Labyrint, ktorý by asi nezvládla ani Ariadna

Pokus priblížiť, ako a komu idú dotácie na šport n Jeden z modelov, ako by sa mohol u nás riadiť a dotovať šport

V predchádzajúcich dvoch častiach sme v skratke načrtli činnosť a poslanie niektorých športových organizácií u nás. Snažili sme sa priblížiť ich financovanie predovšetkým zo štátnych zdrojov. V mnohých prípadoch dochádza ku kumulácii poslania jednotlivých občianskych združení, ktoré sú prevažne len medzičlánkom medzi štátom a športovými zväzmi. Vznikli svojvoľne a štát ich začal finančne podporovať. Väčšina týchto organizácií len prerozdeľováva peniaze, ktoré by mali pomáhať rozvíjať šport u nás. Zo sumy, ktorá len prejde cez ich účtovnícku agendu, zbytočne odčerpávajú peniaze, lebo ekonomický či administratívny aparát v týchto organizáciách aj tak plní len tú funkciu, ktorú si musia samotné zväzy zaistiť a platiť. Navyše podrobnú agendu o tom, komu a koľko vedie aj ministerstvo školstva či donedávna Štátny fond telesnej kultúry. Niektoré mzdy pracovníkov zväzov išli doteraz cez Štátny fond telesnej kultúry, iné cez odbor športu na ministerstve školstva, ale aj cez ministerstvo obrany, vnútra. No zväzy dostali aj priame dotácie či už na investičnú výstavbu alebo na jednotlivé podujatia, mimoriadne dotácie. Tieto organizácie môžu byť členmi viacerých združení (medzičlánkov). To isté platí aj o jednotlivých kluboch a telovýchovných jednotách. A tak ustrážiť presnú sumu, ktorý športový subjekt a koľko dostal, je dosť ťažké. No rozhodne sa nedá povedať, že štát na šport na Slovensku nedáva dostatok peňazí. Iná je otázka, koľko sa dostalo priamo tým, ktorí športujú alebo zaisťujú športovanie reprezentantov i nás všetkých. Vyše miliardy sa rozdalo za rok 2001 od štátu (pri zisťovaní presných čísel sme narazili na viacero neznalostí, len na MŠ mali presnú evidenciu všetkých dotácií). Otázne je, na základe čoho a akých kritérií sa rozdeľovali napríklad prostriedky na investičnú výstavbu. Veď taký Areál FIS, ktorý je majetkom SZTK, odčerpal v rokoch 1995 - 2001 188 950 000 korún (rekonštrukcia skokanských mostíkov, bežecké trate, atletická dráha, vstupný areál, sociálne zariadenia). Stále však nie je dokončený a len máloktorí športovci u nás využívajú jeho služby na sústredenia. Nedoriešená je aj otázka vyúčtovania či platenia penále zo Svetovej zimnej univerziády. Mnohé objekty, ktoré sa pred rokom 1989 postavili pre šport a zdedilo ich SZTK nielenže boli odpredané, ale anslúžia ani svojmu účelu a dnes máme nedostatok športových hál, telocvičien, plavární a pod.

Bolo by veľmi zaujímavé sledovať, ak by sa štát rozhodol dotovať priamo len jednotlivé zväzy, hoci aj cez ministerstvo školstva (to robí presne tú istú účtovnú agendu ako jednotlivé združenia typu KŠZ, ATJK, ZTŠC a pod.), a to na ich reprezentatívnu činnosť a rozvoj mládežníckeho športu priamo bez medzistupňa, koľko zväzov by ochotne a v akej výške z týchto peňazí vyčlenilo dotáciu na chod predmetných medzičlánkov. Opodstatnenosť takejto zložky v našom športe je diskutabilná, navyše samotní predstavitelia zastrešovacích organizácií priznávajú, že súkromný sektor nie je ochotný ich priamo sponzorovať. Radšej podporí konkrétnu akciu či zväz, čo je logické. Otázne je aj to, prečo štát tak štedro posiela zväzom, ktoré sú združené v SOV, peniaze na prípravu na OH cez túto zložku, ktorá z nich tak isto odčerpáva zbytočne určitú časť peňazí (a ide o miliónové sumy), a to na vlastný chod. Nebolo by jednoduchšie peniaze priamo predisponovať zväzom na základe trebárs tých istých kritérií, ako sa to potom robí aj v SOV? Okrem toho si treba urobiť jasno aj v štátnej politike pokiaľ ide o podporu športu. Či sa zameriame na dotáciu všetkých športových aktivít, alebo vyselektujeme tie, ktoré sú pre národ prospešné. Mnohé športy tvrdia, že nemajú dostatočnú členskú základňu. Lenže ak štát zanedbá podporu športu detí a mládeže, nikdy nemôžeme počítať s tým, že v konkurencii medzinárodných športovcov sa presadíme. Navyše sa výrazne zhorší zdravotný stav obyvateľstva. Podpora športu na školách je žalostná a je nevyhnutné podporovať šport celoplošne. Vrcholový šport sa musí naučiť žiť v podmienkach trhovej ekonomiky. Štát by sa mal zamerať na reprezentáciu a mládež. To ostatné by sa malo rozvíjať na základe dobrej práce - manažérskej, trénerskej vo vnútri jednotlivých športových odvetví, ktoré si na činnosť získajú najmä vlastné prostriedky a nespoliehajú sa len na dotáciu od štátu.

Nový model

Jeden z modelov o tom, ako by mohla fungovať legislatíva a podpora športu v našom športe nám predstavil športový analytik, dlhoročný pracovník v športovej administratíve Branislav Strečanský, ktorý štúdiu vypracoval na základe analýz zahraničných športových systémov, ako aj vzťahov športových subjektov na Slovensku.Tu sú v stručnosti ním rozpracované hlavné tézy riadenia a podstavenia športu v spoločnosti.

o V každej spoločnosti existuje 5 základných skupín populácie vo vzťahu k športu, ktoré musí štát definovať a analyzovať:

a) vrcholoví športovci - top-športovci,

b) organizovaní športovci,

c) neorganizovaní športovci,

d) nešportujúci občania zaujímajúci sa o šport,

e) občania nezaujímajúci sa o šport.

Na Slovensku máme asi 500 tzv. top-športovcov (0,05 % populácie), ktorých športovanie má nasledovný účinok:

- zvyšujú prestíž našej krajiny v zahraničí (prínos pre 100 % obyvateľov),

- tvoria hodnotové vzory (pre občanov zaujímajúcich sa o šport - cca 80 %),

- zabávajú (občanov, ktorí sa zaujímajú o šport je cca 80 %),

- motivujú občanov k fyzickej aktivite (prínos pre 100 % obyvateľov).

Asi 4 % populácie sú organizovaní športovci, ktorých športovanie má účinok väčšinou

len pre nich samých, čiže asi pre 4 % populácie:

a) zabavia sa,

b) odpočinú si,

c) je to pre nich zdravé.

Asi 40 % populácie sú neorganizovaní športovci, ktorých športovanie má účinok len pre nich samých:

a) zabavia sa,

b) odpočinú si,

c) je to pre nich zdravé.

Asi 35 % populácie sú nešportovci, ktorí sa športom bavia a motivujú k fyzickej (a inej)

činnosti. Nezaujímajú ich organizovaní ani neorganizovaní športovci, iba top-športovci. Asi 20 % populácie nemá vôbec vzťah k športu (nezaujíma ich, nechápu,

prečo ich dane idú aj na šport).

o V modernej spoločnosti by mal štát vytýčiť a pomenovať spoločenské

poslanie športu na základe záujmu obyvateľstva (definovať nasledujúcu

spoločenskú objednávku pre oblasť športu):

a) zlepšovanie medzinárodných výsledkov slovenských športovcov vo vybratých

športoch,

b) zvyšovanie počtu aktívne športujúcich občanov v akejkoľvek forme športovej aktivity,

c) stanovenie zásady a kritéria pre plnenie spoločenskej objednávky v oblasti

reprezentácie, špeciálnych projektov a rozvoja športových odvetví a kontrolu tohto

plnenia. V rámci toho musí definovať ciele, vyžadovať absolútnu transparentnosť

hospodárenia (predpísať formu zverejňovania), kvantifikovať podmienky,

splnením ktorých by vznikol nárok na pridelenie prostriedkov. Ďalej členstvo v

akomkoľvek združení nesmie mať vplyv na dotáciu. Vyžadovať dotáciu na

projekty aj z vlastných zdrojov. A stanoviť si, že štát nebude financovať iné

organizácie okrem národných federácií a realizátorov špeciálnych projektov.

Financovanie lokálnych poskytovateľov („miestny poskytovateľ“ pozri ďalej) musí zveriť územným samosprávam.

o Štát by mal na základe prieskumu verejnej mienky definovať činnosti, ktoré

budú považované za športové odvetvia, analyzovať tieto športové odvetvia z

hľadiska ich vnútrospoločenského a medzinárodného významu.

o Z vecného hľadiska existuje vo vzťahu športu a spoločnosti 9 základných typov športových subjektov. Štát by mal k týmto subjektom pristupovať podľa ich významu pre spoločnosť, a mali by spĺňať isté kritériá. Sú to:

a) štátny orgán,

b) národný inštitút,

c) orgán územnej samosprávy,

d) škola,

e) národná federácia,

f) realizátor špeciálneho projektu,

g) miestny poskytovateľ,

h) zastrešovacia organizácia,

i) servisná organizácia.

Zo spoločenského hľadiska existuje 9 základných typov športových subjektov, ktoré

majú rôzne poslanie. Mali by spĺňať určité kritériá:

ŠTÁTNY ORGÁN

a) mal by mať samostatnú rozpočtovú kapitolu,

b) musí koordinovať plnenie spoločenskej objednávky v športe,

c) musí transparentne a zrozumiteľne definovať spoločenskú objednávku, t. j. určiť jej ciele, kritériá a spôsob vyhodnocovania,

f) musí oddeliť športové subjekty plniace spoločenskú objednávku od tých, čo slúžia iba svojím členom. Priamo komunikovať s tými, čo ju plnia,

g) musí určiť vzťahové princípy medzi štátom a športovými subjektmi.

NÁRODNÝ INŠTITÚT

a) vykonáva základné úlohy štátu v oblasti športu, vytvára podmienky na prípravu

vybraných športovcov - celospoločensky prospešných top-športovcov (stredisko prípravy národnej reprezentácie),

b) je integrujúcim pracoviskom športových vied a lekárstva,

c) zabezpečuje národný športový informačný systém,

d) zabezpečuje štandardizáciu vzdelávania trénerov, rozhodcov, technických pracovníkov a

športového manažmentu,

f) ) v prvom rade bezplatne slúži vybratým športovcom, ktorí spĺňajú podmienku, že sú zaujímaví pre obyvateľov. Ďalej ich služby môžu využívať ostatní športovci,

ORGÁN ÚZEMNEJ SAMOSPRÁVY

a) odbor športu príslušnej územnej samosprávy so samostatnou rozpočtovou

kapitolou, ktorý vytvorí podmienky rozvoja športu pre všetky vekové kategórie a

spoločenské skupiny s cieľom zvýšenia zapojenosti obyvateľstva do

športu,

b) má obdobné poslanie ako štátny orgán, avšak v rozsahu jeho územia.

ŠKOLA

a) v oblasti športu má vychovať v mládeži vzťah k pohybu, nejde však o záťažový

učebný predmet, ale kompenzačný,

b) samostatne hospodári so svojím športovým majetkom (objektmi, zariadeniami, pomôckami a materiálom).

NÁRODNÁ FEDERÁCIA (zväz)

a) je predstaviteľom konkrétneho športového odvetvia na Slovensku,

b) je jediným združením v krajine s členstvom v príslušnej medzinárodnej športovej federácii, ktoré zodpovedná za

i) prípravu reprezentantov,

ii) účasť na oficiálnych medzinárodných podujatiach,

iii) rozvoj svojho športového odvetvia v každej vekovej kategórii,

iv) organizuje majstrovské súťaže v danom športovom odvetví.

REALIZÁTOR ŠPECIÁLNEHO PROJEKTU

Ide o organizáciu plniacu špeciálne poslanie s celospoločenským dosahom, ktoré nie

je možné realizovať inou organizáciou, ako sú:

i) olympijské hry (realizátorom je SOV),

ii) paralympijské hry (SPV),

iii) univerziáda a akademické majstrovstvá sveta (SAUŠ),

iv) gymnaziáda, svetové školské hry a medzinárodné školské majstrovstvá, ako aj

telesná výchova na školách (SAŠŠ),

v) boj proti dopingu (ADV SR).

Štát prispieva na jednotlivé projekty nie však na činnosť realizátorov uvedených

projektov. To si musí každý zabezpečiť sám z vlastných zdrojov (najmä z členských príspevkov).

MIESTNY POSKYTOVATEĽ

Ide o subjekt poskytujúci podmienky na športovanie občanov alebo služby v oblasti

športu. Sú to kluby, TJ, obce, súkromní podnikatelia a firmy (fitnescentrá), miestne OZ, ktoré nerozdeľujú peniaze, ani neplatia ľuďom za to, že športujú. Vytvárajú podmienky na športovanie pri zachovaní princípu rovnosti medzi organizovanou a

neorganizovanou formou športovej aktivity. Rovnosť je aj medzi verejným a súkromným poskytovateľom, a nezáleží ani na právnej forme poskytovateľa - kritériom je len užitočnosť pre občanov). Kapitálové výdavky miestnych

poskytovateľov znáša územná samospráva (ktorá má prostriedky na to z vlastného rozpočtu a zo štátneho rozpočtu na šport) prevádzku hradia z poplatkov za služby, ktoré občanom poskytuje. Úzko spolupracuje s orgánom územnej samosprávy pri vytváraní podmienok pre športovanie v danej oblasti.

SERVISNÁ ORGANIZÁCIA

Na celoštátnej úrovni sú to organizácie, ako napríklad: SZTK, AŠPV, ATJK, KŠZ,

KŠÚ, ZTŠC, Orol, Sokol, SVTS, ÚŠTL, SPS, ale tiež SOV, SPV, SAUŠ, SAŠŠ v iných

oblastiach ako v plnení špeciálneho projektu. Na miestnej úrovni sú to napr.

telovýchovné jednoty. Poslaním servisnej organizácie je poskytnúť svojim členom

výhody, ktoré vyplývajú z vhodnej integrácie. Slúži výhradne svojim členom, nie

verejnosti. Takáto organizácia je platená výhradne svojimi členmi na báze členských

príspevkov alebo na báze poskytovaných služieb, nie však z verejných zdrojov.

Členstvo v nej nesmie mať vplyv na posudzovanie národných federácií štátom, ani

lokálnych poskytovateľov v nej združených.

ZASTREŠUJÚCA ORGANIZÁCIA

Ide o občianske združenie reprezentujúce šport ako taký. Je otvoreným občianskym

združením, čo znamená, že právo na členstvo majú všetky národné športové federácie v

oficiálnom štátnom zozname športových odvetví (napr. nie je diferencované hlasovacie právo). Jej poslaním je zvýšiť vplyv športu na spoločnosť (v očiach verejnosti, podnikateľov, vlády). Nerozdeľuje peniaze, nezastupuje jednotlivé zväzy, ale šport ako celok. Je platená svojimi členmi na báze členských príspevkov, nie je však dotovaná zo štátnych prostriedkov. Reprezentačný orgán zastrešujúcej organizácie je vytvorený prierezovo, nie zástupne (uvedené pojmy pozri ďalej).

o Úlohou pre vyššie územné celky a obce je stanoviť zásady a kritériá pre plnenie spoločenskej objednávky v oblasti investícií do športových objektov a zariadení, ako aj kontrolu tohto plnenia, najmä:

- definovať ciele podpory daného objektu,

- vyžadovať absolútnu transparentnosť hospodárenia - predpísať formu zverejňovania,

- podpora športového objektu či zariadenia musí byť v súlade so záujmami občanov

danej obce aj príslušného zväzu,

- členstvo v akomkoľvek združení nesmie mať vplyv na dotáciu,

- vyžadovať spoluúčasť z vlastných zdrojov na projektoch,

- samospráva za ich použitie zodpovedá štátnemu orgánu pre šport,

- samospráva nebude financovať iné organizácie okrem miestnych poskytovateľov a

škôl.

o Úlohou štátu je aj zabezpečiť, aby športové subjekty boli postupne stále

menej závislé na verejných zdrojoch a konkurencieschopnejšie na trhu voľného času nasledovne:

a) vyčleniť časť rozpočtu prostriedkov na šport na systém vzdelávania športových manažmentov (zaistiť opatrenia proti úniku takto vyškolených ľudí),

b) podmieniť dotáciu dotovanému subjektu absolvovaním uvedeného vzdelávania.

o Štát by mal na štátnej úrovni presunúť oblasť telesnej výchovy zo sekcie

škôl na sekciu športu, na samosprávnej na VÚC a obce.

Šport nie je učebným záťažovým predmetom, ale kompenzáciou k učebnému

zaťaženiu. Šport na školách má byť súčasťou výchovy mladých ľudí k pohybovej

aktivite a k zdravému spôsobu života. Štát by mal podporovať školský šport

prostredníctvom samospráv, ktoré sú zriaďovateľmi škôl. Je potrebné umožniť školám

samostatné hospodárenie so školskými športovými objektmi.

o Národné federácie (i ďalšie občianske združenia) by mali efektívnejšie využiť princípy budovania svojich organizácií, a to tak, že štruktúry vytvoria na prierezovom, nie zástupnom princípe.

Zástupný spôsob budovania orgánov združenia je taký, pri ktorom sú v správnej rade

zastúpené združené subjekty. Napríklad správnu radu federácie tvoria zástupcovia

niektorých svojich klubov. Prierezový princíp spočíva v obsadzovaní správnej rady

odborníkmi pre prierezové oblasti. Napríklad správnu radu federácie tvorí odborník na

športové systémy, špičkový tréner, šikovný manažér, odborník na vnútornú legislatívu, a

pod. V zástupnom systéme členovia voleného orgánu zastupujú svoj vlastný subjekt,

a v ostatných vidia konkurenciu (aj to tak je). Navyše sa často stáva, že predseda klubu

veľmi nevidí do problematiky zväzu. Do prierezovej správnej rady sú volení odborníci,

ktorí majú snahu o čo najsilnejší spoločný produkt, čiže v prípade národnej federácie -

chcú mať čo najsilnejšie svoje športové odvetvie, a excentrické záujmy jednotlivých

klubov sú potlačené.

o Jednou z ďalších úloh národných federácii je systematicky pracovať na

výchove a vzdelávaní svojich orgánov. Mala by diverzifikovať svoje príjmy.

Ak má štát odovzdať plné kompetencie za výkon spoločenskej objednávky na národné

federácie, tieto musia byť schopné ich prevziať. Aby ich volení i profesionálni

funkcionári vedeli, čo je ich úlohou, musia sa neustále vzdelávať. Nemôže sa

pravidelne stávať, že novozvolený predseda vymení profesionálnych pracovníkov len

preto, že bol zvolený, že volené orgány budú viesť „za ručičky“ svoje manažmenty.

V skutočnosti sú členovia organizácie (valné zhromaždenie) majiteľmi danej

organizácie, oni schvaľujú víziu, plán, rozpočet, a výkonné výbory sú im podriadené,

majú prostredníctvom profesionálov zabezpečiť úlohy, ktoré dostali, a sami majú riešiť

len to, čo nepočká do ďalšieho zhromaždenia. Volené orgány sa v dobre fungujúcej

organizácii nemôžu miešať do spôsobu realizácie zadaných úloh. Už len preto, lebo

profesionáli to vedia lepšie ako dobrovoľní funkcionári. Diverzifikácia príjmov znamená,

že organizácia má príjmy z rôznych zdrojov, a najlepšie aj rôzneho typu. Doterajší

systém závislosti na štátnych (daňových) peniazoch nevedie k rozvoju, nakoľko reálna

hodnota verejných dotácií stále klesá (a bude klesať). Do príjmov treba zaradiť hlavne

členské príspevky od klubov (a nie ako doteraz mylne rozšírený názor, že federácia má

platiť kluby), fundraisingové aktivity, zvýšiť predajnosť svojho športu, a so šťastím aj

získať aspoň 5 -10 % prostriedkov z komerčnej sféry.

o Všetky športové subjekty by mali rešpektovať občiansku spoločnosť a trhový

mechanizmus.

Rešpektovanie týchto zásad predovšetkým znamená, že bude rešpektovaný vzťah

medzi dodávateľom a odberateľom - a s tým súvisiaca výmena hodnôt. Servisné

organizácie poskytujú služby pre svojich členov, a teda za to od nich inkasujú peniaze.

Ak niekto dokáže zabezpečiť služby lacnejšie, upúšťa od „výhodných“ služieb

servisnej organizácie, čím šetrí svoje (aj verejné) prostriedky, a nemal by byť za to

potrestaný napríklad menšou dotáciou, ale mal by byť vzorom takéhoto správania aj

pre ostatných. Kluby sú zákazníkmi federácie, dostanú organizáciu súťaží, koordináciu

talentov - za služby zaplatia, občan ide do posilňovne, dostane možnosť cvičiť - platí.

Hráč v klube má trénera - zaplatí. Ľudia chcú vidieť superšportovca - zaplatia. Ak bude

tento princíp stále otáčaný, tak v systéme naďalej bude miznúť veľká časť verejných,

ale i súkromných zdrojov, ”vďaka tomu budú organizácie ešte závislejšími od

štátnych dotácií. Zachovanie občianskeho princípu znamená, že federácie vedia lepšie

ako ktokoľvek iný, ako rozvíjať svoj šport, že prevádzkovateľ športovej haly to vie lepšie

ako štátny úradník, že obec vie lepšie investovať prostriedky do športovísk v súlade s

potrebami občanov ako centrum a pod. A hlavne by nikto nemal nútene využívať

výhody združenia, ktoré mu poskytuje služby preto, že mu na to prispel niekto iný

(napr. štát).

Štátne dotácie na rekonštrukciu Areálu FIS

(skokanské mostíky, bežecké trate, vstupný areál, atletická dráha, sociálne zariadenie)

Rok Suma

1995 9 000 000

1996 3 800 000

*1996 - 1997 12 500 000

*1997 - 1998 30 000 000

1997 1 500 000

1998 97 350 000

2000 7 500 000

2001 27 300 000

Spolu 188 950 000

Zdroj: MŠ SR

Stranu pripravila Stela Geregayová