Využívajú polovicu kapacít

Aj to málo bytov, čo sa dostavia, zostáva prázdne

Zväz stavebných podnikateľov Slovenska naďalej vyjadruje nespokojnosť s vývojom v rezorte a v tomto je už dlhodobo v rozpore s oficiálnym vládnym hodnotením. Odmieta názor, že slovenské stavebníctvo sa stabilizovalo a tvrdí, že reálnejším sa javí skôr jeho stagnácia až pokles. Podľa jeho názoru stavebníctvo v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi dosahuje ten istý objem prác a reálna mzda podľa jeho hodnotenia dokonca klesla o 0,8 percenta. Veľké obchodné systémy síce stavajú nové hypermarkety, podiel stavebnej činnosti na nich je však len 20 - 30 %, ostatné tvoria technologické dodávky. Naďalej stagnuje

bytová výstavba,

investovanie do infraštruktúry a ekológie. Podľa niektorých štúdií Slovensko by malo do ekológie vložiť okolo 200 mld. Sk, aby sa dostalo na úroveň priemeru krajín EÚ. Tieto prostriedky u nás zatiaľ chýbajú a investície sú veľmi nízke. Aj podľa oficiálnych prognóz v rezorte k zásadnejšej zmene nedôjde ani v tomto roku, aj keď sa odhaduje, že v porovnaní s predchádzajúcim rokom by sa mal dosiahnuť rast v stálych cenách minimálne o 1,6 percenta. Isté však je, že prostriedky, ktoré sa dostanú do bytovej výstavby, nenaplnia plánované čísla koncepcie bytovej politiky. Zarážajúcim a veľavravným je zistenie, že takmer polovica štatisticky vykazovaných dokončených bytov v poslednom desaťročí zostáva trvalo neobývaných. Podľa ľudí z praxe sú vo výstavbe bytov

nereálne limity

rozpočtových nákladov. Podľa ich názoru postaviť byt v cene 17,4 tisíca na štvorcový meter vrátane DPH a všetkých nákladov, aby sa dalo v ňom slušne bývať, nie je možné. Preto sa limity často „obchádzajú“. Stavebnú kapacitu slovenských firiem zväz odhaduje asi na 120 mld. Sk a využíva sa asi len na polovicu. V prvých dvoch mesiacoch tohto roka podľa niektorých informácií odišlo zo stavebníctva ďalších 4000 pracovníkov. Aktuálna situácia núti stavebné firmy zvyšovať produktivitu práce, čo je pozitívny jav, ale deje sa tak na úkor pracovných miest. Kým u nás podiel stavebníctva

na HDP vlani

dosiahol okolo 3,3-percenta, vo vyspelých krajinách predstavuje 8 až 12 %. Podiel na zamestnanosti tvorí necelých 5 % a v porovnateľných krajinách viac ako dvojnásobok tohto stavu. Priemerná rentabilita úspešnejších stavebných podnikov, ako ukazuje prax, sa pohybuje na úrovni dvoch percent z obratu. Veľká mechanizácia je však veľmi drahá a zdvihli sa aj ceny malej mechanizácie a pri súčasnej rentabilite si firmy takéto nákupy nedovolia a rovnako ani moderné materiály. Na základe toho sa množia obavy z poklesu technickej úrovne stavebníctva. Firmy sa dostávajú do platobnej neschopnosti a nedostatok práce ich núti k tomu, aby sa v konkurzoch na jednu stavbu s rozpočtovým nákladom pod 10 mil. Sk prihlásilo aj 30 organizácií. Žiadna z firiem nedokáže zhromaždiť zdroje, aby sa podieľala aj na financovaní bytovej výstavby. Bola by to pre ne ekonomická samovražda. Ústretovým krokom by však v tomto smere mohli byť navrhované

daňové úľavy

pre tých, ktorí by investovali do bytovej výstavby. Zlá situácia na domácom trhu núti stavebných podnikateľov poobzerať sa aj po práci v zahraničí. Najvýznamnejším trhom je Nemecko, kde však postupne klesli kvóty asi na polovicu. Zväz stavebných podnikateľov preto hľadá nové možnosti aj v ďalších krajinách, napríklad v Taliansku, Portugalsku a Španielsku. Časový horizont programov rozvrhli na obdobie rokov 2002 až 2006. Zahŕňajú oblasť bytovej výstavby a obnovy bytového fondu, cestnú a železničnú sieť, vodnú a leteckú dopravu, vodohospodársku výstavbu, energetiku, obchod, životné prostredie, priemysel i podnikanie v zahraničí.

Peter Farárik