Kde je to klbko zamotané

Komentuje Tibor Bucha

Deficit zahraničného obchodu dosiahol v januári 5,8 mld. Sk, je to o 1 mld. Sk viac ako v rovnakom období minulého roka. Pasívne saldo na dvanásťmesačnej báze bolo v blízkosti 10,8 % z HDP, čo je o desatinu viac ako v historicky najväčšom prepade, ktorý SR zaznamenala vlani v decembri. Niektorí odborníci stále veria, že koncoročný schodok bude v blízkosti 95 mld. Sk, pretože investície v uplynulom období by mohli už prinášať ovocie. Týkať by sa to nemalo len tradičných odvetví (automobilizmus, chémia, elektrotechnika a čiastočne aj strojárstvo), ale aj obuvníckej a kožiarskej produkcie. Odborníci sú dokonca presvedčení, že XIX. Medzinárodný kontraktačný veľtrh obuvi, koženého tovaru a galantérie Intershoe 2002 od 6. do 8. marca potvrdí reálnosť očakávaní. Slovenské firmy budú pritom postavené zoči-voči tvrdej konkurencii vystavujúcich subjektov z Nemecka, Rakúska, Talianska, Grécka, zo Španielska, z Brazílie, Poľska a ČR. Počas 10-ročnej tradície veľtrhu dominuje jeden sprievodný faktor, s ktorým sa musia výrobcovia vyrovnať tak na Slovensku, ako aj v rámci EÚ: svetovému textilnému, odevnému a obuvníckemu priemyslu vládne Ázia. Na globálnej produkcii sa podieľa viac ako 40 percentami. Náklady na pracovnú silu dosahujú v niektorých ázijských krajinách len niekoľko desiatok centov za hodinu, kým vo vyspelých ekonomikách viac ako 20 USD. Produktivita práce v Číne a v Indii predstavuje menej ako 5 % hodnoty v Taliansku.

Európsky obuvnícky priemysel je charakteristický veľkým počtom malých a stredných podnikov. Odvetvie zamestnáva celkovo približne 2,3 milióna ľudí. V období rokov 1995 - 2000 sa znížil počet zamestnaných aj počet podnikov o viac ako 10 %. Negatívny vývoj spôsobil najmä masívny nárast dovozu: podiel importu na spotrebe sa zvýšil v poslednom desaťročí na 23 % v textilnom (z 12 %), na 46 % v odevnom (z 30 %) a na 55 % v obuvníckom priemysle (zo 48 %), pričom treba zdôrazniť, že trh EÚ je zatiaľ chránený rôznymi tarifami (liberalizácia sa predpokladá až od januára 2005). Nájsť miesto pre slovenský textilný, odevný a obuvnícky priemysel v budúcej EÚ nebude jednoduchá úloha. Slovensko s približovaním sa k EÚ bude musieť zreálniť aj platy zamestnancov, čo by mohlo viesť k presunu výroby zahraničných investorov do krajín východnej Európy a Ázie (Turecko, Rumunsko), do menej vyspelých ekonomík. Kľúčovou úlohou bude zvyšovanie produktivity práce, dôraz na výrobu náročnú na technológiu a nie na pracovnú silu.