Cena predsa nemá likvidovať

Mediálnu vojnu musí nahradiť komunikácia na odbornej úrovni

Niekoľko mesiacov trvajúca mediálna vojna medzi producentmi a spracovateľmi dreva zatiaľ nič nevyriešila, len vyostrila napätie, myslí si organizátor prvej aukcie dreva na Slovensku a prvého skúšobného projektu medzinárodnej certifikácie lesov SR Ing. Ján Štubňa. Podľa neho je však nesporným signálom, že na trhu s drevom niečo nie je v poriadku. Tento drevársky inžinier s bohatou praxou v lesnom hospodárstve, drevárskom a nábytkárskom priemysle analyzuje dnešné reakcie obchodných subjektov, producentov a spracovateľov. Z jeho hodnotenia vyberáme:

„Pozitívne signály spolupráce lesníckeho, štátneho a neštátneho sektora sa nemôžu prejaviť na trhu s drevom, pretože tu si subjekty konkurujú. Malé podnikateľské subjekty neštátneho sektora však už pochopili, že malý je vždy slabý. Očakávané dôsledky koncentrácie v obchodnej činnosti obecných a mestských lesov určite posunú obchod s drevom k vyššej kvalite, umožnia uzatvárať kontrakty väčšieho významu a sú vítané aj zahraničnými investormi. Nepochopiteľne opačným smerom sa vydal š. p. Lesy SR. Nekoncepčné organizačné zmeny paralyzovali marketingovú činnosť, čo musí mať dôsledky na obchodnú a podnikateľskú aktivitu. Tento najväčší lesnícky podnikateľský subjekt na Slovensku nedokázal využiť pozitívny vplyv koncentrácie štátnych lesov v prospech rozvoja produkcie a spracovania dreva na Slovensku. Dnes musí čeliť oprávnenej, ale aj zlomyseľnej kritike zvnútra i zvonku. Musí

znášať dôsledky

zanedbanej práce s verejnosťou, profesijnej uzavretosti a zvyku spoliehať sa na dotačné barličky štátu. Kto je zodpovedný za to, že sa nepodarilo vyriešiť financovanie verejnoprospešnej činnosti štátnych lesov, problém obhospodarovania lesov neodovzdaných vlastníkom a lesov neznámych vlastníkov či financovania správy a údržby malých vodných tokov alebo lesných ciest na odovzdaných pozemkoch? Kto má lesnému hospodárstvu riešiť problémy ekonomického prežitia,“ pýta sa Ján Štubňa a zdôrazňuje, že ceny dreva na trhu nemožno zvyšovať donekonečna, lebo začnú likvidovať spracovateľov. „Štátne lesy disponujú obrovským potenciálom majetku i zamestnancov a otázkou je, ako je využívaný a či legislatívne podmienky pre štátny podnik vytvárajú

dostatočný rámec

na rozvoj podnikateľských aktivít.“ V odvetviach spracovania dreva nie je podľa Jána Štubňu rovnaká situácia. Celulózovo-papiernický priemysel prosperuje k všeobecnému úžitku Slovenska a lesného hospodárstva. Ak sa podarí naplniť rozvojové programy na spracovanie dnes už prebytkového listnatého vlákninového dreva a minimalizuje sa export, dosiahne sa vysoký stupeň zhodnotenia drevnej suroviny doma. Toto odvetvie sa nesťažuje na nedostatok zahraničných investícií a neiskrí sa medzi manažérmi a lesníkmi. Zložitejšia situácia je však podľa Jána Štubňu v oblasti mechanického spracovania dreva, vo výrobe piliarskych výrobkov a aglomerovaných materiálov. Kríza na svetových trhoch sa tvrdo týka aj Slovenska a presadiť sa môže len produkcia moderných výkonných fabrík. „Je preto namieste snaha o prílev zahraničných investícií, ktoré prinášajú aj miesto na svetových trhoch. Nie je však namieste snaha presadiť sa na úkor ekonomiky producentov

surového dreva,

mohlo by to priniesť iba krátkodobý efekt.“ Konflikty medzi obidvoma odvetviami hospodárstva, podľa jeho názoru, pramenia v súčasnej ťažkej situácii na trhoch drevárskych výrobkov. A je pravdepodobné, že tento stav využívajú na svoj prospech podnikavci na oboch stranách lesnícko-drevárskych vzťahov. Ján Štubňa je presvedčený, že mediálnu vojnu a verbálne akty musí nahradiť komunikácia v obchodných vzťahoch na odbornej úrovni. Iný zázračný recept neexistuje. Odvetvie spracovania dreva musí dostať rozvojové impulzy aj do výroby dýh, aby sa najkvalitnejšie drevo zhodnotilo aj doma. Miesto na trhu si postupne vydobyli aj obchodníci s drevom a podľa Jána Štubňu všetkých netreba zatracovať. Dôležití sú najmä tam, kde riešia na trhu

problém nezáujmu

spracovateľov dreva v danom čase a sortimente. Je však zaujímavé, že všetko sú to len malé spoločnosti. Negatívnym javom zostáva, že profit z takého obchodu sa nevracia do produkcie alebo spracovania dreva. A je tu aj priestor pre nie celkom čisté obchody. „Ak sa Lesy SR zbavujú marketingu a kontroly nad obchodnou činnosťou nižších organizačných zložiek podniku, potom sa netreba čudovať podozreniam na nelegálne obchody či obchody v neprospech štátu. Veď obchodník pri exporte surového dreva dosiahne najľahšie zisk, ak nakúpi pod cenu,“ myslí si Ján Štubňa. Zjavné sú však i tendencie vytvárania veľkých obchodných zoskupení, spoločností, ktoré vychádzajú od veľkých spracovateľov a zo sektora obecných lesov. Štátne lesy, ktoré pre takúto formu obchodovania už mali koncentráciou vytvorené predpoklady, nepochopiteľne cúvajú. Podiel spracovania vlastnej produkcie dreva a rovnako aj

stupeň zhodnotenia

drevnej hmoty sú nedostatočné. Vládny program Drevo - surovina 21. storočia nie je dostatočne účinný a treba ho prehodnotiť. Rovnako aj zásadnú modernizáciu riadenia podnikateľskej a obchodnej činnosti štátnych lesov, dohody o pravidlách, formách a kontrole obchodu s drevom medzi producentmi a spracovateľmi na úrovni profesijných zväzov a združení vrátane technických podmienok pri hodnotení kvality a meraní dreva. Ďalej by mal obsahovať podporu štátu rozvojovým programom produkcie a spracovania dreva na Slovensku, protiexportné a proimportné opatrenia v obchode s drevom. Potrebné je zvýšiť informovanosť a zainteresovanosť verejnosti a využiť proces certifikácie lesov a spracovateľských reťazcov.

Peter Farárik