Naša vrodená chyba?

Asociačná rada EÚ a misia MMF predostreli vláde M. Dzurindu svoje znepokojenie z vývoja slovenskej ekonomiky v uplynulých troch rokoch. Upozornili na vysokú mieru nezamestnanosti, zhoršujúcu sa vnútornú a vonkajšiu nerovnováhu hospodárstva. Odborníci sa zhodujú v názore, že vo vláde prevláda nepriama úmera: čím viac sa pozornosť sústredí na privatizáciu, tým menej času zostáva na riešenie problémov ekonomiky. Potvrdzuje to vývoj zahraničného obchodu, ktorý aj v prvých dvoch mesiacoch 2002 pokračoval v prehlbovaní deficitu. „Len za január narástol deficit o ďalšiu miliardu korún oproti januáru 2001 - teda o 20 %,“ povedal pred novinármi Roman Václavík, minister hospodárstva v tieňovej vláde Smer. Naznačuje to, že rok 2002 bude mať na účte deficit okolo 120 mld. Sk. Pravdou je, že vonkajšia nerovnováha sa prehĺbila vlani, keď prevaha dovozu nad exportnou schopnosťou slovenskej ekonomiky dosiahla 103 mld. Sk. Je to dvojnásobok roku 2000 a smutný rekord v celej histórii SR. Deficit obchodnej bilancie prekročil 10 % HDP a deficit bežného účtu platobnej bilancie približne 9,1 %. Hrubý zahraničný dlh SR dosiahol za vlaňajšok 56,7 % HDP. Experti MMF podiel nad 40 % považujú za vážny stav. Dlh krajiny predstavuje 2040 USD na každého obyvateľa tejto krajiny.

Predseda SOPK Peter Mihók nemieni vystupovať v úlohe arbitra súčasnej vlády, napriek tomu pripomína, že deficit zahraničného obchodu je doslova vrodenou chybou Slovenskej republiky: „Asi pred rokom som hovoril o možnom deficite 80 mld. Sk a zožal som kritiku od ministerstva hospodárstva, ktoré sa cítilo takýmito prognózami dotknuté. Záverečný účet za rok 2001 ukázal, že som bol ešte optimista.“

Vláda M. Dzurindu situáciu čiastočne ratuje predajom bánk a strategických podnikov. Avšak aj napriek takto získaným jednorazovým peniazom nedokáže namútiť veľa vody. Ani tie predaje podľa P. Mihóka nevykrývajú problém deficitu platobnej bilancie. Ostro napadol predovšetkým štruktúru exportu. Kľúčový problém zahraničného obchodu Slovenska nevidí totiž v nadmerných dovozoch. Pes je zakopaný v rozsahu exportných aktivít slovenských podnikov: „Dnes okolo 15 slovenských firiem ovláda viac ako 80 % celého exportu SR. Trpíme na

priúzky diapazón

konkurencieschopných fabrík a následne výrobkov. To je nezdravá situácia.“ V konsolidovaných ekonomikách krajín veľkosťou porovnateľných so Slovenskom 50 % exportu vytvárajú veľké nadnárodné spoločnosti pôsobiace v danej ekonomike. Silné národné koncerny majú na svojom konte 25 % a zvyšnú štvrtinu robí malý a stredný podnikateľský stav. V takejto konštelácii je možné lepšie vybalansovať výkyvy exportu. Na Slovensku proexportnú sínusoidu kreslí predovšetkým jedna ruka - Volkswagen Slovakia. Od optimálnej štruktúry sme minimálne tak ďaleko, ako od politicky proklamovanej makroekonomickej stability.

Druhým problémom je značne obmedzená inovačná politika. Tak dlho sme žili z tradície, až sme zabudli na inováciu. Inovačnú politiku obmedzuje nízka štátna podpora proexportnej výroby. Na mysli máme stimuláciu cez štandardné finančné nástroje ako daňovú a odvodovú politiku a pod. Dôsledok? Absentuje väčší podiel autentických slovenských výrobkov na exporte. Slovensko vyváža veľmi málo na jedného obyvateľa. „Slovinsko (s 2 miliónmi obyvateľmi) je dokonca menšia krajina ako Slovensko (5,4 milióna obyvateľov). Aj ekonomický potenciál je menší ako náš. Napriek tomu vyváža v priemere ročne asi za 2 mld. USD tovarov viac ako SR. Z toho vyplýva, že ak by sme dosiahli

len úroveň

dvojmiliónového Slovinska v celkovom objeme vývozov, tak by sme mali vyriešenú bilanciu zahraničného obchodu. A to by sme v prepočte na jedného obyvateľa ešte stále boli hlboko pod úrovňou Slovinska,“ porovnal situáciu P. Mihók.

Aj R. Václavík priznáva, že čiastočne sa pod nepriaznivý pomer medzi dovozom a vývozom podpisuje celosvetová ekonomická recesia. „O to intenzívnejšie by však vláda mala hľadať riešenia a nezachraňovať svoje vládnutie len výpredajom štátneho majetku. Prvé informácie o využití výnosu 130 mld. Sk z predaja 49 % SPP pripomínajú skôr trhanie koristi, ako jeho cieľavedomé využitie na naštartovanie reforiem a rozvoja ekonomiky SR.“ Ako druhý vážny faktor podpisujúci sa pod nepriaznivý vývoj zahraničného obchodu uviedol R. Václavík posilňovanie kurzu SKK oproti EUR. Podľa tieňového ministra hospodárstva strany Smer je

upevňovanie koruny

spôsobené len očakávaným príjmom z privatizácie a nie skutočným stavom našej ekonomiky. Táto situácia ďalej znižuje konkurencieschopnosť slovenských vývozcov. „Negatívny dosah takéhoto narábania s menou odhadujeme len za január na 500 mil. Sk,“ povedal doslova R. Václavík. Poznamenal, že ak sa Miklošova vláda bude starať len o privatizáciu, Slovensko čaká hlboká menová kríza - neporovnateľne vážnejšia ako oslabenie kurzu slovenskej koruny po voľbách v roku 1998. Robert Fico dodal, že vláda M. Dzurindu pred nežiaducim dovozom nekvalitného tovaru do SR len v minimálnej miere využíva ochranárske opatrenia, ktoré má k dispozícii Svetová obchodná organizácia WTO, OECD alebo EÚ. Na mysli má kroky, ktoré sú v súlade s pravidlami voľného obchodu i trhovej ekonomiky a ktoré opačným smerom (neraz aj voči slovenským exportérom) úspešne nasadzujú najvyspelejšie západoeurópske ekonomiky. V tejto súvislosti zopakoval, že zásadným riešením musí byť vstup strategických investorov do slovenských fabrík, ale nie vypredávanie krajiny. Opierajúc sa aj o nedávne rokovanie v USA R. Fico povedal, že ČR sa neteší zvýšenému záujmu investorov preto, lebo krajina vstúpila do NATO. Prioritné sú korektné vzťahy na

domácej scéne,

politická stabilita a právny poriadok. „V Spojených štátoch sme hovorili o investičných stimuloch, spomenuli sme daňové prázdniny, priemyselné parky a pod. Žiaľ, vo vzťahu k ďalšiemu vývoju u nás americkí partneri počas našich rozhovorov otvorili aj otázku, či SR zachová zmluvu o vzájomnej ochrane investícií. Aj to odzrkadľuje mieru (ne)dôveryhodnosti Slovenska k potenciálnym investorom,“ povedal R. Fico.

Tibor Bucha