky.“ Analýzu uzavierajú konštatáciou, že v situácii, keď vláda konečne začína robiť svoju prácu, a začína sa venovať dlhoočakávaným reformám, prichádza veľký tresk v podobe demonštrácií.

Je tu aj ďalší argument hovoriaci v prospech Berlusconiho opatrení. V globálnej súťaži je regulovaný trh práce komparatívnou nevýhodou pre talianske podniky. Najmä v situácii, keď vo väčšine priemyselných krajín dochádza k jeho liberalizácii. To však neznamená, že požiadavky demonštrantov o zachovanie sociálnych istôt sú neopodstatnené. Naopak. Problémom však je, že akcia na národnej úrovni v dnešnom globalizovanom svete nie je najšťastnejším riešením. Lebo krajine sotva môže prospieť, ak zostane ostrovom nákladnej sociálnej legislatívy v liberalizovanom mori.

Rastislav Boldocký