O mozgy menší záujem

Komentuje Eleonóra Bujačková

Investori sú k nám v poslednom čase žičliví, v súčasnosti patríme k tým úspešnejším ekonomikách z hľadiska prílevu zahraničných investícií. Iba jedno sa nám stále nedarí, tie vskutku najmodernejšie odbory sa nám vyhýbajú. Výrobe a vývoju počítačov, programov, liekom a náročným službám sa tu nedarí. Podľa názoru viacerých expertov chyba nie je v investoroch. Chyba je v tom, že im nemáme čo ponúknuť. Vítame každú novú fabriku, v ktorej budeme montovať čosi, čo vymysleli na druhom konci sveta. Vďaka tomu síce čiastočne vyriešime nezamestnanosť, ale nedoženieme svet. Skôr naopak. Až sa stanú ukrajinské alebo čínske ruky výhodnejšími než naše, opustia investori priemyselné zóny ešte rýchlejšie, než prišli.

Kde bude naša prosperita? Západný blahobyt v posledných rokoch poháňali moderné odvetvia založené na znalosti, zručnosti a schopnosti rýchlo vymyslieť a ponúknuť to, čo je práve potrebné. To my zatiaľ nedokážeme. O slovenské mozgy a nápady nie je taký záujem ako o naše ruky. Sme azda hlúpejší ako Nemci, Holanďania? Nie sme. Ale máme oveľa horšie podmienky. Na to, aby sme boli rovnako dobrí alebo dokonca lepší, potrebujeme viac vzdelaných ľudí. Reforma vysokého školstva však stroskotáva na politických bublinách. Raz s názvom školné, inokedy sú to akreditačné postupy. Priveľa sa handrkujeme, primálo racionálne riešime problém nedostatku financií. Primálo diskutujeme o skutočnej prestavbe vysokoškolského vzdelávania a jeho efektivite. Napriek tomu sa pochopiteľne uchádzame o veľký podiel moderných odvetví. Je to predsa známka vyspelosti. Ibaže s tým, koľko dávame na našu vedu a vzdelanie, by sme neuspeli ani na trhu niekdajšom, nie súčasnom agresívnom. Veda a aj vysoké školy, ktoré sú (či mali by byť) zásobárňou kreativity a originality, musia stále tvrdo bojovať o každú korunu. Vynaložené sily im však čoskoro môžu chýbať v zápase o konkurencieschopnosť s vyspelým svetom.

Nenechajme sa uspať, že sa nám občas darí čosi vymyslieť. Ani tým, že sa tradičným odborom vcelku darí a naša krajina na prvý pohľad vyzerá tak solídne. S tradičnými odbormi síce môžeme krajinu pomaly vylepšovať, ale žiadnu dieru do sveta neurobíme. Najskvelejšie obchody sa dnes robia inde. Zapojíme sa do nich? Chceli by sme. To by sa však musel radikálne zmeniť prístup k vede a vzdelaniu. Nie sú predsa finančným bremenom, ale príležitosťou k jedinečnej investícií. Bez nej osudu lacnej dielne Európy neunikneme.