Účtovníctvo sebe

Komentuje Matúš Hrabal

Na masívny tlak ministerstva financií na zavedenie povinného používania elektronických pokladníc sme už aj zabudli, berieme to dnes ako samozrejmosť. Skôr zbystríme pozornosť ak nám niekto nevydá pokladničný blok. Veruže sme pokročili. Napriek tomu nie je dôvod na sebauspokojenie. Občan si na to už zvykol, zvykli si dokonca aj trhovníci, dostať kúpiť aj elektronické pokladničky bez prívodnej šnúry. Zdanlivo teda zavládla situácia všeobecnej spokojnosti. Zasvätení však vedia, že takmer s každou elektronickou pokladnicou sa dá manipulovať, bez ohľadu na to, či to je v supermarkete alebo na trhovisku či dokonca v lekárňach. Nedávno som si kupoval v jednej lekárni čipky. Chodievam do nej dosť často a pravidelne zákazníkovi dávajú potvrdenku z pokladničky. Teraz som spozornel, lebo bez použitia pokladnice mi magistra vydala požadovaný tovar a v podstate smiešne nízku tržbu si zapísala „bokom“ na akýsi „zoznamček“ Nejde však o ojedinelý prípad. Mnohí sa snažia niečo nakúpiť „mimo evidencie“ a potom, pochopiteľne, aj to predať bez evidencie. Každý zákazník supermarketu si všimol, že občas aj tam treba „otvoriť“ pokladnicu a na to má právo iba tuším vedúca zmeny. Nebolo by od veci, keby sa kontrolné orgány zamerali na takéto podvojné účtovníctvo koordinovane. Nenechať veci tak, lebo nikto nevie odhadnúť, o aké vysoké úniky ide. Ubezpečujem však, že téma by stála pre zásadnú previerku používania elektronických pokladníc a ich manipulovateľnosti. Tržby sa vyberajú z pokladníc niekoľkokrát denne. Ktoré sumy idú do oficiálneho výkazníctva a ktoré nie, by mohli zistiť zrejme len špeciálni agenti. Skutočne to nie je hra o fazuľky.