JE CENA SKLAMANÍM?

„Konzorcium môže uzatvárať každý s každým,“ povedal približne dva týždne pred odovzdaním záväzných ponúk zástupca spoločnosti Credit Suisse First Boston Michal Šušák, ktorá je poradcom pre privatizáciu 49 % akcií Slovenského plynárenského priemyslu. Už toto jeho vyjadrenie signalizovalo, že predstavitelia CSFB asi tušili, ako dopadne finále privatizácie storočia na Slovensku. Preto ponúkli ústupok a konzorciá mohli uzatvárať nielen oficiálni uchádzači navzájom medzi sebou, ale pribrať aj ďalšie spoločnosti, ktoré neboli v zozname uchádzačov. Tým vytvorili novú šancu na spájanie síl proti favoritovi tendra, a tým bolo konzorcium vytvorené francúzskou spoločnosťou Gaz de France, nemeckou Ruhrgas a talianskou SNAM. Podanie záväznej ponuky iba jedným uchádzačom zrejme teda nebolo pre zainteresovaných prekvapením. Napokon ani pre odborníkov. A to z viacerých dôvodov. Jedným z nich je spolitizovanie celej problematiky, ktoré môže mať nepredvídateľný vývoj najmä po blížiacich sa voľbách. Po druhé - spoločnosť RWE Gaz vyhrala tender na české plynárenstvo, čo ju asi dosť finančne vyťažilo. Po odstúpení spoločnosti Wintershall ako svojho partnera v druhom avizovanom konzorciu už zrejme nemala záujem ísť do ďalšieho boja. Azda najdôležitejším dôvodom zúženia počtu záujemcov o SPP je však vstup ruského gigantu Gazprom do konzorcia Ruhrgas - Gaz de France. Hoci sa predstavitelia Gazpromu oficiálne nevyjadrili, že pristupujú k silnej trojke, predsa len informácie o rokovaniach šéfov Gazpromu s predstaviteľmi konzorcia na túto tému prenikli v dostatočnom predstihu na verejnosť. A tak si skutočnosť, že práve účasť Gazpromu bude jazýčkom na váhach, zrejme uvedomovali aj ďalší uchádzači. Najmä tí zo zámoria. Veď prípadný neúspech Gazpromu v tendri by sa mohol prejaviť nielen na konečnej podobe dlhodobých kontraktov o cenách plynu, ale aj na definitívnom verdikte o smerovaní južnej vetvy plynovodu Jamal. Navyše nezanedbateľný je ešte jeden aspekt. Lukratívnosť SPP stojí a padá na tranzite ruského plynu. Poplatky za tranzit boli, sú a budú zdrojom ziskov SPP, aj jeho akcionárov, ale... Ale nemožno tiež zabúdať, že množstvo prepravovaného plynu súvisí so záujmom západných partnerov. Keďže tí predsa len roky kladú dôraz na diverzifikáciu zdrojov i ciest, v prípade neúspechu v tendri sa napríklad nemecký Ruhrgas či Gaz de France mohli viac orientovať na iných európskych dodávateľov či dodávky zo severnej trasy Jamalu. Hoci otázka, prečo z konzorcia v hodine dvanástej odstúpil taliansky SNAM, ešte nie je objasnená, predsa len opäť pripomeňme, že podobný scenár sa zopakoval aj pri privatizácii českého plynárenstva na sklonku minulého roka. Spoločnosť SNAM tiež presne pred podaním záväznej ponuky vystúpila z konzorcia, ktoré okrem nej tvoril Ruhrgas a Gaz de France. Pokiaľ ide o výhrady a protesty, že

ponúknutá suma

okolo 135 miliárd korún za 49 % akcií SPP je príliš nízka, treba kritikom pripomenúť viacero súvislostí. Iste, česká vláda za privatizáciu plynárenstva dostala 133 miliárd českých korún, lenže okrem účasti štátu v ôsmich distribučných spoločnostiach sa privatizoval celý podiel štátu v Transgase. Ponechanie si majoritného balíka v rukách štátu na Slovensku si teda vybralo svoju daň na cene. Aj keby bolo vo finále súťažilo sedem či dvadsať súperov, každý by si pri stanovení ceny uvedomil, že príliš „vyskakovať“ nemôže. Vytvorenie nezávislého Úradu pre reguláciu sieťových odvetví je síce krokom k tomu, aby sa zohľadňovali reálne náklady na nákup a distribúciu plynu (plus primeraný zisk pre SPP), ale predsa len pri každom zvyšovaní svoje slovo povie vlastník 51 % akcií SPP. Na druhej strane si treba uvedomiť, že zahraničný investor nie je mecenášom. Každý sa snaží, aby sa mu prostriedky vložené do investície vrátili čo najskôr. Nie však zo dňa na deň, ale v prípade SPP v horizonte desaťročia či desaťročí. Čím vyššia cena za predaj SPP bude,

tým viac v cenách

za plyn zaplatíme všetci. Z vlastného vrecka. Či ponúknutú cenu - nad 130 mld. Sk, ktorá je odborníkmi akceptovateľná (Hospodársky denník už takmer rok upozorňoval, že cena by nemala byť nižšia pod uvedenú úroveň), komisia a neskôr vláda SR príjme, sa dozvedia občania už o niekoľko dní. V súčasnosti ponuku konzorcia Gaz de France, Ruhrgas, Gazprom analyzuje privatizačný poradca a už zajtra ju predloží 9-člennej komisii pod vedením ministerky pre správu a privatizáciu národného majetku - Márii Machovej. No nie je vylúčené, že podobne ako v prípade privatizácie Transpetrolu komisia vyzve záujemcu, aby zvýšil cenu. Mimochodom, určitým spôsobom je práve teraz možno vhodne sa inšpirovať postupom českej vlády, ktorá v prípade privatizácie ČEZ stanovila minimálnu cenu. Až po predložení a vyhodnotení ponúk vyzvala záujemcov, aby ich doplnili na požadovanú úroveň. Vzhľadom na skutočnosť, že okrem ceny (tvorí vraj až 75 % rozhodovacích kritérií)

ovplyvní verdikt

o privatizácii SPP aj naplnenie strategických záujmov SR a záväzok na zhodnotenie akcií, ktoré zostanú v rukách štátu, má teda jediný záujemca reálnu šancu na úspech. Navyše v prípade, že sa tento predpoklad naplní, nemecký Ruhrgas by mohol zúročiť historické rozhodnutie svojich predstaviteľov spred viac ako tridsiatich rokov. Bol to totiž Ruhrgas, ktorý napriek rozhodnutiu a postojom vtedajšej nemeckej vlády podpísal dohodu na dodávky plynu zo socialistického ZSSR. A výstavba tranzitného plynovodu začala dostávať reálnu podobu.

Zdena Rabayová