Náhrada za prácu vo sviatok

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Ako to bude od 1. 4. 2002 s náhradou za sviatok u zamestnancov, ktorí nepracovali z dôvodu sviatku a sú odmeňovaní mesačnou mzdou? Bude im vyplatená mzda bez krátenia a sviatok bude považovaný za odpracovaný deň? Aj u zamestnancov s mesačnou mzdou sa môže postupovať spôsobom krátenia mesačnej mzdy plus náhrada za sviatok v prípade, že zamestnanci mali pracovný deň, ale z dôvodu sviatku nepracovali? ----------------------------------------------------------------

- Za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni (§ 122 ods. 1 nového ZP). Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna. V takom prípade mu však mzdové zvýhodnenie nepatrí. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období po výkone práce vo sviatok, zamestnancovi patrí uvedené mzdové zvýhodnenie vo výške najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Za čerpanie náhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku (§ 122 ods. 2 nového ZP). Zamestnancovi, ktorý nepracoval z dôvodu, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak mu mzda ušla pre sviatok. V tomto prípade je potrebné rozlišovať, či ide o zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou alebo hodinovou mzdou. Zamestnancom odmeňovaným mesačnou mzdou patrí za dobu sviatku, ktorý pripadol na riadny pracovný deň zamestnanca, nekrátená mesačná mzda, aj keď zamestnanec z dôvodu sviatku v tento deň nepracoval. Deň sviatku sa v prípade týchto zamestnancov považuje za odpracovaný deň. V prípade, ak zamestnancovi odmeňovanému mesačnou mzdou zamestnávateľ na deň sviatku, ktorý pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, nariadi výkon práce, jeho mesačná mzda sa nemení. Dosiahnutou mzdou za dobu výkonu práce vo sviatok sa rozumie nekrátená mesačná mzda, ku ktorej sa zamestnancovi prizná mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok. V prípade zamestnancov odmeňovaných hodinovou mzdou sa postupuje inak. Ak deň sviatku pripadne na obvyklý pracovný deň zamestnanca, a tento v dôsledku sviatku nepracoval, nevznikne mu ani nárok na mzdu.

V prípade zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Takémuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepatrí. V kolektívnej zmluve možno dohodnúť, že postup, pri ktorom sa zamestnancom ich mzda v prípade sviatku bude krátiť, sa uplatní aj v prípade zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou. Pri takomto dohodnutí nárokov v kolektívnej zmluve sa mesačná mzda zamestnanca za deň sviatku, ktorý pripadol na obvyklý pracovný deň zamestnanca, a v ktorý zamestnanec z dôvodu sviatku nepracoval, úmerne zníži. Za dobu sviatku zamestnanec získa náhradu mzdy za sviatok podobne ako v prípade zamestnancov odmeňovaných hodinovou mzdou. V tomto prípade na účely zistenia priemerného zárobku sa táto doba nepovažuje za odpracovanú dobu (§ 122 ods. 3 nového ZP).Náhrada mzdy za sviatok však nepatrí zamestnancovi, ktorý neospravedlnene zamešká zmenu bezprostredne predchádzajúcu sviatku alebo bezprostredne po ňom nasledujúcu, alebo zmenu nariadenú zamestnávateľom na sviatok, prípadne časť niektorej z týchto zmien (§ 122 ods. 4 nového ZP).

JUDr. Z. Macková, PhD.

Počas rokov 1990 - 2001 som vlastnil rôzne firmy - „eseročky“ i ako fyzická osoba. Trikrát som sa sťahoval v rámci Slovenska a súhrnne som zažil asi dva tucty daňových kontrol, z čoho daň z príjmov mi kontrolovali asi päťkrát. Vždy však daňoví úradníci kontrolovali to isté iným spôsobom. Táto mi aj našla chybu, pričom ostatné mi chybu v daňovom účtovníctve nenašli, aj keď som ich tam mal niekoľko. Zaujíma ma, či je to normálne, aby v daňových kontrolách jednotlivých úradov boli rôzne a nejednotné spôsoby a formy daňových kontrol?

- Nejednotnosť daňových kontrol je smutnou pravdou. Daňové riaditeľstvo síce produkuje určité metodické usmernenia a odporučenia, ale v praxi je kvalita výkonu i vedomostná profesionalita jednotlivých daňových úradov i kontrolórov veľmi rozdielna. V tejto skutočnosti treba vnímať aj fakt, že tí kvalitní sa zo štátneho sektora presunuli do súkromných firiem, štát ich nedokázal slušne zaplatiť. Proti rôznorodosti kontrolných techník jednotlivých daňových úradov nemožno nič namietať, ak sa nedotýka zásadných vecí, ale len okrajových záležitostí alebo mimoriadne extrémnych a špecifických kontrolovaných daňových subjektov. Je to tak preto, že aj daňoví úradníci sú v procese učenia sa a mnohé ich kontrolné zistenia i obavy s následnými dorubmi daní sú odkázané len a len na ich vlastnú kreativitu, schopnosť analýzy a nájdenia využitia dostupného kontrolného inštrumentária, ktoré daňové zákony (najmä zákon číslo 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov) umožňujú. Niektoré veci je však nevyhnutné kontrolovať v porovnateľnom rámci. Napríklad charakter jednoduchého účtovníctva pri dani z príjmov sa má kontrolovať tak, že sa prezrie každý jeden účtovný doklad zaúčtovaný v peňažnom denníku. Rozsah podvojného účtovníctva - napríklad využíva možnosť výberu určitého objemu dokladov v rôznych obdobiach zdaňovacieho obdobia a skúmanie týchto väzieb na hlavnú účtovnú knihu.

Ing. Emil Burák, PhD.