Z partnerov dnes konkurenti?

Prečo zrazu také rozdielne názory na istú problematiku

Potrebujeme či nie zákon o obchodných reťazcoch? A ak áno, tak aký? Čo má byť jeho obsahom? Úprava vzniku nových megapredajní, vytvorenie mantinelov, v rámci ktorých sa partneri vstupujúci do obchodných vzťahov musia pohybovať alebo striktne zväzujúce pravidlá hry? Stojí za zmienku, že návrh zákona, ako ho predložila do NR SR skupina piatich poslancov, sa stretol s nevôľou domácich, slovenských obchodníkov. Prečo asi? Uverejňujeme podstatné časti z dvoch „obchodníckych“ stanovísk.

Treba jasný zákon

Návrh skupiny poslancov na vydanie zákona o obchodných reťazcoch je jedným z nástrojov, prostredníctvom ktorého sa snaží určitá skupina podnikateľov v oblasti potravinárskej výroby riešiť problémy na úkor svojho prirodzeného partnera, akým obchodníci nesporne sú. Podnikatelia v oblasti potravinárskej výroby namiesto toho, aby rokovali s vládou SR o podpore ich podnikania, napríklad rôznymi dotáciami, ochranárskou politikou pri dovoze a vývoze, stanovením daňových výhod, zjednodušením pravidiel o podnikaní v tejto oblasti vôbec, už viackrát sa pokúšali a pokúšajú svoje problémy riešiť na úkor obchodu. Výroba a obchod nie sú konkurenti, ale partneri, a ako takí by sa mali aj správať pri dodržiavaní pravidiel trhu. V minulosti podobné snahy zástupcov výroby neprešli, a to z toho dôvodu, že obchodníci svojimi argumentmi vysvetlili svoje logické postoje a presvedčili vládne inštitúcie o nemožnosti vydať úpravu, ktorá by neprimeraným spôsobom zasahovala do výsostne súkromného vzťahu, akým nesporne vzťah výroba a obchod je. Keďže sa zástupcom výroby nepodarilo pretlačiť svoj návrh prostredníctvom ministerstva hospodárstva a ministerstva pôdohospodárstva, tentoraz oslovili skupinu poslancov NR SR, ktorí predkladajú ďalší Návrh zákona o obchodných reťazcoch. V podstate nejde o nový návrh, ale oprášený návrh spred roka, trochu vynovený, ale so starými či pôvodnými formuláciami. Vo všeobecnosti návrh zákona ide nad rámec stanovený zákonom o hospodárskej súťaži a Obchodným zákonníkom, vstupuje do vzťahov, ktoré si medzi sebou výsostne upravujú ich účastníci, dokonca favorizuje jedného z účastníkov (výrobcu) očividne neprimeraným spôsobom. Návrh zákona obmedzuje voľnosť podnikania, upravenú v najrôznejších právnych predpisoch, vrátane ústavy:

- Obmedzuje obchodu slobodu výberu partnera (výrobcu).

- Obmedzuje zmluvnú voľnosť, obmedzuje použitie tradičných obchodných praktík (ako je komisionálny predaj). Obchodu upiera oprávnenie dohodnúť sa (?!) na zmene podmienok v zmluve, a to z akéhosi neurčitého odkazu na zneužívanie ekonomickej sily.

- Priam smiešne znie úprava, že „zmluvy uzatvorené pri zneužití ekonomickej sily sú neplatné v častiach, v ktorých sa dojednali obchodné podmienky v rozpore s predchádzajúcimi odsekmi“. Návrh zákona má totiž obrovské nedostatky: neurčitosť, nejasnosť, nepresnosť a najmä vágnosť pojmov. Dovolávať sa teda automaticky vyslovenia neplatnosti zmluvy (alebo jej časti) môže vyvolať nielen nestabilitu vo vzťahoch, ale aj vplyv na zásobovanie obyvateľstva potravinami, daňový chaos, dlhotrvajúce právne spory, nejasnosť vlastníckych vzťahov a podobne.

- Stanovenie splatnosti faktúr za dodaný potravinársky tovar na 30 dní je priamym obmedzením zmluvnej voľnosti účastníkov vzťahu. Je také rigorózne, že fakticky nepovoľuje dohodnúť sa ani na kratšej lehote splatnosti, napríklad do 30 dní.

Neuveriteľným spôsobom návrhu zákona zasahuje do takej citlivej oblasti, akou určite skladba ponuky je. Stanoviť povinnosť ponúkať na predaj tovary zaradené v tej istej tovarovej skupine, vyrobené najmenej tromi rôznymi výrobcami a navyše minimálne 70 % týchto tovarov musí byť vyrobených na Slovensku, je priveľmi flagrantné na rovnováhu vzťahu. Odhliadnuc od komerčných problémov, ktoré by určite vznikli,

ide o zásah

do podnikateľskej voľnosti a tiež o nátlak na spotrebiteľa. Ide jednoznačne o naklonenie váh na stranu výroby. V konečnom dôsledku obchodu by pri uplatňovaní tohto pravidla mohli vznikať škody, úhradu ktorých by si nemal u koho uplatniť.

Vyššie uvedené poznámky a názory sú iba zásadnými pripomienkami k návrhu zákona. Máme ich k dispozícii ešte viac, konkrétnejších a podrobnejších. Systém spotrebných družstiev má záujem na dobrých vzťahoch so svojimi partnermi, obchodných partnerov nevynímajúc. Tento vzťah však musí byť prirodzený, bez pôsobenia tretej strany, vyrovnaný a korektný. Z tohto dôvodu COOP Jednota Slovensko bude vykonávať primerané úkony a opatrenia, aby návrh zákona o obchodných reťazcoch v znení, ako je k dispozícii, nebol schválený.

Zo stanoviska COOP Jednota Slovensko, SD

S jediným pozitívom

Zväz obchodu SR má principiálne výhrady voči poslaneckému návrhu zákona o obchodných reťazcoch, pretože presúva problémy slovenských výrobcov na plecia obchodníkov. Zväz obchodu SR podporuje predaj slovenských výrobkov a je za ešte vyššie percento ich zastúpenia na pultoch predajní, avšak štát túto problematiku musí riešiť iným spôsobom, napríklad colnými a inými nástrojmi, dotačnou politikou a pod., a nie stanovením regulatívov v obchode, čo je neobvyklé a ťažko kontrolovateľné. Obchod nemôže byť policajtom a hromozvodom v slovenskej ekonomike. Obchod nemôže regulovať predaj tovarov, ktoré prejdú hranice, teda zisťovať, koľko výrobcov vyrába daný tovar. Je to nanajvýš nezvyklý, neekonomický nástroj riešenia širokej problematiky národného hospodárstva. Na riešenie problematiky zneužívania ekonomickej sily už štát vytvoril mechanizmy, napr. Protimonopolný úrad a pod.

Jediným pozitívom zákona je založenie evidencie predajných plôch.

Zo stanoviska Zväzu obchodu SR