Je to stred či čo?!

Komentuje Vladimír Turanský

Ľavicovosť v politike sa podľa niektorých pravicových politikov vraj prejavuje vo zvyšovaní daní a pravicový prístup zasa v snahe znižovať výdavky. To by mal byť jeden z rozpoznateľných znakov, kto je kto. Ak podiel na daniach stále predstavuje 0,46 haliera z každej zarobenej koruny a zásadne sa nemení, tak súčasná vládna garnitúra skutočne aj v praxi nepripomína ani rybu ani raka. Ľavica potrebuje na zabezpečenie svojho programu značný objem prostriedkov. Príkladom môže byť aj budúce možné financovanie externého štúdia, lebo ak ho po zrušení poplatkov bude vôľa zachovať, tak si to vyžiada nároky na rozpočet. Za vrchol arogancie považujú napríklad niektorí členovia Demokratickej strany zavedenie dane zo „straty”, čo znamená, že aj keď je podnikateľ, presnejšie obchodná spoločnosť v strate, musí zaplatiť 24-tisíc Sk. Filozofia tohto legislatívneho nezmyslu spočíva v tom, že podnikateľ predsa podniká s cieľom zisku, pričom je a priori zo strany štátneho manažmentu podozrievaný, že sa úmyselne dostáva do straty. V tejto súvislosti na nedávnej ideologickej konferencii jednej pravicovej parlamentnej strany odznelo, že ak je táto, cez slzy úsmevná logika správna, tak štát by mal uvažovať aj o zdanení tých, ktorí ako tichí spoločníci naleteli nebankovým subjektom, hoci je už asi zrejmé, že sa dostanú do straty. Náklady na prácu majú malí podnikatelia stále vysoké. Odvodové zaťaženie sa počas tejto vlády zvýšilo o 0,8 percenta, a tak aj v súvislosti s uvedeným ostáva nezodpovedanou otázkou, akú vlastne máme vládu. Je pravicová či ľavicová, alebo sa mýlia tí politici, ktorí dávajú zjednodušené recepty na to, čo je na Slovensku ľavé a čo pravé?