Znalec toxikológie

Agatha Christie napísala počas svojho života množstvo napínavých poviedok a románov. Jej literárnym dielom sa ako červená niť tiahnu v prvom rade vraždy. Pri svojej nekalej činnosti siahajú postavy z jej 41 kníh veľmi často po morfíne, strychníne či kyanovodíku. Autorka neponúka čitateľovi len napínavú zápletku, ale aj vynikajúce vedomosti z toxikológie, tvrdia dvaja berlínski vedci na základe dôkladnej analýzy Christieovej diel.

Dvaja súdni znalci z odboru toxikológie sa sústredili na prípady, keď obete Christieovej príbehov umierajú v dôsledku podania nikotínu a tália. Pôsobenie týchto jedov je v jej dielach opísané s absolútnou presnosťou a bez jedinej odbornej chybičky. Podarilo sa vysvetliť aj otázku, odkiaľ mala slávna spisovateľka také dôkladné toxikologické znalosti. V mladom veku pracovala tvorkyňa nezabudnuteľnej slečny Marplovej a detektíva Hercula Poirota v lekárni. Keďže práca ju veľmi zaujímala, snažila sa o jednotlivých substanciách uložených vzadu na policiach dozvedieť čo najviac.

Určite však netušila, že v roku 1977 zachránia jej encyklopedické vedomosti o jedoch život malému dievčatku. Vtedy stála skupina lekárov nad osemročným dieťaťom a dumala nad nezvyčajnými prejavmi jeho choroby. Zdalo sa, že zúboženému telíčku nedokážu pomôcť. Vtedy si prítomná zdravotná sestra spomenula na jeden z románov svojej obľúbenej autorky a na jej popis otravy táliom. Pomoc prišla v hodine dvanástej, dievčatko po intenzívnej liečbe napokon otravu prežilo a o pár týždňov sa zotavilo.

Romány Agathy Christie sú teda viac než len dobrou zábavou. Dá sa z nich aj niečo naučiť. Na rozdiel od suchopárneho štýlu väčšiny učebníc sa však čítajú ľahko a jedným dychom.

(do)