Aj v politike to chce viac férovosti

Opozícia s vládou Slovenskej republiky nenachádza čo len jediný pozitívny styčný bod (III)

V prvej časti (26. marca) sme priniesli názory HZDS-ĽS a vlády SR k sociálnej oblasti, hospodárstvu, priebehu privatizácie a pôdohospodárstvu. V nasledujúcom pokračovaní (27. marca) k činnosti nebankových subjektov, doprave a telekomunikáciám, stavebníctvu a regionálnemu rozvoju. Dnes uverejňujeme stanoviská oboch protichodných strán k ďalším témam, ktoré taktiež mali byť podľa HZDS-ĽS dôvodom na odvolanie súčasnej vlády. To sa však napokon opozícii 22. marca v parlamente nepodarilo presadiť. HZDS-ĽS získalo v parlamente pre svoj návrh 42 poslancov, pričom na vyslovenie nedôvery bolo potrebných minimálne 76 hlasov. Vládu podporilo 61 členov Národnej rady SR. HZDS-ĽS svoje výhrady k fungovaniu vládneho kabinetu formulovalo do pätnástich kapitol.

Zdravotníctvo

HZDS-ĽS - Ambulantná aj ústavná zdravotná starostlivosť sa zhoršuje, často chýbajú dôležité lieky aj pri liečbe najzávažnejších ochorení, ako aj základný zdravotnícky materiál. Na diagnostické vyšetrenia a operačné zákroky sa v mnohých prípadoch čaká dlhé mesiace. Mnohým zdravotníckym zariadeniam hrozí zatvorenie prevádzok v dôsledku dlhov voči plynárňam, elektrárňam, telekomunikáciám, dodávateľom potravín, liekov atď. V dôsledku tejto situácie rastie v zdravotníctve korupcia na všetkých stupňoch a úrovniach, na čo opakovane upozorňujú aj medzinárodné inštitúcie (tieňové zdroje v zdravotníctve sa odhadujú na 12 mld. Sk). Nie je zabezpečené rovnoprávne postavenie štátnych a neštátnych zdravotníckych zariadení. Odmeňovanie zdravotníkov je na nízkej úrovni a má demotivačný charakter. Chaos vládne v privatizácii, ktorá je netransparentná a sú v nej politicky uprednostňovaní vládni prívrženci. Sľub z programového vyhlásenia vlády, že budú pri privatizácii zdravotníckych zariadení uprednostňované obce, sa neplní. Ministerstvo zdravotníctva aj napriek prijatému uzneseniu Národnej rady SR o neprivatizácii niektorých zariadení (Liečebný dom Diamant v Dudinciach) pokračuje v ich privatizácii. Legislatívne normy predkladá ministerstvo zdravotníctva oneskorene, na veľmi nízkej úrovni a často ich pretláča politicky, pričom sa neberú do úvahy názory odbornej verejnosti.

Vláda SR - Výhrady k zhoršovaniu ambulantnej starostlivosti a obviňovanie ministra ako jej pôvodcu sú neodôvodnené. Okrem chronického tlaku na zvýšenie platieb väčšie problémy nie sú. Zložitá situácia, najmä lôžkových zariadení, vyplýva z ekonomickej politiky zdravotných poisťovní v rámci intersektorálneho členenia. Nepretržitý nárast spotreby liekov vedie k zvyšovaniu podielu nákladov za lieky z 24,5 % v roku 1997 na 33,76 % v roku 2001. Tieto zdroje chýbajú v lôžkových zariadeniach. V odmeňovaní pracovníkov práve súčasná vláda urobila najväčší pokrok. Vlani sa výrazne zvýšili základné platy, diferencovane od 20 % do 45 %. Úplne neskutočne vyznievajú výhrady k netransparentnosti privatizácie v rezorte. Nasledovala až potom, čo jej koncepciu schválila vláda SR a prerokovali ju v Národnej rade SR. Zoznamy privatizovaných zariadení sa i po schválení vládou verejne publikovali a vždy sa použili len metódy schválené v koncepcii. V prípade obvodných zdravotných stredísk bola približne polovica prevedená bezodplatne na obce a druhá polovica odpredaná zdravotníckym pracovníkom, ktorí v danom zariadení pôsobili. V prípade polikliník sa schválila metóda privatizácie formou bezodplatného prevodu na mestá. Pokiaľ ide o lekárne, dáva ministerstvo odporúčanie na privatizáciu priamym predajom tým záujemcom, ktorí danú lekáreň prevádzkujú. Minister zdravotníctva v najbližších dňoch predloží Národnej rade SR viaceré dokumenty vrátane odpočtu plnenia transformačných krokov v rezorte.

Školstvo a šport

HZDS-ĽS - Vláda nemá ujasnenú koncepciu zmeny zriaďovateľa základných škôl. Ani v uplynulom roku nedošlo napriek sľubom vlády k oddlženiu škôl, čo znamená, že prechodom zriaďovateľskej funkcie na obce prejde aj zadlženie vyše 1 mld. Sk na zriaďovateľov. Ešte vyšší dlh predstavujú skryté investičné náklady. Rovnaká situácia je aj na stredných a vysokých školách. Po roku 1998 sa znížil príspevok HDP na školstvo a doteraz nedosiahol pôvodnú úroveň, hoci programové vyhlásenie vlády deklarovalo trvalý rast finančných prostriedkov pre školstvo na úroveň štátov EÚ. Hodinová mzda učiteľa, ako aj ostatných zamestnancov je v porovnaní s inými zamestnancami štátnej správy a národného hospodárstva najnižšia zo všetkých skupín. S výnimkou prechodu kompetencií nedošlo k proklamovanej reforme stredného školstva a stredného odborného školstva. Vznik združených stredných škôl viac skomplikoval, ako zjednodušil život školám. Nedoriešila sa dostupnosť telovýchovných a športových aktivít detí, mládeže a študentov všetkých typov škôl. V oblasti športu takmer úplne absentuje legislatíva. Je nedostatok zdrojov na športovo talentovanú mládež.

Vláda SR - Ministerstvo školstva pripravilo aj koncepciu rozvoja výchovy a vzdelávania na najbližších 15 až 20 rokov, koncepciu ďalšieho rozvoja vysokého školstva na Slovensku na 21. storočie, národný program rozvoja športu a koncepciu štátnej vednej a technickej politiky do roku 2005. Možno predpokladať, že žiadna z doterajších vlád nemala svoju politiku v oblasti školstva tak koncepčne prepracovanú. Možno zodpovedne vyhlásiť, že v žiadnom prípade nehrozí nielen základným, ale ani iným školám a ich zariadeniam kolaps. Od roku 1998 do roku 2001 stúpla priemerná mzda v školstve o 18,1 % na 9672 Sk. Od prvého apríla 2002 sa ráta so zvýšením o 12,7 % u pedagogických zamestnancov a o 18,5 % u nepedagogických. Každoročne sa na základe odbornej argumentácie ministerstva podarilo zvýšiť prostriedky oproti plánovanému rozpočtu. V roku 1999 o 0,9 mld. Sk, v roku 2000 o 3,4 mld. a vlani o 1,6 mld. Sk. Zrušením Štátneho fondu telesnej kultúry a presunom jeho kompetencií aj financií z výťažkov lotérií a iných podobných hier do kapitoly ministerstva školstva, sa vytvorili podmienky na zefektívnenie štátnych dotácií. V Národnom programe rozvoja športu sú koncepčne stanovené hlavné úlohy v školskej telesnej výchove, športe pre všetkých, výkonnostnom a vrcholovom športe a v oblasti štátnej športovej reprezentácie.

Kultúra

HZDS-ĽS - Táto vláda od svojho nástupu ani jediný raz nepovažovala oblasť kultúry za hodnú svojej kolektívnej pozornosti. Nie je to náhoda, že práve v čase pôsobenia súčasnej vlády sa začali u nás objavovať názory, že ministerstvo kultúry je zbytočným orgánom štátnej správy. Táto vláda neurobila absolútne nič ani na riešenie takých základných záležitostí, ako je zabezpečenie aspoň základných ekonomických podmienok pre ľudí, ktorí pôsobia v oblasti kultúry, umenia, osvety, ale aj cirkví. Byť dnes na Slovensku hudobníkom, hercom či manažérom programu v štátnych kultúrnych inštitúciách znamená patriť do skupiny ľudí s existenčnými problémami. Vláda nesplnila ani programové zámery v budovaní materiálnej základne kultúry. SNG z havarijných dôvodov uzatvorila podstatnú časť svojich expozícií a dnes v Bratislave nenájde návštevník reprezentatívnu kolekciu skvelých slovenských výtvarných diel. Je dôležité, že táto vláda podporuje rozmach kultúr národnostných menšín. Je však trestuhodné, že sa tak deje na úkor väčšinového obyvateľstva. Kde je zákon o verejnoprávnej televízii a rozhlase? Kde je nový zákon o tlači, aby sme sa na novinárov konečne prestali pozerať optikou preddubčekovských socialistických noriem?

Vláda SR - Za posledné roky takmer všetky rezortné organizácie prešli rozsiahlymi premenami, ktoré znamenali väčšiu autonómiu, demokratizáciu v kompetenciách i financovaní. Zásadný zvrat nastal aj v oblasti podpory neinštitucionalizovanej kultúry a umenia. Pro Slovakia a účelové transfery prestali byť „ministrovou voľnou úvahou“. Medzi kľúčové problémy, ktorým sa vláda venovala, patrí prijatie zákonov v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva (deklarácia o kultúrnom dedičstve, zákon o knižniciach, ochrana historických fondov, novela zákona o múzeách a galériách, zákon o ochrane pamiatkového fondu, osvetový zákon). Prijali sa aj koncepčné materiály, napríklad koncepcia starostlivosti o štátny jazyk SR, alebo dlhodobá stratégia rozvoja knihovníctva, ktorou sa naposledy zaoberali vlády ešte pred rokom 1989. Vláda splnila úlohu a zákony o STV a SRo predložila do NR SR. Neexistujú relevantné dôkazy o tom, že vláda SR rozvíja alebo podporuje kultúru národnostných menšín na úkor väčšinového obyvateľstva. Kabinet prijal uznesenie o tom, že SNG sa bude zo štátnych prostriedkov rekonštruovať a modernizovať komplexne. Samosprávy postupne preberajú kultúrne inštitúcie.

Štát a právo

HZDS-ĽS - Vláda sa zaviazala vo svojom programe a vo viacerých vyjadreniach dôraznejším spôsobom zabezpečiť vymáhateľnosť práva, ako aj výraznejší trestnoprávny postih v dôsledku politickej kriminalizácie, najmä predstaviteľov terajšej opozície, a boja s organizovaným zločinom. Na zabezpečenie týchto „politických“ priorít sa zákonom vymedzený procesný postup, najmä orgánov činných v trestnom konaní, značne spolitizoval a vo viacerých prípadoch nadobudol charakter inkvizičného procesu. Ministerstvo spravodlivosti počas tohto volebného obdobia nekvalifikovanou činnosťou neúmerným spôsobom spolitizovalo súdnu moc. V tomto smere možno poukázať najmä na neústavné pokusy o odvolanie predsedu Najvyššieho súdu SR, politické výmeny funkcionárov krajských a okresných súdov. Podľa hodnotiacej správy Európskej komisie v rámci tohto rezortu neboli v predpokladanom čase pripravené dôležité návrhy zákonov súvisiace s prehlbovaním sudcovskej nezávislosti a zodpovednosti.

Vláda SR - Pokračovala v presadzovaní princípov demokratického právneho štátu. Schválila a Národnej rade SR predložila rad zákonov, ktoré znamenali zásadné zmeny v trestnoprávnej oblasti, v daňových predpisoch, v civilno-procesnej oblasti a sociálnej sfére. Do 31. decembra 2001 bolo prijatých 378 zákonov, z toho tri ústavné. Tento počet už teraz prevyšuje prijaté zákony za celé minulé volebné obdobie, pričom len jeden z predložených vládnych návrhov bol napadnutý návrhom na Ústavný súd SR. Nie je pravda, že za súčasnej vlády došlo k spolitizovaniu súdnej moci. Trestné konania prebiehajú dôsledne podľa ustanovení ústavy a zákona. Ak by bolo došlo k porušeniu individuálnych základných práv a slobôd, bola by možnosť domáhať sa nápravy na Ústavnom súde SR alebo na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. K žiadnym takýmto sťažnostiam nedošlo. K návrhom na odvolanie predsedu Najvyššieho súdu SR došlo v súlade s ústavou. K žiadnym politickým výmenám predsedov a podpredsedov krajských a okresných súdov nedošlo.

V poslednom, štvrtom pokračovaní prinesieme stanoviská HZDS-ĽS a vlády SR k vnútornej bezpečnosti štátu, obrane štátu a k zahraničnej politike SR.

Vladimír Turanský