Dôchodok aj pracovný pomer v novom Zákonníku práce

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Ako dôchodca uzatváram pracovný pomer na dobu určitú maximálne na jeden rok, aby som mohol poberať starobný dôchodok. Bude to možné podľa nového Zákonníka práce?

- Podľa § 48 nového ZP (zákona č. 311/2001 Z. z.) pracovný pomer na dobu určitú možno dohodnúť najdlhšie na tri roky. Predĺžiť alebo opätovne dohodnúť pracovný pomer na dobu určitú možno iba v taxatívne uvedených prípadoch, a to v prípade zastupovania zamestnancov v dôsledku pracovnej neschopnosti, dovolenky, materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, výkonu verejnej funkcie, výkonu základnej služby, náhradnej služby, civilnej služby, výkonu opatrovateľskej služby podľa osobitného predpisu, ako aj pri prácach, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci osem mesiacov v kalendárnom roku, čiže výkon tzv. sezónnych prác napríklad v poľnohospodárstve, lesníctve atď. Tento dôvod treba uviesť písomne v pracovnej zmluve (§ 48 ods. 3 ZP).

Pracovný pomer na dobu určitú možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť aj bez dôvodov uvedených v § 48 ods. 3 ZP, teda bez akéhokoľvek obmedzenia, avšak iba s určitými taxatívne vymedzenými kategóriami zamestnancov, a to

- so zamestnancami na výkon činnosti, pre ktorú je predpísané školské vzdelanie umeleckého smeru,

- so zamestnancami zamestnávateľa, ktorý má najviac 20 zamestnancov,

- so zamestnancami pôsobiacimi v diplomatických misiách Slovenskej republiky v zahraničí,

- so zamestnancami, o ktorých to ustanovuje zákon alebo medzinárodná zmluva.

Z uvedeného vyplýva, že došlo k zúženiu okruhu týchto subjektov o poberateľov starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku a o poberateľky vdovského dôchodku, ktoré dovŕšili 57 rokov (§ 30 ods. 3 písm. b) starého ZP).

Na základe tejto skutočnosti možno konštatovať, že opätovné dohodnutie pracovného pomeru s tým istým zamestnávateľom v prípade dôchodcov bude možné iba pri existencii taxatívne uvedených dôvodov podľa § 48 ods. 3 ZP (teda napríklad v prípade zastupovania zamestnancov v dôsledku dovolenky, pracovnej neschopnosti, výkonu základnej služby atď.) alebo v prípade sezónnych prác.

Zamestnankyňa univerzity v marci 2000 dovŕšila dôchodkový vek. O starobný dôchodok zatiaľ nepožiadala a doteraz pracuje. O starobný dôchodok chce požiadať od 15. marca 2002, avšak po dohode so zamestnávateľom bude ďalej pracovať na základe dohody o pracovnej činnosti uzavretej na dobu určitú (prípadne na základe pracovnej zmluvy). Ako treba postupovať pri odchode do dôchodku? Žiadosť o odchod do starobného dôchodku má vypísať zamestnávateľ alebo má zamestnankyňa najprv požiadať zamestnávateľa o rozviazanie pracovného pomeru dohodou a na základe tejto skutočnosti jej vypíše požadovanú žiadosť o starobný dôchodok?

- Konanie o dávke dôchodkového zabezpečenia sa začína na základe písomnej žiadosti. Za deň uplatnenia nároku na túto dávku sa považuje deň, keď sa oprávnený (zamestnanec) prvýkrát obrátil na príslušnú organizáciu alebo na príslušný orgán so žiadosťou o jeho priznanie (§ 119 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov).

Žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia (napríklad o starobný dôchodok) podávajú zamestnanci v pracovnom pomere v tej organizácii, s ktorou sú v pracovnom pomere (§ 120 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov).

Žiadosť o priznanie dávky dôchodkového zabezpečenia spisujú organizácie a príslušné orgány s občanmi na tlačivách vydaných orgánmi sociálneho zabezpečenia, teda Sociálnou poisťovňou (§ 157 ods. 1 vyhlášky č.149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov).

Z uvedeného je zrejmé, že žiadosť o starobný dôchodok je povinný vypísať zamestnávateľ, s ktorým je zamestnankyňa v pracovnom pomere, avšak najskôr musí dôjsť, samozrejme, k ukončeniu pracovného pomeru a až potom k spísaniu žiadosti. V praxi sa väčšinou žiadosť o dôchodok pripraví ku dňu skončenia pracovného pomeru.

Ako to bude od 1. 4. 2002 s preplácaním dovolenky? Môže sa preplatiť iba v prípade skončenia pracovného pomeru?

- Podľa § 116 nového Zákonníka práce zamestnancovi za vyčerpanú dovolenku patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku na rozdiel od súčasnej platnej právnej úpravy, čiže starého ZP (§ 110b ods. 2 starého ZP), bude možné od 1. 4. 2002 zamestnancovi poskytnúť len vtedy, ak nemohol vyčerpať dovolenku z dôvodu skončenia pracovného pomeru. Za dovolenku alebo jej časť, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

JUDr. Z. Macková, PhD.