Ľudia a platany

Aký to má všetko zmysel? Ľudia sa narodia, ponáhľajú sa, pozerajú reklamy, zarábajú a utrácajú peniaze, klamú a nechávajú sa klamať, milujú a zrádzajú, vychovávajú deti, aby potom o ne prišli, sledujú vojny alebo sa na nich priamo zúčastňujú, plačú a smejú sa. Vyhrávajú a prehrávajú. Nakoniec, samozrejme, umrú. No a toto má byť najvyšší stupeň evolúcie na tejto planéte. To nesedí.

Bolo to skôr takto: Niekedy, veľmi, veľmi dávno, žila na Zemi skupina ľudí, ktorým sa zunovalo premýšľať nad podstatou bytia, nekonečnosťou oblohy a o záhadách ženského spôsobu rozmýšľania. Vyvinuli techniky, vďaka ktorým sa im podarilo využívať všetku svoju myseľ len na úlohy súvisiace s uspokojovaním najzákladnejších životných potrieb. Čiže viac-menej sa zamerali na zháňanie potravy, rozmnožovanie sa a vyrovnanie sa s nebezpečenstvami. (Prežitky tohto vývinového medzistupňa sa zachovali dodnes v pozoruhodnom počte.) Postupne sa im podarilo zrýchliť pohyb, zbystriť zmysly, koža im začala zarastať a vôbec sa čoraz viac podobali zvieratám.

Ibaže prapôvodné ľudské podvedomie im nedalo pokoj. V sne sa im zjavovali mŕtvoly živých tvorov, ktorých zabili a zjedli. Uvedomili si, že ustavičný pohyb ich privádza do radu konfliktných situácií, kde musia ublížiť inému, aby ten iný neublížil im. Najschopnejší jednotlivci našli východisko aj z toho neznesiteľného duševného stavu. Objavili zázračnú zmes horských byliniek, po požití ktorej získali schopnosť žiť zo vzduchu. Vzápätí pustili korene, rozrástli sa, zmohutneli, dostali zelenú farbu. Ak dnes v parku uvidíte majestátny platan, dobre si ho prezrite. Možno je to potomok tých najšikovnejších ľudí.

Uznám, že táto evolučná teória má viaceré medzery a nedostatky. Svojím spôsobom je však logickejšia aj od tej Darwinovej.

Rastislav Boldocký