Postavy s vedomím?

Vzhľadom na čoraz dokonalejšiu techniku by postavy v počítačových hrách mohli mať čoskoro vlastné vedomie. Tvrdí to vedecký pracovník britskej firmy Lobal Technologies a profesor londýnskej King's College John Taylor. Podľa informácií BBC pracuje na vývoji technológie s názvom LAD (Language Acquisition Device), ktorá napodobňuje fungovanie ľudského mozgu. Bude ju možné okamžite aplikovať v oblasti interaktívnej zábavy, teda aj vo video- alebo počítačových hrách.

Scenáre z filmov ako Vojnové hry (1983) alebo Star Trek by sa teda mohli stať čoskoro realitou. Poznajúc násilie vo väčšine počítačových hier však Taylor upozorňuje aj na etické problémy súvisiace s jeho nápadom.

Hlavným znakom ľudskej inteligencie (a tým aj vedomia) je reč. Nestačí však zapamätať si iba slová, ako to dokážu niektoré počítačové programy, ale treba im dať schopnosť učiť sa, hovorí Taylor.

LAD imituje fungovanie čelového laloku (Lobus frontalis) ľudského mozgu, ktorý je zodpovedný za konanie, pudy a spracovanie reči. Technológia sa riadi spôsobom, akým sa učí dieťa.

Základným problémom interakcie pre umelú inteligenciu nie je podľa Taylora odlíšenie slov, ale ich významu. Nová technológia sa preto učí z asociácií a príkladov vo svojom okolí, ktoré môže byť v prípade počítačovej hry aj virtuálne.

Súčasný prototyp LAD dosahuje v učení úroveň 18-mesačného dieťaťa. Taylor a jeho kolegovia sú presvedčení, že do roku 2003 sa dostanú na úroveň šesťročného dieťaťa.

„Predstavte si, že velíte vojakom, ktorí vám rozumejú a vykonávajú vaše príkazy,“ vysvetlil Taylor svoju predstavu ultimatívnej hry budúcnosti. „Hra by bola neporovnateľne napínavejšia a realistickejšia, keby mali postavy niečo ako vedomie.“

Taylor má na mysli v prvom rade hry ako Civilizácia, Osadníci alebo Age of Empires. Vo virtuálnom svete by sa dali vytvoriť celé mestá s inteligentnými obyvateľmi. Keby tu neboli vojnové hry typu Warcraft či Command & Conquer... Čo by sa stalo, keby virtuálne postavy nechceli bez slova odísť do boja a premenili by sa na pacifistov. Od určitej, technicky realizovateľnej úrovne, by vznikli isté pochybnosti.

„Keď máte niečo ako vedomie, môžete mať aj pocity, a potom máme vážny etický problém,“ predbieha Taylor aj najodvážnejšie predstavy zanietených hráčov. Virtuálne postavy by potom mali právo existovať. Nejednému militantnému hráčovi by sa to určite nepáčilo, pretože podstatou mála hier je mierové spolunažívanie.

(hy)