Vtieravá povaha turizmu

Cestovný ruch? Ďakujem, to radšej do fabriky!

Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave, Katedra služieb a cestovného ruchu, už tretí rok udržiava kontakty s nadáciou La Fondation pour la Formation hotelerie, v spolupráci s ktorou organizuje každoročne v Bratislave semináre na aktuálne témy cestovného ruchu. Pri tejto príležitosti sme o krátky rozhovor požiadali aj jedného z jeho lektorov, Dr. Jonathana Edwardsa z University Bournemouth, naslovovzatého odborníka v otázke ekoturistiky.

Mnohí si mýlia trvalo udržateľný rozvoj cestovného ruchu s ekoturistikou. Ako by ste stručne charakterizovali ich rozdiel?

- Trvalo udržateľný rozvoj cestovného ruchu zahŕňa potrebu plánovania a vyšiel z idey trvalo udržateľného rozvoja v 90. rokoch. Musíme si uvedomiť toto prepojenie, pretože cestovný ruch, hlavne v mnohých rozvíjajúcich sa krajinách, je hlavným faktorom ekonomického rozvoja. Ak si vláda kladie otázku, ako zlepšiť ekonomickú situáciu, cestovný ruch sa javí byť veľmi atraktívnou a celkom rýchlou alternatívou. Pretože pozornosť sveta bola zaujatá trvalo udržateľným rozvojom, ihneď sa zrodil aj trvalo udržateľný cestovný ruch. Ekoturistika je niečo iné. Vznikla z poznania, že masová turistika

ničí krajinu

a ľudia začali hľadať vhodnú alternatívu. Čo by sme si mali všimnúť, je celá škála prístupov k alternatívnemu cestovnému ruchu. Je to turizmus, ktorý vo veľkej miere vychádza z prírody a zo zachovalého tradičného spôsobu života. Slovensko ako horská krajina s typickou kultúrou jednotlivých komunít v spojení s veľmi bohatými prírodnými zdrojmi, by malo využiť svoje možnosti a rozvíjať ekoturistiku, čo by sa zapáčilo mnohým ľuďom v západnej Európe, ktorí majú environmentálne povedomie a osobný záujem o ochranu životného prostredia. Myslím, že by sa to malo robiť starostlivo a nejakým spôsobom pomôcť ľuďom revitalizovať a chrániť tradície tvoriace bázu pre vysokointenzívnu ekoturistiku. Malo by sa rozoznávať, že ide o činnosť, ktorá zodpovedá požiadavkám lokálneho obyvateľstva a regionálnej samosprávy.

Nechýba nám pre rozvoj ekoturistiky aj vhodná distribučná sieť?

- Ak pripravujete turistický produkt, propagácia je veľmi dôležitým faktorom. Myslím si, že mohli by ste získať z propagácie na internete. Na ujasnenie, v západnej Európe je dominancia Nemecka, typická organizáciou toho, čo mnohí ľudia označujú ako „masová turistika“. Avšak tí obyvatelia, ktorí sympatizujú s ekoturistikou a hľadajú ekoturistické zážitky, majú prístup k využitiu špičkových technológií. Veľká časť týchto ľudí má svoj

vlastný počítač

v dome a hľadá možnosť nadviazania priameho kontaktu s poskytovateľom služieb. Myslím si, že v takej krajine ako je Slovensko, by sa malo seriózne zamyslieť nad integrovaným rezervačným systémom, ktorý je napojený na svet tak, aby bol umožnený priamy kontakt ľuďom zo zahraničia. Ďalším dôležitým faktorom je dopravný prístup ku krajine. Vaše najbližšie medzinárodné letisko je Viedeň alebo nejaký iný medzinárodný uzol, z ktorého je potrebné ľudí dopraviť do týchto „nedotknuteľných“ miest. Čiže ľudia sú tu, vedia nájsť informačné zdroje cez internet, ale potom zistia, že je ťažké dostať sa do cieľa ich cesty. Rakúsky a nemecký trh bude pravdepodobne využívať cestu autom, ale francúzsky, anglický a iné trhy sú vzdialené a zišli by sa služby zvýhodnených letov. Potom by ste mohli poskytnúť vlastné služby požičovní áut, vlastné ubytovanie.

Na čom inom ako na dopravnom sprístupnení krajiny by sme sa mali zamyslieť?

- Mať vlastný rezervačný systém je veľkou výhodou. Na čom však záleží, je mať vlastné ekoturistické firmy, ktoré sú pripravené kooperovať nejakým spôsobom v národnom združení (asociácii). To znamená, že

lokálna rivalita,

ktorá je typická pre každú krajinu, by bola prekonaná, keby subjekty vedeli správne kooperovať. Predpokladám, že mnohí turisti uprednostnia cestovanie po Slovensku, takže nezostanú nevyhnutne na jednom mieste, ale po troch dňoch sa pohnú ďalej, až pokiaľ neprejdú celú krajinu alebo neprecestujú ju krížom. Je atraktívnejšie prejsť krajinou, ako zostať na jednom mieste. Ak sa pozriete na skúsenosti iných krajín EÚ, bolo by dobré využiť jej prostriedky na založenie takejto asociácie, ktoré zahŕňa súkromný aj verejný sektor pre ich vzájomnú

Hovorí sa, že prácou s verejnosťou by sme veľa získali. Aké kroky by sme mali vykonať v tejto oblasti?

- Keď akceptujeme, že ekoturistika nie je jednoducho len o prírode, ale aj o lokálnych komunitách, ich tradíciách, potom jasne táto komunita musí vedieť, čo všetko ekoturistika obsahuje. Vplyv turistiky na životné prostredie vieme merať. Máme technologické expertízy, ktoré sa tým zaoberajú. Čo je oveľa viac ťažšie, je uľahčiť život do procesu vtiahnutých lokálnych ľudí. Dokonca aj keď chcú poskytovať služby v cestovnom ruchu, požiadavky, ktoré sa na nich kladú, sťažujú šírenie správnej myšlienky. Pretože turizmus je

veľmi vtieravý,

nedovolí ľuďom ísť ráno o ôsmej do práce, odísť popoludní o štvrtej a vrátiť sa do ich bežného súkromného života. Keď privediete turistu do dediny, je tam 24 hodín. Vyžaduje pozornosť 24 hodín, a túto ustavičnú prítomnosť mnohé komunity prehliadnu. Ďalším faktom je skúsenosť, že ak sa niektorým komunitám zaujímajúcim sa o cestovný ruch dostane vonkajšia pomoc, po jej odstupe miestni ľudia nie sú ochotní prevziať na seba zodpovednosť a pokračovať v rozvíjaní idey sami. Skúsenosti teda ukazujú, že veľa času a energie sa musí venovať, aby kumunity rozoznali, do čoho sú v rámci rozvíjania priemyslu cestovného ruchu vťahovaní a že je to oveľa viac ako vybudovať si penzión, učiť ľudí jazdiť na koni alebo sprevádzať ľudí po horách. Je to oveľa viac. Ľudia si musia uvedomiť vtieravú povahu cestovného ruchu. To je aj dôvod, prečo ľudia na otázku, či by radi robili vo fabrike ako v turizme odpovedia: ďakujem pekne, radšej vo fabrike.