Kam vedie čierno-biele videnie

Rozdielne pohľady opozície a koalície na fungovanie vlády (II)

Včera sme v časti argumentov Hnutia za demokratické Slovensko - Ľudovej strany, ktoré navrhlo v parlamente odvolať vládu (pokus 22. marca bol neúspešný - pozn. Hd) a vlády uviedli ich názory na situáciu v sociálnej oblasti, hospodársky vývoj Slovenska, privatizáciu a pôdohospodárstvo. Dnes prinášame ďalšie stanoviská za a proti.

Nebankové subjekty

HZDS-ĽS - Nebankové inštitúcie vznikali od roku 1991 do roku 2001. Na základe prvotných informácií o činnosti niektorých firiem na prelome rokov 1997 a 1998 boli prijaté predchádzajúcou vládou viaceré opatrenia na obmedzenie rizík spojených s ich činnosťou, napríklad novelou zákona o bankách č. 44/98, kde sa ustanovilo, že iba banka môže poskytovať úroky z vkladov. Toto ustanovenie nebankové subjekty začali obchádzať tým, že uzatvárali s občanmi zmluvy o tichom spoločenstve. Bezprostredne po zistení tejto skutočnosti sa ešte v lete 1998 začal za účasti zahraničných poradcov pripravovať nový zákon o kolektívnom investovaní s cieľom upraviť túto oblasť a ochrániť občanov. Po nástupe novej vlády došlo k značnému oneskoreniu prijatia tohto zákona, ktorý bol prijatý až s účinnosťou od prvého januára 2000 a nevyriešil problém nebankových inštitúcií. Naopak, po voľbách 1998 došlo k masívnemu nárastu aktivity týchto spoločností, k ich agresívnej reklame a k prudkému nárastu klientov a vkladov. Podklady o vykonaných auditoch v týchto inštitúciách malo ministerstvo financií k dispozícii, pretože v tom čase (1999 a 2000) vykonávalo štátny dozor nad kapitálovým trhom. MF SR malo aj informácie o tom, že tieto inštitúcie napriek vykazovaným stratám vyplácali výnosy z vkladov. HZDS-ĽS sa v tejto časti odvoláva na analytickú informáciu Slovenskej informačnej služby z 25. októbra 2001, podľa ktorej vzhľadom na nereálne vysoké sľubované výnosy a často pochybné podnikateľské aktivity hrozí, že väčšina nebankových inštitúcií zbankrotuje a vkladateľom nevráti ich vklady.

Vláda SR - Intenzívne sa zaoberá situáciou, ktorá nastala. To, že bankové inštitúcie pred rokom 1998 poskytovali pre občanov výhodné zhodnocovanie vkladov, bolo pre obyvateľov nesporne výhodné. Vysoké úročenie vkladov však sprevádzala nedostupnosť úverov pre podnikateľov a neefektívna alokácia týchto vkladov v ekonomike na základe klientelizmu a korupcie v štátnych bankách ovládaných politickými nominantmi bývalej vlády. Uvádzané opatrenia bývalej vlády na obmedzenie rizík, napríklad novela zákona o bankách, zrejme neboli veľmi účinné. Až legislatívne opatrenia tejto vlády, medzi nimi napríklad aj zákon o kolektívnom investovaní, ale aj mnohé ďalšie opatrenia, obmedzili priestor pre nelicencované subjekty. Vláda SR si bola vedomá rizík spojených s investovaním občanov do nelicencovaných subjektov. Keďže však pôsobili ako klasické obchodné spoločnosti na základe Obchodného zákonníka, nemala možnosť

zasahovať priamo do ich podnikateľskej činnosti, ale ani do rozhodnutí občanov o tom, kam a s akým rizikom investujú svoje úspory. Vláda a jej jednotliví predstavitelia však na toto riziko upozorňovali nielen vo svojich vyjadreniach, ale aj prostredníctvom informačnej kampane v roku 2000. Prostredníctvom legislatívnych opatrení na jednej strane obmedzili priestor pre nelicencované subjekty, ale aj vytvorili priestor pre nové formy bezpečnejšieho zhodnocovania úspor obyvateľov, napríklad formou investovania do podielových fondov.

Doprava a telekomunikácie

HZDS-ĽS - Problematiku železníc vláda nezvládla. Ku koncu jej funkčného obdobia bude železnica zadlžená minimálne 50 až 60 mld. Sk. Ako zmanipulovanú treba hodnotiť vykonanú privatizáciu Slovenských telekomunikácií. V mobilnej rádiotelefónnej službe porušila vláda SR zásady EÚ i princíp vytvárania konkurenčného prostredia, keď licenciu na systém GSM 1800 neudelili ďalšiemu, tretiemu operátorovi, ale tieto frekvencie pridelili doterajším mobilným operátorom EuroTelu a Globtelu. Nebola zvládnutá distribúcia a ochrana diaľničných známok. Vláda schválila koncepciu rozvoja vodnej dopravy SR, ktorá je spracovaná na nízkej odbornej úrovni a nič nevypovedá o problematike a riešení aktuálnych problémov vodnej dopravy. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií zastavením činnosti Slovenských aerolínií v roku 1999 a zabavením troch lietadiel TU 154 M poškodilo majetok štátu, čím vznikli priame škody na lietadlách vo výške 3 mil. Sk, ako aj ďalšie škody vo výške 580 mil. Sk ako dôsledok zastavenia prevádzky spoločnosti. Vedenie MDPT a Sekcie civilného letectva a vodnej dopravy svojimi rozhodnutiami a aktivitami uplatňuje diskriminačné a monopolistické javy. Ministerstvo poškodzuje domácich leteckých dopravcov vydávaním povolení pre zahraničné letecké spoločnosti na vykonávanie charterových letov, ktoré iba vyvážajú slovenských turistov do zahraničia, nedovážajú zahraničných na Slovensko, čím príjmy z takýchto činností unikajú do zahraničia. Návrhy vicepremiéra I. Mikloša na vyhlásenie konkurzu na Slovenské aerolínie alebo návrh premiéra M. Dzurindu na odpredaj 34-percentného podielu akcií po výraznom ekonomickom poškodení spoločnosti v roku 1999 poukazuje na absolútny nezáujem riešiť situáciu v tejto spoločnosti podobnou cestou, ako v západnej Európe, kam sa hlásime. V oblasti autobusovej dopravy štátny rozpočet nepočíta so žiadnou podporou obnovy vozového parku. Z pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti SR na členstvo v EÚ - kapitol gestorovaných MDPT SR vyplýva, že Európska komisia zaujala kritický postoj k splneniu úloh kapitoly Dopravná politika.

Vláda SR - Tvrdenie, že problematiku železníc vláda SR nezvládla, je neodôvodnené. Prijatie projektu transformácie a reštrukturalizácie Železníc SR v roku 2000 oprávnene treba považovať za významný systémový krok. Výber strategického partnera pre Slovenské telekomunikácie zabezpečoval finančný ako aj právny poradca, ktorí boli vybraní na základe transparentného medzinárodného výberového konania. Vláda SR si zachovala vplyv v tejto spoločnosti aj po privatizácii. Poplatok za 51 % akcií preto zodpovedá reálnej hodnote Slovenských telekomunikácií v roku 2000. V júli 1999 boli pridelené dve licencie na poskytovanie služby GSM 1800 terajším operátorom vzhľadom na to, že ani po opätovnom vypísaní medzinárodného výberového konania v januári 1999 sa neprihlásil žiadny záujemca. Dôvodom bolo najmä obsadenie zvyšnej časti frekvenčného pásma GSM 900 inými službami, čím toto pásmo nemohlo byť pridelené záujemcom o poskytovanie služby GSM 1800, ktorí to požadovali. Nie je pravdivé tvrdenie, že všetky frekvencie z pásma 1800 boli pridelené súčasným operátorom (v tom čase to nebolo možné, nakoľko toto pásmo bolo od jesene 2001 obsadené službami Ministerstva obrany SR). Pridelili im len časť tohto frekvenčného pásma. Časť pásma (rovnocenná) je rezervovaná aj pre tretieho operátora.

MDPT SR začiatkom roku 1999 zastavilo činnosť Slovenských aerolínií. V termíne pred ukončením platnosti predchádzajúcej licencie MDPT začalo podľa príslušných zákonov správne konanie a požiadalo Slovenské aerolínie o doplnenie náležitostí. Po vyriešení problémov udelilo rozhodnutím z 30. júla 1999 licenciu č. 010 na vykonávanie leteckej dopravy za odplatu právnickej osobe Slovenské aerolínie pre lietadlo SAAB 340A a následne licenciu č. 011 aj pre lietadlá TU 154 M. Pri povoľovaní nepravidelnej dopravy zahraničným leteckým spoločnostiam vychádza ministerstvo z konzultácií so slovenskými dopravcami a vždy dodržiava väčšinový podiel kapacity pre slovenských dopravcov. Tým, že štát dodržiava princípy Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve, leteckého zákona a práv vlastníkov lietadiel, zahraniční investori majú istotu, že v SR môžu v oblasti civilnej leteckej dopravy za stanovených podmienok podnikať. V súčasnom období MDPT SR venuje mimoriadnu pozornosť zabezpečeniu obnovy vozového parku pre dopravné spoločnosti SAD. Kapitola Dopravná politika sa uzatvorí pravdepodobne už v apríli 2002.

Stavebné investície

HZDS-ĽS - Nepremyslený a drastický zásah súčasnej vlády do rozvoja investícií zapríčinil prepad stavebnej produkcie v roku 1999 vo výške 26,8 %, čo malo značný negatívny dosah až po likvidáciu niektorých firiem. Situácia sa nezlepšila ani v rokoch 2000 a 2001, keď nebol zaznamenaný žiaden nárast objemov stavebnej výroby. Tento stav nie je možné nazvať inak ako hlboká kríza stavebníctva. Pri porovnaní s českým stavebným priemyslom slovenský produkuje asi 25 % objemu prác. Po rozdelení štátu naša kapacita predstavovala 50 % českého stavebného priemyslu. Podiel stavebnej výroby na tvorbe HDP v roku 1998 predstavoval 6,4 % a v roku 2001 už len 4,5 %. Najvýraznejší prepad však vláda preukázala vo výstavbe bytov, kde za obdobie 1999 až 2002 deklarovala vybudovať 56-tisíc bytov. Tento cieľ nesplní.

Vláda SR - Nerovnováha hospodárstva, ktorá sa v roku 1998 ešte viac prehĺbila, znamenala hneď od nástupu terajšej vlády nevyhnutnosť uplatňovať stabilizačnú politiku. Jej súčasťou bolo zastavenie investičného prehrievania hospodárstva. Zvyšovanie zahraničného dlhu zapríčinené neprimeraným rozsahom stavebnej výroby viedlo ku kríze verejných financií a neschopnosti plniť finančné záväzky štátu. Z týchto príčin sa znížil objem stavebnej výroby, najmä investícií do diaľnic, čo mohlo spôsobiť hospodárske problémy firmám. Ostatné stavebné práce neboli dotknuté prijatou hospodárskou politikou. Stavebná výroba a objem stavebných prác citlivo odrážajú podmienky hospodárskeho cyklu, domáceho i zahraničného. Napriek limitujúco pôsobiacim faktorom vláda prijala a uskutočňuje program verejných prác a výstavby sociálnych bytov, program podpory bývania a výstavby bytov, prevzala časť úrokov hypotekárnych úverov, napĺňa program bývania pre mladé rodiny do 35 rokov.

Regionálny rozvoj

HZDS-ĽS - Oneskoruje sa legislatíva a inštitucionálne zabezpečenie regionálnej politiky. Reforma verejnej správy je zdĺhavá a nekompetentná. Vznik implementačnej, regionálnej, rozvojovej agentúry (IRPA) bol sprevádzaný politickým rozhodnutím. Neschopnosť IRPA vyústila do situácie, keď tok informácií pre euroregióny a príslušné organizácie takmer zanikol. Nedodržiavali sa časové limity na predkladanie projektov (oneskorené podanie dohody o čerpaní eurofondov na zabezpečenie rakúsko-slovenskej hranice (660-tisíc EUR) a českej hranice (250-tisíc EUR), nekompetentné spracovanie projektov Integred III na roky 2002 až 2006 a iné.) V nadväznosti na koncepciu reformy verejnej správy nebola určená nová štruktúra finančných nástrojov. Netransparentnosť a zlá kvalita procesov pri príprave a predkladaní projektov vyústila do pozastavenia čerpania prostriedkov z EÚ na rok 2001.

Vláda SR - Priestorová štruktúra SR nevytvára predpoklady pre efektívny regionálny rozvoj. Rozdiel v ekonomickej úrovni jednotlivých regiónov bol až trojnásobný. Napriek nedostatku investičných prostriedkov sa vláde podarilo v regiónoch umiestniť nové výrobné kapacity, využiť niektoré pracovné kapacity na verejné práce a ďalšie opatrenia. Presadila predovšetkým reformu verejnej správy a prijala Národný program regionálneho rozvoja s osobitným zameraním na ekonomicky slabé a štruktúrne postihnuté regióny. V roku 1999 vláda schválila Európsky rámcový dohovor o cezhraničnej spolupráci a Doplnkový protokol. Ich prijatím sa vytvorili podmienky na spoluprácu medzi viacerými zmluvnými stranami a územnými celkami.

o o o

V ďalšom pokračovaní prinesieme názory HZDS-ĽS a vlády SR na zdravotníctvo, školstvo a šport, kultúru a na štát a právo.

Vladimír Turanský