Cestovný ruch dostal impulzy

Nový zákon prináša nové možnosti pre združenia

Mestá a obce v zmysle zákona č. 369/1990 Zb. v znení zákona č. 453/2001 Z. z. o obecnom zriadení môžu spolupracovať na základe zmluvy uzavretej s cieľom uskutočniť konkrétnu úlohu alebo činnosť na základe zmluvy o zriadení združenia obcí, alebo zriadením, resp. založením právnickej osoby. Predmetom činnosti združenia obcí, ako právnickej osoby, môže byť okrem iného aj miestny cestovný ruch, pričom svojou činnosťou združenie obcí napomáha vytvárať podmienky na plnenie úloh obcí, ako aj úloh vyššieho územného celku.

Zakladanie združení cestovného ruchu je založené na zmluvnom základe. Zmluva uzavretá s cieľom uplatňovať miestny rozvoj cestovného ruchu sa uzatvára na určitý čas alebo na neurčitý čas. Zmluva o založení miestneho združenia cestovného ruchu musí mať písomnú formu a obsahuje najmä:

- označenie účastníkov zmluvy,

- vymedzenie predmetu zmluvy,

- vymedzenie času, na ktorý sa uzatvára,

- práva a povinnosti účastníkov zmluvy,

- podiel každého mesta a obce na majetku získanom spoločnou činnosťou,

- spôsob využitia stavby, ak je predmetom zmluvy,

- spôsob odstúpenia od zmluvy a vyrovnania majetkových a finančných záväzkov.

Na platnosť zmluvy o zriadení miestneho združenia cestovného ruchu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov obecného zastupiteľstva každého mesta alebo obce, ktorá je účastníkom zmluvy. Za záväzky vzniknuté voči tretím osobám zo zmluvy uzavretej s cieľom uskutočniť konkrétnu úlohu alebo činnosť účastníci zmluvy zodpovedajú spoločne a nerozdielne, ak zmluva neustanovuje inak. Súčasťou zmluvy o zriadení združenia sú jeho stanovy. Návrh na registráciu združenia obcí sa podáva Krajskému úradu, v ktorého územnom obvode sa nachádza sídlo združenia. K návrhu na registráciu je vhodné priložiť:

- zmluvu o založení miestneho združenia cestovného ruchu podpísanú starostami všetkých obcí, ktoré sa stávajú členmi združenia obcí, s uvedením ich mena, priezviska, rodného čísla, bydliska, funkcie a názvu obce,

- uznesenia o schválení zmluvy obcami, ktoré sú jej účastníkmi,

- oznámenie o tom, kto je splnomocnencom oprávneným konať v mene združenia,

- stanovy združenia, v ktorých sa uvádza názov miestneho združenia cestovného ruchu, sídlo združenia cestovného ruchu, cieľ činnosti v predmete cestovného ruchu, orgány združenia, spôsob ich ustanovenia, určenie orgánov oprávnených konať v mene združenia, zásady hospodárenia, spôsob zániku, naloženia s majetkom a vyrovnania všetkých záväzkov združenia,

- meno, priezvisko a adresa osoby splnomocnenej na podanie návrhu na registráciu združenia.

Majetok, ktorý obce získajú na základe zmluvy uzavretej s cieľom realizovať cestovný ruch, sa stáva spoluvlastníctvom všetkých obcí, ktoré sú účastníkmi zmluvy. Podiel na majetku získanom spoločnou činnosťou zodpovedá sume vložených prostriedkov, ak sa mestá a obce nedohodnú inak. Spolupráca sa riadi zásadami zákonnosti, vzájomnej výhodnosti a v súlade s potrebami obyvateľov, pričom mestá a obce majú rovnaké postavenie.

Miestne združenia

Obce i podnikateľské subjekty môžu zriaďovať združenia obcí cestovného ruchu. Miestne združenie cestovného ruchu je právnickou osobou a nadobúda právnu subjektivitu dňom registrácie registrujúcim orgánom. Predmetom činnosti združenia je najmä oblasť zamestnanosti, starostlivosti o životné prostredie (predovšetkým zhromažďovanie, odvoz a spracovanie komunálneho odpadu, odvádzanie a čistenie odpadových vôd), miestna doprava, oblasť propagácie, kultúry i miestneho cestovného ruchu. Svojou činnosťou združenie napomáha vytvárať podmienky pre plnenie úloh miest a obcí, ako aj úloh samosprávneho kraja.

Názov miestneho združenia cestovného ruchu sa musí líšiť od názvu právnickej osoby, ktorá už vyvíja činnosť na území Slovenskej republiky. Ak návrh na registráciu nemá všetky náležitosti, alebo údaje v ňom uvedené sú neúplné alebo nepresné, krajský úrad určí lehotu najviac 10 dní na odstránenie nedostatkov návrhu a konanie preruší. Ak navrhovateľ nedostatky návrhu na registráciu v určenom čase neodstráni, krajský úrad konanie zastaví. Krajský úrad registráciu odmietne, ak z predloženej zmluvy alebo stanov vyplýva, že činnosť združenia cestovného ruchu nie je v súlade:

- s ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, s verejným záujmom,

- s predmetom činnosti zameraným na miestny cestovný ruch.

O odmietnutí registrácie rozhodne krajský úrad do 30 dní od začatia konania. Proti rozhodnutiu o odmietnutí registrácie možno podať do 15 dní od doručenia rozhodnutia splnomocnencovi opravný prostriedok na krajský súd príslušný podľa sídla združenia. Deň právoplatnosti rozhodnutia súdu je dňom registrácie združenia. Krajský úrad na žiadosť splnomocnenca združenia zašle jedno vyhotovenie stanov, na ktorom vyznačí deň registrácie. Ak splnomocnencovi združenia nebolo do 60 dní od začatia konania doručené rozhodnutie krajského úradu o odmietnutí registrácie, združenie nadobúda právnu subjektivitu dňom nasledujúcim po uplynutí tejto lehoty a tento deň je dňom registrácie. Ak krajský úrad nezistí dôvod na odmietnutie registrácie, vykoná do 30 dní od začatia konania registráciu a v tejto lehote splnomocnencovi združenia poskytne jedno vyhotovenie stanov s vyznačením dňa registrácie. O registrácii sa nevydáva rozhodnutie. Vznik združenia ako právnickej osoby, jeho názov a sídlo oznámi Krajský úrad do 7 dní od registrácie Štatistickému úradu Slovenskej republiky.

Regionálne združenia

Pre potrebu koordinácie rozvoja cestovného ruchu v širšom, z hľadiska cestovného ruchu v ucelenom území, je možné zakladať regionálne združenia cestovného ruchu. Ich zakladanie, činnosť a pôsobenie je zmluvne vytvárané podobne ako pri miestnych združeniach cestovného ruchu, pričom do spolupráce sú zainteresované aj ďalšie mikroregióny pôsobiace v oblasti cestovného ruchu. Na úrovni samosprávnych regiónov cestovného ruchu pre pobytové a rekreačné aktivity návštevníkov sa vyžaduje porovnateľnosť s inými strediskami v Európe, ktoré sú komplexne vybavené, dobre organizované, s udržiavanými priestormi cestovného ruchu, s dostatočnými kapacitami zariadení a s dobrou prístupnosťou. Na tejto úrovni sa požaduje kvalita poskytovaných služieb cestovného ruchu aj v kúpeľných mestách a obciach Slovenska. Takisto vecné i obsahové činnosti turisticko-informačných kancelárií je vhodné uplatňovať na regionálnej úrovni. Samosprávne kraje by mali zabezpečovať čiastočne štátnu a úplnú regionálnu propagáciu, problematiku marketingu, informačných služieb a zabezpečovanie neziskových, pre účastníkov cestovného ruchu však nevyhnutných potrieb a podmienok ich aktivizácie v cestovnom ruchu.

Cezhraničná spolupráca

Miestne alebo regionálne združenie môže spolupracovať a uzatvárať dohody o spolupráci so samosprávnymi územnými celkami alebo orgánmi cudzích štátov a môže sa stať členom medzinárodného združenia rozvíjajúceho jeho záujmy. Dohoda alebo členstvo v medzinárodnom združení nesmie byť v rozpore s Ústavou SR, s ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a nesmie byť v rozpore s verejným záujmom. Ak je nevyhnutné zriadiť dohodou osobitný orgán, tento môže mať len súkromnoprávnu povahu. Ak o to združenie požiada, Ministerstvo vnútra SR posúdi návrh dohody alebo členstvo v medzinárodnom združení. Na požiadanie Ministerstva vnútra SR sú povinné orgány štátnej správy bezodkladne poskytnúť súčinnosť pri vypracúvaní stanoviska. Združenie zasiela rovnopis uzavretej dohody alebo dokladu o členstve v medzinárodnom združení Ministerstvu vnútra SR, ktoré vedie ich evidenciu. Ministerstvo vnútra SR podá súdu návrh na určenie povinnosti združenia vypovedať dohodu alebo členstvo v medzinárodnom združení z dôvodu ich rozporu s činnosťou alebo iným realizačným výkonom.

Aktivizácia cezhraničnej spolupráce vo významnej miere záleží taktiež od toho, v akej podobe sa dokáže formulovať regionálna či miestna politika a v akej podobe sa vytvára priestor pre spoluprácu tohto typu. Euroregiónom, ako vyššiemu typu cezhraničnej spolupráce založenej na občianskych iniciatívach a kompetenciách miestnych samospráv, sa dostalo od Európskej únie a Rady Európy nielen morálnej podpory, ale boli vytvorené aj fondy na ich finančnú podporu (štátny rozpočet v kapitole Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, PHARE CBC a pod.). Táto forma cezhraničnej spolupráce sa osvedčila nielen ako prevencia etnických konfliktov, ale aj ako pružná a efektívna spolupráca eliminujúca byrokraciu. Euroregióny sú štruktúry so svojou vlastnou identitou a administratívou, technickými a finančnými zdrojmi. Ako združenia právnických osôb si samy zabezpečujú prostriedky pre svoje pôsobenie, určité finančné prostriedky na začatie činnosti a základné technické vybavenie im poskytuje štát a zúčastnené územné samosprávy.

Registráciu záujmových združení aj zahraničných osôb, ktoré vznikajú s cieľom rozvoja cezhraničnej spolupráce v rámci euroregiónov uskutočňujú krajské úrady. Združenie nadobúda právnu spôsobilosť zápisom do registra vedeného na krajskom úrade príslušne podľa sídla združenia a o odvolaní sa proti jeho rozhodnutiu vo veci registrácie rozhoduje Ministerstvo vnútra SR. V súčasnosti, po prijatí príslušných legislatívnych krokov k inštitucionalizácii a registrácii euroregiónov, je možné uplatňovať aj spoločné komisie zamerané na riešenie podstatných oblastí euroregiónov. Spoločné komisie, ktoré napr. pôsobia v oblasti ochrany životného prostredia, hospodárstva, kultúry, regionálneho rozvoja, cestovného ruchu a pod. sa snažia koordinovať niektoré spoločné aktivity v území euroregiónu. K zásluhám územných euroregionálnych orgánov patrí i to, že došlo k dohode medzi Slovenskou republikou a susediacimi krajinami o otvorení ďalších hraničných prechodov i neštandardného miestneho charakteru.

Financovanie združení

Združenie viacerých územno-samosprávnych subjektov, právnických a fyzických osôb vo verejnom záujme vytvorí stredisko cestovného ruchu, ktoré môže byť definované nasledovnými kritériami:

a) Určenie územia:

- katastrálne územie dotknutých obcí uplatňujúcich aktívny cestovný ruch,

- počet lôžok, počet prenocovaní alebo počet návštevníkov v regióne cestovného ruchu.

b) Povinnosti združenia cestovného ruchu:

- zúčastňovať sa na prácach pri tvorbe miestnej, regionálnej alebo medzinárodnej politiky cestovného ruchu,

- zastupovať a chrániť záujmy cestovného ruchu v obci, samosprávnych krajoch a medzinárodných zoskupeniach,

- zabezpečovať propagáciu cestovného ruchu v obci, samosprávnom kraji, alebo na Slovensku a v zahraničí,

- analyzovať turistický trh obce, regiónu alebo v šírke medzinárodnej spolupráce,

- uskutočňovať podnikateľskú i nepodnikateľskú činnosť v oblasti cestovného ruchu,

- realizovať potrebnú koordináciu s národnou organizáciou cestovného ruchu a medzinárodnými turistickými organizáciami.

c) Finančné zdroje združenia cestovného ruchu môžu byť:

- podiel na poplatku z turistickej dane za návštevníka a deň jeho ubytovania v stredisku cestovného ruchu,

- podiel na poplatku za lôžkovú daň za návštevníka a deň jeho prenocovania v ubytovacom zariadení,

- členské príspevky v rámci členstva v združení cestovného ruchu,

- príspevok štátneho rozpočtu,

- návratné zdroje financovania,

- prostriedky mimorozpočtových peňažných fondov,

- príjmy z podnikateľskej činnosti,

- dary, sponzorské príspevky a pod.

d) V súvislosti s financovaním združenia cestovného ruchu možno predpokladať aj:

- príjem z podielu poplatkov členov združenia podľa počtu obyvateľov v obci,

- príspevok zo štátneho rozpočtu (pevnou čiastkou, resp. rovnakým podielom ako ostatní členovia),

- určenie výšky účastinnej kompetencie rozhodovania člena združenia cestovného ruchu v rámci účelovosti nakladania s prostriedkami združenia,

- príjem zo združených prostriedkov,

- príjem prostriedkov poskytovaných v rámci programov štátneho rozpočtu,

- dotácie zo štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok, ktoré sa poskytnú obci a samosprávnemu kraju na rozvoj cestovného ruchu,

- možnosti čerpania prostriedkov z Európskych spoločenstiev a medzinárodných združení.

Úlohou regionálnych a medzinárodných združení cestovného ruchu bude nielen ich koordinačná funkcia, ale aj koncepčná práca a v neposlednom rade aj úlohy v oblasti územného marketingu vrátane zabezpečovania informačných služieb.

Pôsobnosť obcí a VÚC

Zákon NR SR č. 416/2001 Z. z. o prechode pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky (tzv. malý kompetenčný zákon) na úseku cestovného ruchu ustanovil nasledovný prechod kompetencií:

Na úrovni obce (§ 2 písm. l) zákona č. 416/2001 Z. z.):

1. vypracúvanie programov cestovného ruchu,

2. koordinovanie spolupráce právnických osôb vo veciach cestovného ruchu.

Bližšie špecifikovanú pôsobnosť a činnosť obcí a miest v oblasti cestovného ruchu možno charakterizovať do budúcnosti nasledovne. Obec na všestranný rozvoj a zabezpečenie potrieb jej obyvateľov pri výkone samosprávy najmä:

a) zriaďuje miestne združenia cestovného ruchu,

b) vyberá daň za lôžko za turistu a prenocovaný deň,

c) sústreďuje štatistické údaje za cestovný ruch v obci,

d) zabezpečuje výchovu miestneho obyvateľstva k cestovnému ruchu ako prvku predstavujúcemu pozitívny vplyv na celkový vývoj obce.

Na úrovni samosprávneho kraja (§ 3 písm. p) zákona č. 416/2001 Z. z.):

1. koordinovanie plnenia koncepcií a úloh súvisiacich s rozvojom cestovného ruchu,

2. poskytovanie podkladov, informácií, číselných údajov, rozborov a vyhodnotení orgánom štátnej správy a obci na základe ich žiadosti.

Bližšie špecifikovanú pôsobnosť a činnosť samosprávnych krajov v oblasti cestovného ruchu možno charakterizovať do budúcnosti nasledovne. Samosprávny kraj na všestranný rozvoj a zabezpečenie potrieb jeho obyvateľov pri výkone samosprávy najmä:

a) vypracúva program rozvoja cestovného ruchu za územie samosprávneho kraja,

b) koordinuje činnosti subjektov pri realizácii tohto programu,

c) zastupuje a podporuje záujmy cestovného ruchu na svojom území,

d) iniciuje vytváranie regionálnych združení cestovného ruchu,

e) vyberá turistickú daň za návštevníka podľa dĺžky jeho pobytu v ubytovacom zariadení,

f) spolupracuje s ústredným orgánom štátnej správy na úseku cestovného ruchu pri realizácii zámerov rozvoja cestovného ruchu SR v konkrétnych podmienkach daného územia a pri spracúvaní podkladov potrebných pre rozhodnutia na úseku cestovného ruchu,

g) koordinuje plnenie úloh súvisiacich s rozvojom cestovného ruchu s jednotlivými obcami na danom území,

h) spolupracuje so Slovenskou agentúrou pre cestovný ruch pri prezentácii územia samosprávneho kraja z hľadiska cestovného ruchu,

i) iniciuje organizovanie podujatí a predstavení regionálneho významu, ktoré majú vplyv na cestovný ruch,

j) zosúlaďuje ekonomické aktivity podnikateľských subjektov v rámci svojej pôsobnosti,

k) vykonáva marketing cestovného ruchu na úrovni obcí a na úrovni samosprávneho kraja,

l) zriaďuje a koordinuje turistické informačné kancelárie na území samosprávneho kraja, kontroluje úroveň poskytovaných služieb v oblasti cestovného ruchu,

n) spracúva štatistické údaje,

o) uskutočňuje informačnú a propagačnú činnosť o atraktivitách cestovného ruchu samosprávneho kraja.

V prípade vzniku medzinárodného združenia cestovného ruchu možno bližšie špecifikovanú pôsobnosť územno-samosprávnych subjektov v oblasti cestovného ruchu charakterizovať do budúcnosti nasledovne. Medzinárodné združenie najmä:

a) spolupracuje s miestnymi a regionálnymi združeniami cestovného ruchu,

b) uzatvára dohody o spolupráci s miestnymi, regionálnymi a inými organizáciami iných štátov vykonávajúcimi miestne funkcie cestovného ruchu,

c) podporuje verejné kultúrne podujatia, predajné akcie, výstavy, veľtrhy a propagáciu medzinárodného cestovného ruchu v tuzemsku a v zahraničí,

d) zabezpečuje poradenstvo v otázkach medzinárodného cestovného ruchu pre miestne a regionálne združenia cestovného ruchu,

e) zabezpečuje starostlivosť o významné zariadenia cestovného ruchu v obciach a samosprávnych krajoch,

f) poskytuje súčinnosť pri zabezpečovaní informačnej a propagačnej činnosti o atraktivitách cestovného ruchu obcí a samosprávnych krajov v tuzemsku a zahraničí.

Cestovný ruch ako najdynamickejšie priemyselné odvetvie a s tým súvisiaci regionálny rozvoj si nenárokuje výlučnosť alebo úplnosť. Dáva podnety a impulzy na jednotlivých stupňoch inštitucionalizácie cestovného ruchu, pre komplexné videnie problémov tvorby a predaja produktu cestovného ruchu v našej krásnej slovenskej krajine, pre štátnu správu a územnú samosprávu, ako aj pre podnikateľov. Takisto naznačuje šírku problematiky kongresovej turistiky, cykloturistiky, vidieckej turistiky, agroturistiky, ekoturistiky, cirkevno-sakrálnej, nostalgickej, poznávacej, horskej, vodnej, poľovníckej, kúpeľno-liečebnej, športovej, oddychovej a inej turistiky, ako aj potrebu rozsiahlej súčinnosti medziodvetvovej spolupráce inštitúcií a s tým súvisiaceho trvalo udržateľného rozvoja cestovného ruchu v Slovenskej republike.

Rozvoj cestovného ruchu sa v súčasnosti v malej miere zavádza do praxe a je neblahým dedičstvom pre územnú samosprávu. Je to aj dôvod, prečo orgány územnej samosprávy v čase kreovania kompetencií musia dostať pre oblasť cestovného ruchu jasné pravidlá a zodpovedajúcu finančnú pomoc. Pravidlá právnej normy, ktoré by mali tieto vzťahy upravovať, by mali jasne stanoviť spoluúčasť štátnych orgánov, presne vymedziť pôsobnosť Národného úradu pre cestovný ruch, medzinárodnej, regionálnej i miestnej samosprávy vrátane euroregiónov, definovať pre samosprávne orgány motivujúce pravidlá financovania a finančných tokov a usmerniť zriaďovanie spoločných orgánov s dodržaním princípu partnerstva a subsidiarity. Istou modifikáciou uvedených pravidiel je v súčasnosti pripravovaný návrh zákona o zriaďovaní a financovaní združení cestovného ruchu. Napriek protichodným názorom naznačuje niektoré cesty, ktorými by sa mala podpora v regiónoch, mestách a obciach uberať. Avšak náznak pre územno-samosprávnu prax nestačí, prax vyžaduje kompletný pohľad na štátny manažment cestovného ruchu, ako aj partnerstvo a dodržiavanie princípov subsidiarity zúčastnených strán na národnej, regionálnej i miestnej úrovni.

Ing. Juraj Kerekeš

ZMOS