Cena vyššia ako predpoklad

Taliansky SNAM nesúhlasil s takou vysokou ponukou

„Pri ocenení SPP sme aplikovali medzinárodné metódy - jednu hlavnú a dve podporné. No pri aplikácii všetkých troch vyšla nezávisle cena približne rovnaká,“ povedal Carlos Quintas, zástupca spoločnosti Credit Suisse First Boston na odbornom seminári k tejto téme. Zorganizoval ho Úrad vlády SR pre všetkých záujemcov z radov médií, odborníkov. Aj keď naň pozvali najväčších oponentov z radov politikov, ktorí sa kriticky vyjadrovali k cene, neprišiel z nich nik. Ocenenie zahrňovalo tranzit plynu, domácu distribúciu a Naftu Gbely, kde má SPP 55,9 %. Uvažovalo sa pri ňom s 3- až 3,5-percentným ročným rastom spoločnosti až do roku 2011. Hlavná metóda ocenenia stála na stanovení diskontovaných peňažných tokov (súčasná hodnota budúcich čistých peňažných tokov). Druhá vychádzala z analýzy porovnateľných spoločností v Európe a Amerike, ktoré sú verejne obchodovateľné, teda sú známe ich výsledky hospodárenia. Spoločnosť CSFB, ktorá bola poradcom vlády SR pri privatizácii 49 % akcií SPP, však porovnala nielen plynárenské firmy, ale aj ďalšie spoločnosti, ktoré poskytujú verejné služby (napríklad podniky vodární a kanalizácií a pod.). Treťou použitou metódou bola metóda analýzy porovnateľných akvizícií v rôznych krajinách sveta. Obe podporné metódy sa využili teda len na účely kontroly, či výsledky hlavnej sú správne. Pre seriózne zadefinovanie čistých peňažných tokov v budúcnosti v rámci prvej metódy však nevyhovovalo predchádzajúce účtovníctvo v SPP. Preto sa CSFB obrátil na PriceWaterhouseCoopers (PWC) a počas niekoľkých mesiacov sa dopracovali k prehľadným účtom SPP aj za tranzit, aj za domáce dodávky plynu. Ocenenie tranzitu bolo jednoduchšie, lebo náklady v tejto oblasti sú stabilnejšie, poplatky vychádzajú z dlhodobých kontraktov. Pri tranzite sú síce dôležité investície, ale vďaka PWC vedeli stanoviť aj odpisy jednotlivých aktív v budúcnosti. Konečné ocenenie celého tranzitu sa pohybovalo od 3,4 do 4,2 mld. USD. Oveľa ťažšie sa podľa predstaviteľov CSFB stanovovala cena domácej distribúcie plynu. Najväčšou nákladovou položkou je cena, za ktorú SPP plyn kupuje. Distribúcia plynu domácim odberateľom bude pre SPP stratová však nielen v tomto, ale aj v budúcom roku. Aj keď regulačný úrad stanovil pevný rámec na zreálňovanie cien plynu, a to vrátane roku 2003 na tri roky (čo bola podmienka), predsa len vývoj cien po roku 2005 sprevádza veľa otáznikov. Preto CSFB vychádzal z viacerých prognóz vývoja cien ropy, od ktorých sa ceny plynu prakticky odvíjajú. Samozrejme, k presnému vzorcu nákupných cien nemal priamy, iba sprostredkovaný prístup. Ide totiž o dôverné firemné informácie. Po zohľadnení aj ďalších faktorov a rizík sa ocenenie domácej distribúcie pohybovalo od 400 do 675 mil. USD. Naftu Gbely a podzemné zásobníky ohodnotili na 125 až 150 mil. USD. Summa summarum - komplexné ocenenie SPP stanovil vládny poradca pre privatizáciu od 4 do 5,5 mld. USD. Z toho sa však predával len 49-percentný podiel, takže cena očakávaná poradcom sa pohybovala od 1,8 mld. USD až 2,35 mld. USD. Konzorcium však ponúklo až 2,7 mld. USD, čo znamená, že viac, ako predpokladal poradca. Z vyjadrenia ministerky pre správu a privatizáciu M. Machovej vyplynulo, že s takou vysoko postavenou ponukou nesúhlasila ani spoločnosť SNAM, ktorá bola od začiatku tretím členom konzorcia. Preto krátko pred podaním záväznej ponuky odstúpila a zostal v ňom len Ruhrgas, Gaz de France a pristúpil ruský Gazprom. Podľa M. Machovej víťazné konzorcium išlo s cenou naozaj na doraz, čiže ponúkli maximum.

Zdena Rabayová