Náš agrokomplex nie je rizikový

V poľnohospodárstve Európskej únie platí až 2500 predpisov, máme čo robiť

Rozhodujúcim kritériom úspešnosti slovenského agrokomplexu presadiť sa na domácom i zahraničnom trhu je schopnosť konkurovať úrovňou cien. V dôsledku vynútenej minimalizácie intenzifikačných vstupov, ale aj iných činiteľov, často aj technologických nedostatkov vyplývajúcich z nedostatočnej motivácie pracovnej sily, je produktivita výroby neporovnateľne nižšia ako v krajinách EÚ. Na hektár pôdy a jedného pracovníka sa vyrobí menej obilia, cukrovej repy a iných produktov, ako kdekoľvek v únii. Do roku 2000 až 88 percent strojov, používaných v rastlinnej výrobe, prekročilo dobu životnosti a celková opotrebovanosť majetku vystúpila na takmer 50 %. Obmedzilo sa používanie výrobných vstupov, takže spotreba minerálnych hnojív v čistých živinách klesla v roku 2000 z 240 kg na hektár na 47 kg na hektár. Na porovnanie, spotreba v Rakúsku a Nemecku je asi 170 až 180 kg na jeden hektár. Je známe, že jednou z hlavných príčin tohto stavu je podkapitalizácia odvetvia v dôsledku dlhodobého dôchodkového deficitu, ktorý narastá od roku 1990 a tvorí sa na základe

cenových nožníc

medzi cenami výrobných prostriedkov spotrebúvaných v poľnohospodárstve a cenovým ohodnotením poľnohospodárskeho výstupu. Dôchodkový deficit za desať rokov bol na priamych dosahoch vykalkulovaný na takmer 15 mld. Sk. V súčasných podmienkach poľnohospodárstvo nedokáže akumulovať dostatok zdrojov na potrebnú obnovu a technologický rozvoj, čo je hlavnou brzdou nevyhnutnej reštrukturalizácie. Cenové rozdiely oproti EÚ pretrvávajú najmä pri komoditách, ktoré sú v únii vysoko intervenované. Napríklad cieľová cena mlieka v EÚ v roku 2001 bola pri vyjadrení v korunách 13,30 Sk, čo je o tretinu viac ako minimálna cena vyhlásená na Slovensku. Podobne intervenčná cena jatočných býkov v prepočte na živú hmotnosť v roku 2001 bola 68 Sk za kilogram, kým slovenská minimálna cena je 46 Sk. Intervenčná cena pšenice bola v prepočte (4356 Sk) nižšia ako slovenská minimálna cena vyhlásená na rok 2001 (4500 Sk). Trhová cena v októbri 2001 v Nemecku bola však 5257 Sk za tonu. U ošípaných, kde sa v EÚ uplatňuje len obmedzená intervencia, bola v novembri 2001 trhová cena v mäse takmer rovnaká na Slovensku i v Nemecku. Ďalšia oblasť, ktorá spôsobuje výrazné rozdiely vo výkone poľnohospodárstva, sú rozpočtové podpory. Kým v súčasnosti podpora výrobcov (vyjadrená ekvivalentom produkčných subvencií na hektár pôdy) za rok 2000 vychádza v EÚ na

655 USD,

na Slovensku je to len 118 USD. Ak z toho vezmeme priame rozpočtové transfery výrobcom na hektár, v EÚ predstavovali 270 USD, kým na Slovensku 105 USD. Keby sme mali povedať, čo je pre slovenský poľnohospodársky sektor v Európskej únii príťažlivé, tak je to komunitárna podpora poľnohospodárstva. Očakávame však aj ďalšie pozitívne efekty, ktoré súvisia s celkovým hospodárskym a inštitucionálnym prostredím. Je ich niekoľko:

- zvýšenie transparentnosti trhu s poľnohospodárskymi komoditami, posilnenie trhovej pozície prvovýrobcov (cez odbytové organizácie),

- urýchlenie vertikálnej integrácie a prepojenie článkov potravinového reťazca,

- odstránenie neefektívnosti vo sfére obehu výrobkov a u spracovateľov,

- zlepšenie prístupu na trhy tých spracovaných komodít, ktoré majú komparatívne výhody (výrobky z mlieka, syry),

- rozšírenie trhu vstupov, vyššia konkurencia a relatívny pokles cien, podobne aj v oblasti poľnohospodárskych služieb,

- zlepšenie prístupu k pôžičkovému kapitálu a iným službám bankového sektora,

- oživenie trhu s pôdou, dôsledkom čoho je akcelerácia reštrukturalizačných procesov a technologickej obnovy v rastlinnej a živočíšnej výrobe.

„Napriek problémom, ktorými prechádza slovenské poľnohospodárstvo v rámci transformácie, nie je slovenský agropotravinársky sektor z hľadiska budúceho pristúpenia rizikom pre Európsku úniu,“ povedal nám pri príležitosti tzv. informačných dní, ktoré spoluorganizuje pre poľnohospodárov Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, minister pôdohospodárstva SR Pavel Koncoš. Po transformácii sa u nás ustálil podiel

komerčných fariem,

ktorý sa na hrubej poľnohospodárskej produkcii pohybuje okolo 70 až 80 percent, pričom podiel fariem, produkujúcich pre trh, je v živočíšnej výrobe vyšší ako v rastlinnej. V podnikateľskej štruktúre prevažujú komerčné manažérsky riadené podniky, ktoré môžu využiť výhody koncentrovaného kapitálu a pôdy a zamestnávať kvalifikovanú pracovnú silu. „Naše riziká oslabenia a stratu konkurencieschopnosti po pristúpení k únii vidím čiastočne v nevyužití predvstupového obdobia. Mám na mysli nedostatočný pokrok vo vyrovnaní vlastníckych vzťahov a oslabenie produkčnej schopnosti zhoršovaním dostupnosti kapitálu a prevádzkových vstupov. Na rozdiel oproti asociovaným krajinám s rozdrobeným poľnohospodárstvom, akými sú napríklad Poľsko alebo Rumunsko, nepredpokladáme u nás ďalší pokles zamestnanosti v poľnohospodárstve. Naopak, v programoch rozvoja vidieka vidíme predpoklady na tvorbu alternatívnych pracovných príležitostí,“ dodáva minister. V tejto súvislosti však bude dôležitý postoj EÚ k poskytnutiu priamych platieb kandidátskym krajinám. „V našej reakcii na návrh Európskej komisie sme jasne deklarovali, že neposkytnutie týchto platieb

v rovnakej výške

ako členským krajinám, považujeme za diskrimináciu, ktorá by porušovala princípy rovnocenného prístupu voči všetkým členským štátom. Pôvodný účel týchto platieb síce spočíval v kompenzácii za znížené intervenčné ceny, ale fakt, že sú vyplácané bez ohľadu na úroveň skutočných trhových cien, svedčí o tom, že ide o dotácie,“ zdôraznil šéf rezortu, ktorý nedávno rokoval o týchto otázkach v Bruseli. Slovensko odmietavo reagovalo aj na vyhlásenie Európskej komisie na uplatnenie desaťročného prechodného obdobia, počas ktorého by sa postupne zvyšovali sadzby priamych platieb a až v roku 2013 by dosiahli úroveň súčasných členských krajín. Uplatnenie diferencovaného prístupu by výrazne znevýhodnilo konkurenčnú pozíciu kandidátskych krajín na trhu EÚ. Pretože doteraz nie je jasná predstava o rozpočte EÚ v ďalších rokoch a ani o tom, ako bude vyzerať spoločná poľnohospodárska politika po roku 2007, nemôže SR súhlasiť so stanovením desaťročného prechodného obdobia. Ako

vhodný kompromis

sa preto javí stanovenie prechodného obdobia do roku 2006. Túto pozíciu minister odôvodňuje aj vysokou otvorenosťou slovenského trhu, priaznivou úrovňou väčšiny kvót, aj keď máme niektoré požiadavky na zmeny. Skrátenie prechodného obdobia je prioritou našich ďalších negociácií. Vyžaduje si to však jednotný postup kandidátskych krajín. Kompromisným riešením, ktoré by musel podporiť štátny rozpočet, je národná spoluúčasť počas trojročného prechodného obdobia, so znižujúcim podielom od 75 % v roku 2004 až po 25 % v roku 2006. V priebehu technických rokovaní slovenská strana znížila počet pôvodných 43 negociačných požiadaviek na súčasných 23. Z toho je iba jedna požiadavka na prechodné obdobie, týkajúca sa presného počtu a špecifikácie prevádzkarní živočíšnych produktov, ktoré sa prihlásili do prechodného obdobia. P. Koncoš by bol nerád, „keby táto informácia bola nesprávne pochopená“. Fakt, že súčasný počet našich negociačných požiadaviek je o 20 nižší, ako sme uplatňovali pôvodne, neznamená to, že ustupujeme z našich pozícií. Sťahujeme, prípadne rušíme len tie požiadavky, ktoré sa po rokovaniach s Európskou úniou ukázali ako nadbytočné, keďže právo EÚ nám

ponúka riešenie,

umožňujúce uplatniť to, čo sme žiadali. Na pozíciách, týkajúcich sa poskytnutia výrobných kvót, bázických a referenčných plôch, úrod a počtov dobytka rezort pôdohospodárstva trvá. Európska komisia minulý mesiac zverejnila svoj prvotný návrh k negociačným požiadavkám kandidátskych krajín, týkajúci sa kvót. O ich konečnej výške budú rozhodovať členské štáty EÚ. Za priority pre negociácie o kvótach považujeme kvóty na mlieko, izoglukózu, ovce a kozy. Kapitolu o poľnohospodárstve nemá zatiaľ uzavretú žiadna z asociovaných krajín. V procese rokovaní s EÚ ide o najťažšiu a najnáročnejšiu kapitolu, obsahujúcu veľa citlivých aspektov. SR predpokladá, že do konca tohto roka sa rokovania ukončia, čo kladie na pracovníkov ministerstva mimoriadny nárok. Rezort pôdohospodárstva má zo všetkých inštitúcií v SR, zapojených do prístupového procesu, najväčší rozsah práce. Svedčí o tom aj fakt, že v európskej legislatíve existuje v oblasti poľnohospodárstva takmer

2500 predpisov

a ich počet stále narastá. V roku 2000 vstúpili do platnosti novelizované opatrenia ministerstva pôdohospodárstva na podporu a organizovanie trhu so zemiakmi, obilninami, hovädzím a bravčovým mäsom, mliekom a cukrovou repou, cukrom a izoglukózou, známe ako trhové poriadky. V nich sa okrem garantovaných cien pre štátny intervenčný nákup vyhlásili minimálne ceny pre kvótované množstvá vybraných poľnohospodárskych komodít, s kvalitatívnym vymedzením. V roku 2001 sme prijali zákon o organizovaní trhu s niektorými poľnohospodárskymi výrobkami, ktorý už preberá niektoré základné prvky organizovania trhu v Európskej únii. Na jeho základe bola zriadená Intervenčná poľnohospodárska agentúra, ktorá sa po vstupe do EÚ stane miestom realizácie

intervenčných opatrení

vykonávaných Európskou úniou. V súčasnosti sa pracuje na príprave úplne harmonizovaných trhových poriadkov, ktoré by sa mali zaviesť v priebehu roku 2003. V súlade so schválenou koncepciou dochádza k zmenám aj v oblasti dotačnej podpory. Podpora podnikania v poľnohospodárstve je viazaná na štyri vyhlásené hlavné rozvojové programy agrárnej a potravinovej politiky, ktorými sú trhové režimy, všeobecné služby, ekologické poľnohospodárstvo a modernizácia a podpora štrukturálnych zmien v poľnohospodárstve. Podpora sa uplatňuje v nadväznosti na koncepčné zámery pri organizovaní trhu, je v zhode s princípmi spoločného trhu EÚ a je zosúladená s opatreniami v oblasti regulácie agropotravinárskeho trhu. V predvstupovom období táto

forma dotácie

nahrádza súčasný systém podpory v EÚ so systémom priamych platieb a kompenzácií prostredníctvom intervenčných agentúr a znamená odchod od administratívnych cien a uplatnenie európskeho intervenčného systému. Ide najmä o kompenzáciu pri zemiakoch, cukrovej repe, mlieku, u jatočných býkov a volov a kompenzácie v chove oviec a kôz. Dotácie sa poskytujú len na rozpísané kvóty, ktoré ministerstvo vyhlasuje na bežný rok a majú za cieľ stimulovať kvalitu výroby a výrobkov. Úpravy sa dotýkajú aj dotačnej podpory v poľnohospodársky znevýhodnených oblastiach, ktorá sa tiež orientuje na vyhlásené programy. Ich cieľom je zachovanie vidieckej krajiny a udržanie poľnohospodárstva, predovšetkým rozvíjaním systémov hospodárenia, ktoré rešpektujú ochranu a zveľaďovanie prírodných zdrojov, udržiavanie kultúrneho rázu krajiny, zachovanie zamestnanosti a vidieckej štruktúry osídlenia. V súlade s požiadavkou EÚ sa prechádza na viacúrovňovú podporu znevýhodnených oblastí, to znamená oddelenie podpory na udržiavanie krajiny a plnenie environmentálnych úloh od podpory vhodnej poľnohospodárskej výroby v tejto oblasti. V zmysle uznesenia vlády k návrhu východísk štátneho rozpočtu na rok 2002 a ďalšími súvisiacimi predpismi by mala SR do roku 2004

postupne prejsť

na programovú štruktúru financovania zo štátneho rozpočtu. Takúto programovú štruktúru rozpočtovej kapitoly rezortu uplatnilo ministerstvo pôdohospodárstva ako jeden z prvých rezortov už pre rozpočet na rok 2002 vrátane zmien, súvisiacich s transformáciou štátnych fondov. Okrem toho sú alokované výdavky všeobecnej pokladničnej správy na financovanie programu SAARD a ostatných programov predvstupovej pomoci EÚ (PHARE). Všetky štyri štátne fondy (fond ochrany a zveľadenia poľnohospodárskeho pôdneho fondu, zveľaďovania lesa, vodohospodársky fond a podporný fond pôdohospodárstva a potravinárstva SR) boli k prvému januáru 2002 včlenené do štruktúry ministerstva. Rozpracovanie vyhlásených programov bude zapracované do základných programov rozpočtovej kapitoly a realizované formou výnosov ako všeobecne záväzných predpisov. Podľa ministra P. Koncoša účinnosť prijatých opatrení zo schválenej koncepcie najlepšie dokumentujú

predbežné výsledky

za minulý rok, podľa ktorých bolo poľnohospodárstvo po prvý raz od roku 1990 ziskové. Hospodársky výsledok pred zdanením za rok 2001 (v sledovanom súbore poľnohospodárskych podnikov) dosiahol 544 mil. Sk a oproti roku 2000 sa zlepšil o 1,134 mld. Sk. Zlepšenie zaznamenali obidve právne formy hospodárenia, pričom rozhodujúcim podielom sa na tomto výsledku podieľali poľnohospodárske družstvá. Na medziročné zlepšenie hospodárskeho výsledku pôsobili viaceré vplyvy, najmä však zánik stratových či úpadkových podnikov (o 78 podnikov, čo je 7,6 %), rast cien poľnohospodárskych produktov (index 107,8 oproti roku 2000, z toho rastlinných 111,2; živočíšnych 106,6), účinnosť finančných prostriedkov na kompenzáciu sucha v roku 2000, použitých na založenie úrody v roku 2001, čiastočná reštrukturalizácia podnikov (oživenie výroby, znižovanie nákladovosti) a sprístupnenie úverov. Rozhodujúcim pozitívnym faktorom, ktorý sa výrazne prejavil aj v ekonomickej oblasti, bol rast poľnohospodárskej výroby, ktorá sa zvýšila oproti predchádzajúcemu roku o 13,8 %. Úroda obilnín bola vlani oproti roku 2000 vyššia o 37 %, olejnín o vyše 40 %, cukrovej repy o 32 %. Stabilizovali sa stavy dobytka, najmä kráv, mierne vzrástli počty oviec a hydiny. Prejavilo sa to v raste

produkcie a predaja

kravského mlieka a jatočnej hydiny o 9,6 %. Okrem pozitívneho vplyvu rastu produkcie a cenového nárastu, prispela k relatívne dobrému hospodárskemu výsledku aj intenzifikácia výroby. Tento vývoj ďalej priaznivo ovplyvnila aj finančná kompenzácia dôsledkov nepriaznivých klimatických vplyvov, ktorá sa použila na vytvorenie podmienok na založenie úrody na rok 2001. Efekt z výrobných činností sa prejavil v rýchlejšom raste výnosov ako nákladov. Rýchlejší rast výroby oproti výrobnej spotrebe svedčí aj o hospodárnosti. Vidieť, že podniky zvažujú efektívnosť vynaložených nákladov a nevyrábajú za každú cenu. Z regionálneho hľadiska pretrvávala aj v roku 2001 značná diferenciácia. Najvýraznejšie medziročné zlepšenie zaznamenal Nitriansky a Trnavský kraj, kým stratu vykázali podniky v Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji, čiže podniky v horších prírodných podmienkach, s vyšším podielom stratových podnikov. Relatívne priaznivejšie ekonomické podmienky roku 2001 sa prejavili aj vo zvýšení investičnej aktivity poľnohospodárskych výrobcov, najmä do modernizácie strojov a zariadení, čo podporili aj programy na sprístupnenie bankových úverov. Úroveň aktívnych úverov, poskytnutých v priebehu roka, však nepokrývala potreby investičného rozvoja. Financovanie investícií

z vlastných zdrojov

zabezpečili len v časti ziskových podnikov. V podnikoch s nízkym ziskom či v stratových, bola obnova hmotného investičného majetku nedostatočná, keďže vzhľadom na tvrdé záručné podmienky komerčných bánk nemali šancu získať dlhodobé úvery. Predpokladá sa, že stimuly na sprístupnenie prevádzkového a investičného kapitálu v novom dotačnom výnose pre rok 2002 pomôžu urýchliť modernizáciu odvetvia. Napriek relatívne pozitívnym tendenciám v uplynulom roku je však zreteľné pretrvávanie prvotnej platobnej neschopnosti s viac ako dvojnásobne vyššími záväzkami ako pohľadávkami. V roku 2001 došlo tiež k ďalšiemu výraznejšiemu medziročnému úbytku pracovných síl (5,2 %). Nominálne mzdy vzrástli len o 5,3 %, čo je výrazne pod úrovňou rastu inflácie. Zatiaľ nie sú k dispozícii výsledky za individuálny sektor, ktorý sa na celkovej produkcii podieľa asi 5 % a ktorý v roku 2000 dosiahol zisk 27 mil. Sk. Vzhľadom na celkové priaznivejšie klimatické podmienky aj tu sa očakáva priaznivejší výsledok.

Vladimír Turanský