Transfer úspor?

Negatívne makroekonomické trendy v slovenskej ekonomike v uplynulých dňoch konštatovalo aj zahraničie. Znepokojenie EÚ vyvolávajú okrem vysokej nezamestnanosti a schodku verejných financií aj zhoršujúce sa deficity bežného účtu a obchodnej bilancie. Vlani sme doviezli tovar v hodnote o 100 miliárd vyššej ako vyviezli. Tento negatívny trend bol potvrdený aj deficitom za január 2002, ktorý je o 21 % vyšší ako v januári 2001. Bez priamych zahraničných investícií alebo ďalšieho zadlžovania nedokáže Slovensko udržať túto nerovnováhu pod kontrolou. V priamych zahraničných investíciách, ktorými je dnes obchodný deficit v rohodujúcej miere krytý, prevažujú privatizačné príjmy. Tie vrcholia privatizáciou SPP a v ďalšom období budú rýchlo klesať. Deficit platobnej bilancie sa tak stane vážnym problémom. Situáciu môže skomplikovať aj stav, keď namiesto priamych zahraničných investícií deficit platobnej bilancie bude vo väčšej miere kompenzovaný prílevom krátkodobého špekulatívneho kapitálu, čo by viedlo k rozkolísaniu kurzov.

Problémy s deficitom platobnej bilancie môže v budúcom roku významne prehĺbiť aj ďalší, doteraz zabúdaný faktor súvisiaci so vstupom Slovenska do EÚ. Z článku 56 Zmluvy o EÚ vyplýva, že pre členské štáty sú zakázané všetky obmedzenia kapitálu i platieb medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a tretími krajinami. Deklarovaným zámerom SR je dosiahnuť plnú liberalizáciu kapitálových pohybov v súlade s právom EÚ. A to aj v oblasti kapitálových pohybov, ktoré sú v súčasnosti obmedzené a viazané na devízové povolenia. Medzi takéto obmedzenia v súčasnosti patrí povinnosť tuzemca previesť peňažné prostriedky nadobudnuté v zahraničí do tuzemska, vylúčenie voľného nakladania a ďalších operácií s peňažnými účtami tuzemca vedenými v zahraničí, voľných operácií tuzemca s cudzou menou v zahraničí a operácií s finančnými derivátmi. Existujúce bariéry pre slobodný pohyb kapitálu sa Slovensko zaviazalo postupne odstrániť v nadväznosti na domácu makroekonomickú situáciu a stabilitu domáceho finančného sektora pri zohľadnení stability medzinárodných finančných trhov a medzinárodnej ekonomickej situácie, najneskôr však do 31. 12. 2003. Slovenský finančný sektor nie je po krachu nelicencovaných nebankových subjektov, ale aj viacerých bánk, po rozvrate domáceho kapitálového trhu a po zlyhaniach inštitúcií vykonávajúcich dohľad nad finančným trhom vnímaný ako dôveryhodný. Uvoľnenie obmedzení na vývoz kapitálu by pri pretrvávajúcej nízkej dôvere populácie a pri prípadnom výskyte ďalších káuz viedlo v pomerne krátkom období k rozsiahlejšiemu presunu úspor obyvateľstva do zahraničia. A to by mohlo pri už aj tak vyhrotených problémoch v platobnej bilancii znamenať posledný krok k menovej kríze.

Michal Horváth

ekonomický expert ANO