Veď ide o naše deti

Komentuje Zuzana Krútka

Jedenásť percent obyvateľov SR žije pod hranicou biedy, z toho tretina sú deti. To znamená, že každé piate až šieste slovenské dieťa žije pod smutným prahom chudoby. V pásme biedy a existenčného ohrozenia sa nachádza viac ako polovica mladých rodín s deťmi a trvalý nedostatok peňazí trápi asi dve tretiny rodín na Slovensku. Pomoc rodinám je už len vo svetle týchto faktov "psou" povinnosťou spoločnosti a štátu. Zrejme ju tak pochopil aj parlament, ktorý minulý týždeň posunul do druhého čítania vládne návrhy zákonov o prídavku na dieťa a o rodičovskom príspevku. Približne na pol milióna detí dnes rodičia nepoberajú prídavky, a to ide spravidla o deti pracujúcich, ktorých príjem v predchádzajúcom roku o 100, 200 či 1 000 korún prekročil stanovený limit. Zmena filozofie tejto štátnej sociálnej dávky spočíva v podpore všetkých rodín s nezaopatrenými deťmi, pričom sú pripravené prídavky pre rodiny s nízkymi príjmami a pre stredoškolákov. Zamestnávateľov poteší, že sa už nebudú prídavky vyplácať ich prostredníctvom, ale výhradne z odborov sociálnych vecí okresných úradov. To sa týka aj rodičovského príspevku, ktorý sa má zvýšiť s účinnosťou od 1. novembra 2002 o 1 050 Sk, na 3 790 Sk mesačne, čo zodpovedá sume životného minima pre plnoletú fyzickú osobu. Zákon zároveň umožní paralelné poberanie rodičovského príspevku aj druhému, zarábajúcemu rodičovi, a to vo výške 1 200 Sk, avšak len za jeden kalendárny mesiac.

V zložitejšej situácii ako úplné rodiny sa nachádzajú rodiny s jedným rodičom, hlavne po rozvode. Ich postavenie komplikuje spravidla to, že druhý rodič sa nezriedka vyživovacej povinnosti vyhýba. Repertoár ich únikových krokov je dnes naozaj pestrý: cez nepriznanie skutočných príjmov, vyhýbanie sa práci až po neplatenie a zdržiavanie sa na neznámom mieste. Zaangažovať štát do riešenia tohto pretrvávajúceho a zhoršujúceho sa problému sa pokúšajú hneď dve skupiny poslankýň NR SR. Jeden z návrhov je ďalšou novelou zákona o rodine a druhý samostatným návrhom o náhradnom výživnom a fonde náhradného výživného. Aj keď sa návrhy v podrobnostiach a prístupoch líšia, v podstate ide o to isté: zabezpečiť vyplácanie výživného na dieťa v prípadoch, keď si príslušný rodič dlhší čas neplní svoju povinnosť, z prostriedkov štátu, teda z fondu náhradného výživného. Tým by sa zabezpečilo sanovanie potrieb dieťaťa v reálnom čase, pričom dlžný rodič by sa stal dlžníkom štátu či fondu. Pripomínať, že deti sú naša budúcnosť, znie ako fráza, ale na druhej strane - v budúcnosti nám môžu odplatiť i splatiť to, čo im dnes (ne)dáme.