Keď chýbajú hlavní aktéri

Z mierovej iniciatívy sa stala deravá iniciatíva

Spojené arabské emiráty zoštíhlili svoju delegáciu na summite Ligy arabských emirátov v libanonskom Bejrúte, egyptský prezident a jordánsky kráľ pre istotu svoju účasť odmietli. Dôvod? Predpokladaný. Neúčasť Arafata, ktorému v tom zabránili nereálne izraelské požiadavky. Hostiteľ svoju úlohu nezvládol. Napriek medzinárodnej podpore myšlienky usporiadať summit o budúcnosti vzťahov v regióne, a to aj teritoriálnych, Bejrút odmietol možnosť aspoň satelitného príhovoru Arafata účastníkom summitu, čím bolo zrejmé, že sálu opustí aj palestínska delegácia. Z historickej drámy sa tak stala fraška. Pritom saudskoarabský návrh normalizácie vzťahov so židovským štátom výmenou za stiahnutie izraelských vojakov zo všetkých arabských území obsadených v roku 1967, vytvorenie nezávislého palestínskeho štátu s východným Jeruzalemom ako hlavným mestom a návrat viac ako 350 000 palestínskych utečencov (čo by však malo na druhej strane trochu ďalekosiahlejšie následky na zloženie obyvateľstva v neprospech Izraela) by mal takmer stopercentnú arabskú podporu. A keďže si získal sympatie aj na strane USA, znamenal by aj určitý prelom. Z mierovej sa však stala deravá iniciatíva.

Podľa egyptského prezidenta dochádza k „vydieraniu palestínskeho ľudu a vodcu palestínskej samosprávy“, čo je urážlivé a ponižujúce. Len pripomeňme, že Arafat o svojej neúčasti na summite rozhodol po tom, čo izraelský premiér Ariel Šaron vyhlásil, že USA musia Izraelu zaručiť právo blokovať Arafatov návrat, ak Palestínčania v čase jeho neprítomnosti uskutočnia teroristické útoky. Šaron tiež povedal, že bude sledovať, či Arafatove vyhlásenia nebudú poburujúce.

Pritom podľa saudskoarabského princa sa účastníci bejrútskeho summitu mali podpísať pod jeho mierovú iniciatívu a dokument o ich jednoznačnej podpore čo najskôr zaslať Bezpečnostnej rade OSN. Abdalláh apeloval na medzinárodné spoločenstvo, aby tiež podporilo jeho iniciatívu, ktorej aplikácia by podľa neho mohla viesť k trvalému a spravodlivému vyriešeniu nebezpečného izraelsko-palestínskeho konfliktu.

S výzvou na podporu saudskoarabskej iniciatívy sa Abdalláh obrátil aj na Izraelčanov, ktorým pripomenul, že s odvetnými vojenskými akciami a s násilím iného druhu nikdy nedosiahnu to, čo si už dlhší čas želajú - život bez nervozity, strachu a potreby horúčkovitého zbrojenia. Palestínska vláda síce vyslovila plnú podporu plánu, ktorý podľa nej predstavuje „širokú bázu na dosiahnutie historického zmierenia medzi Izraelom a židovským štátom“, no organizačnými zmätkami libanonskej vlády sa dosiahlo fakticky len to, že takmer polovica znechutených delegácií arabských krajín summit opustila, čím nahlodala jednotnosť LAŠ mierovému návrhu.

Určite je potrebné sústrediť sa na mier, ako tvrdia USA, ale bezvýhradne sa nedá súhlasiť s názorom, „že najlepšie pre stretnutie bude sústrediť sa na mier a nie na účasť“. Ťažko totiž - a minulosť to už potvrdila - rozhodovať o trvalom budúcom osude niekoho, komu nie je možné zasadnúť si za stôl a objasniť vlastné stanoviská. Diktovať osud na Blízkom východe bolo nebezpečné už v minulosti. Dodnes ho nenapravili ani medzinárodné záväzné rezolúcie, ani dvojstranné či viacstranné rokovania. Chyby by sa opakovať nemali.

Slávka Blazseková