O rybách a ľuďoch

Čoraz viac ľudí a krajín je očarených lákadlami Európskej únie. Už aj Islanďania, po dlhej sebareflexii na vzdialenom ostrove, začínajú chápať, že integrácia nemôže mať žiadnu alternatívu a je historickou nevyhnutnosťou. Konečne zisťujú, že vstup do únie je cestou, ktorá vedie k zlepšeniu medzinárodného postavenia Islandu a k zlepšeniu života jeho obyvateľov. Čísla pritom hovoria samy za seba. Podľa nedávnych prieskumov verejnej mienky je prvýkrát viac ako 50 percent Islanďanov za vstup do EÚ. V porovnaní s výsledkami referend z roku 1972 a 1994, keď ostrov povedal Bruselu jednoznačné „nie“, je to míľový posun dopredu. Únia je šanca, ktorá sa jednoducho nesmie premárniť.

Tu však treba povedať, že Islanďania ani doteraz neboli až takí dezintegrovaní, akoby sa to mohlo zdať na základe zbežného pohľadu na mapu. Okrem iného sú členmi Európskej zóny voľného obchodu a Európskeho hospodárskeho priestoru, čo ich už teraz zaväzuje preberať ekonomickú legislatívu EÚ. Nemajú však žiadny vplyv na vytváranie jej obsahu a to by Reykjavik chcel zmeniť. Škrie ho najmä tá vec s rybami. Island si totiž zabezpečuje dve tretiny devízových príjmov práve exportom rýb a výrobkov z nich, pritom nemá žiadny vplyv na ryboloveckú politiku Európskej únie, ktorú poslušne akceptuje. Nedá sa preto vylúčiť, že Brusel, chtiac-nechtiac, v najbližšom období bude musieť otvoriť severnému ostrovu svoju náruč a povedať: „Vitajte a ďakujeme za všetky tie ryby.“

Z hrdosťou môžem povedať, že sme v strednej Európe vstupovú matematiku pochopili skôr a omnoho jednoznačnejšie, pritom vôbec nemáme toľko rýb. Dobrá integračná šťuka je zrejme niekedy viac ako jeseter.

Rastislav Boldocký