Nájsť tú správnu rovnováhu

Ide o komplexnú ochranu slovenského agrokomplexu

Pod kepienkom globalizácie vstúpili obchodné reťazce razantným spôsobom na trh Slovenskej republiky. Uskutočňujú predaj vo veľkoplošných alebo centrálne zriadených maloobchodných jednotkách, super- a hypermarketoch, ktoré sú súčasťou reťazcov s ekonomickou silou, niekedy porovnateľnou i s násobkom nášho hrubého domáceho produktu. Vyznačujú sa veľkou výťažnosťou predajnej plochy, vysokou produktivitou práce, výrazným rozšírením ponuky v oblasti maloobchodu. Vytvárajú tlak na zvýšenie efektívnosti a prijímanie inovácií v ostatných maloobchodných predajniach. Na druhej strane sú dôsledne orientované na zisk, dosahovaný

často za cenu

miestnych, dokonca i celospoločenských negatívnych skutočností vrátane deformácie trhu. Skúsenosti z USA i krajín Európskej únie umožňujú zovšeobecniť ich opakovaný priebeh pôsobenia na miestne trhy: razantný nástup na trh a oslabenie konkurencie i pomocou využívania kalkulovanej straty, likvidácia konkurencie, realizácia zisku, upevnenie monopolného postavenia. Odborné analýzy o praktikách obchodných reťazcov a o ich vplyve na hospodárstvo dôrazne upozorňujú na nasledujúce dôsledky nekoordinovaného rozvoja obchodných reťazcov:

- útlm ekonomických aktivít regiónu,

- znižovanie daňovej výnosnosti regiónu s priamymi dosahmi na jeho financovanie,

- nárast nezamestnanosti v poľnohospodárstve, potravinárskom, spracovateľskom priemysle a obchode,

- umŕtvovanie života v prirodzených centrách a zníženie obchodnej obslužiteľnosti obcí.

Tieto skutočnosti viedli zákonodarcov viacerých krajín k zakotveniu zákazu zneužívania ekonomickej sily, buď v osobitnom zákone, alebo k zakomponovaniu do zákona o hospodárskej súťaži. Existujú aj právne úpravy povoľovacieho konania pri zriaďovaní nových obchodných prevádzok. Napríklad v Belgicku pôsobenie reťazcov upravuje osobitný zákon z 29. 6. 1975, ktorý sa vzťahuje na maloobchodné jednotky s plochou prevyšujúcou 1000 štvorcových metrov. Obsahuje i povoľovacie konanie pri zriaďovaní ďalších obchodných prevádzok. Obdobne podľa francúzskej zákonnej úpravy (zák. č. 96/1988), každý nový obchod s určitou výmerou musí získať povolenie od zvláštnej

V ČR obchodné reťazce čiastočne zlikvidovali viaceré výrobné odvetvia, najmä v potravinárskej oblasti. Preto zákon o ochrane hospodárskej súťaže z roku 2001 zakazuje dlhodobé ponúkanie a predaj tovaru za neprimerane nízke ceny, ktoré

majú za následok

narušenie hospodárskej súťaže. V Nemecku prijali opatrenia o podnikoch ovládajúcich trh (GWB), v Portugalsku zákon o ochrane a podpore súťaže č. 317/1993 z 9. 10. 1993, v Španielsku zákon č. 3/1991, v Taliansku zákon č. 192/1988. Problematika obchodných reťazcov nie je upravená v práve Európskej únie, nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva, obsiahnuté v Európskej dohode o pridružení, ani medzi priority odporúčané v príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu únie. Konkrétna podoba a finančné vyjadrenie praktík obchodných reťazcov je v odborných kruhoch pomerne známa. Sú spracované aj niektoré analýzy, z ktorých je možné vychádzať. Vyslovujem obavu, či medzi takéto praktiky nepatrí aj:

- vynucovanie vstupných poplatkov za zaradenie do evidencie dodávateľov vo výške od 10-tisíc do 100-tisíc, 200-tisíc Sk za jednu prevádzku (predajňu),

- vynucovanie plnení za zaradenie tovaru do predaja v rozpätí 5-tisíc až 25-tisíc Sk alebo určité percento z predaja,

- vynucovanie plnení za umiestnenie tovaru na výhodnom mieste od 5-tisíc do 15-tisíc Sk mesačne,

- vynucovanie neprimeraného príspevku na úhradu nákladov na propagáciu vo výške od 3-tisíc do 25-tisíc Sk, zliav vo fakturácii, akciových zliav a pod.,

- vynucovanie zliav z dôvodu otvorenia prevádzky obchodného reťazca - prvú objednávku zdarma, prvé vyloženie regálu zdarma a pod.,

- vynucovanie praktík, podľa ktorých tovar zostáva vlastníctvom dodávateľa až do predaja tretej osobe.

Jednu z analýz o správaní sa obchodných reťazcov na vnútornom trhu SR spracoval i Protimonopolný úrad SR, kde sa konštatuje:

Obchodné reťazce v rámci svojich odpovedí prevažne potvrdili uplatňovanie uvedených praktík. V zásade tieto praktiky označujú obchodné reťazce ako štandardné obchodné zvyklosti, ktoré sa obchodnej etike nepriečia a nie sú v rozpore ani s marketingovou politikou uplatňovanou centrálami obchodných reťazcov v zahraničí.

Čo je dôležitejšie, úrad hodnotí možný dosah politiky obchodných reťazcov: Obchodné reťazce uplatňujú v obchodnom vzťahu rozličné praktiky - poplatky za prístup do „regálov“ obchodného reťazca, praktiky smerujúce k nerovnomernému rozloženiu rizika medzi dodávateľa a obchodný reťazec a praktiky, ktorých cieľom je transfer nákladov súvisiacich s predajom na výrobcu. Praktiky, ktoré uplatňujú obchodné reťazce voči svojim dodávateľom, môžu vytvoriť asymetriu v hospodárskej súťaži na trhu dodávateľov tovarov. Napríklad výrobca, ktorý získa prístup do regálu obchodného reťazca, nemusí byť nevyhnutne ten najlepší, najefektívnejší, s najlepšou ponukou a preferovaný zákazníkmi, ale ten, kto je schopný, prípadne ochotný platiť poplatky. Navyše, praktiky môžu pôsobiť pre dodávateľov aj ako vyššia bariéra vstupu do odvetvia, obmedzovať počet výrobcov - dodávateľov do obchodného reťazca, odčerpávať výrobcom zdroje na inovácie, vývoj nových produktov,

budovanie značky,

a tým vplývať na zníženie konkurencieschopnosti výrobcov. Zneužívanie ekonomickej sily reťazcami potvrdzujú tiež zistenia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, Únie podnikateľov a zamestnávateľov potravinárskeho priemyslu a poslanecký prieskum. V praktickej rovine sú možné rôzne riešenia:

- Akceptovať živelnosť trhu, nerobiť nič a následne znášať následky. Dosahy cieľavedomých praktík obchodných reťazcov vždy platil občan - daňový poplatník a spotrebiteľ v jednej osobe.

- Bojovať proti obchodným reťazcom, čo považujem za rovnako nezmyselné ako ničenie strojov v rannom štádiu kapitalizmu.

- Prijatie vyváženej právnej úpravy vytvárajúcej základný rámec na nastolenie rovnováhy medzi slobodou hospodárskej súťaže a možnosťou zneužívania ekonomickej sily.

Prikláňam sa skôr k tretej možnosti.

Ešte z federácie sa zachovala tradícia veľmi subjektívneho a rôznorodého pohľadu na trhovú ekonomiku a hospodársku súťaž. Oba ekonomické inštitúty upravuje ústava v časti o hospodárstve SR, v čl. 55 nasledujúcim spôsobom:

- Hospodárstvo SR sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.

- Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž.

Vo všeobecnosti existuje tendencia chápať ustanovenie odseku 1 o princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky len ako proklamatívne, zatiaľ čo odsek 2 o ochrane a podpore hospodárskej súťaže jednoznačne normatívne. Rozličné nazeranie je základom disproporcie medzi pohľadmi, aká má byť trhová ekonomika a trhové prostredie Slovenskej republiky a ako a hlavne prečo má byť chránená

hospodárska súťaž. Nabáda k tomu aj samotná konštrukcia zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže, účelom ktorého je ochrana hospodárskej súťaže pred jej obmedzovaním, ako aj vytváranie podmienok na jej ďalší rozvoj s cieľom podporiť hospodársky rozvoj v prospech spotrebiteľov. Zákon však neobsahuje všetky potrebné inštitúty zabezpečujúce jeho cieľ. Zákon a v rámci neho i aplikácia štátnymi orgánmi v praxi nepomáha k podpore hospodárskeho rozvoja a orientácii trhovej ekonomiky sociálnym a ekologickým smerom. Princípy charakterizujúce základ hospodárstva, akoby ani neboli. Podľa dôvodovej správy k čl. 55 ústava „utvára ekonomickú bázu na materializáciu ústavných práv a slobôd a občianskej, národnej i politickej zvrchovanosti. Konkretizujú sa a do sféry hospodárstva premietajú základné ustanovenia o zvrchovanom, demokratickom právnom štáte“. Hospodárska politika štátu nedostatočne

vytvára rámec

na existenciu takých trhových vzťahov, ktoré by prispievali k uplatneniu ústavných práv. Komentár k Ústave Slovenskej republiky od autorov Milan Čič a kolektív, vydaný Maticou slovenskou v roku 1997, bližšie charakterizuje čl. 55: „Ústava však poskytuje ochranu iba takému trhovému hospodárstvu, ktoré rešpektuje sociálne a ekologické aspekty, teda spoločensky funkčnému hospodárstvu. Dôraz na princípy sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky úplne korešponduje so základnými ľudskými právami a slobodami, najmä čl. 15 a čl. 20 Ústavy SR, hospodárskymi a sociálnymi právami (čl. 35 a nasl. Ústavy SR) a právom na priaznivé životné prostredie a jeho ochranu (čl. 44 a nasl. Ústavy SR). So zreteľom na uvedené práva a slobody, ktoré ústava každému zaručuje, je samozrejmé, že celý systém hospodárstva Slovenskej republiky spočíva na rešpektovaní týchto práv. Spoločensky funkčná trhová ekonomika môže byť len sociálna a ekologická trhová ekonomika. Iná koncepcia trhovej ekonomiky, ktorá by neprihliadala na uvedené aspekty, by bola spoločensky neúnosná a vo svojich konečných dôsledkoch by poškodzovala aj základné práva a slobody, narušila by optimálne

súvislosti a väzby

medzi sociálnou sférou, prírodou a spoločenskou výrobou.“ Z teórie práva je zrejmé, že ustanovenie čl. 55 o princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky je všeobecne záväzné. A vzhľadom na teritoriálnu a personálnu pôsobnosť na území SR zaväzuje i všetky subjekty vykonávajúce podnikateľskú činnosť. Ale aj politikov, bez ohľadu na ich príslušnosť k ľavici alebo pravici, koalícii a opozícii. Pravica má legitímne právo presadzovať pravicové politické opatrenia, ústavou zakotvený charakter hospodárstva by však tiež mala akceptovať. Podľa dôvodovej správy „trhová ekonomika a jej mechanizmy nevylučujú úlohu štátu. Štát vytvára a podporuje hospodársku súťaž, určuje jej pravidlá formujúce podnikateľskú stratégiu rôznych trhových subjektov. V spolupráci s nimi štát utvára základný rámec pre sociálno-ekonomickú mikrostratégiu...“ Skutočné smerovanie trhovej ekonomiky k sociálnym a ekologickým záujmom spoločnosti štátne orgány realizujú výlučne na

základe ústavy,

v jej medziach a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Očakávať, že trhové prostredie vyrieši všetko, je predsa len trochu zastarané. Na tému vzťahu štátu a trhu zaujímavý je názor profesora Josepha E. Stiglitza, nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu, svojho času poradcu prezidenta B. Clintona a bývalého viceprezidenta Svetovej banky: „Už veľakrát sme videli dôsledky neúmernej deregulácie a nekontrolovateľnej živelnosti trhov. Teraz len treba odolať pokušeniu nastoliť opačný extrém. Nájsť tú správnu rovnováhu je výzva našej doby.“

Návrh zákona o obchodných reťazcoch predstavuje alternatívu prispievajúcu k odstráneniu legislatívneho vákua, umožňujúceho nerešpektovať ústavou zakotvené princípy sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky a zneužívanie hospodárskej súťaže na cieľavedomú plošnú likvidáciu konkurencie. V priebehu prípravy návrhu zákona, ale i po jeho predložení do NR SR, začala rôznorodá diskusia, aj keď mierne prevažovali pozitívne názory na vytvorenie zákonného rámca pre rovnováhu medzi slobodou hospodárskej súťaže a zneužívaním ekonomickej sily. Osobne som presvedčený o potrebe tejto právnej úpravy. Očakávam, že počas prerokúvania návrhu zákona, najmä v druhom čítaní, budú dopracované aj niektoré, už teraz zrejmé disproporcie v paragrafovom znení. Primeraná ochrana slovenského poľnohospodárstva, potravinárskeho, spracovateľského a iných odvetví priemyslu a obchodu pred zneužívaním ekonomickej sily a inými

nečestnými praktikami,

by mala patriť medzi národné a štátne záujmy Slovenskej republiky. Správajme sa ako múdri hospodári a učme sa od krajín Európskej únie a USA dbať na svoje citlivé miesta v hospodárstve (trh práce a kvotácia poľnohospodárskej výroby v únii, americká oceľ). Aj ony hľadajú rovnováhu medzi integračnými tendenciami a ochranou národných a štátnych záujmov. Z hľadiska vlastných občanov im to slúži ku cti.

Vladimír Faič

poslanec NR SR