Česť výnimkám a statočným...

Peter Kasalovský

Zdravie, strecha nad hlavou, sebarealizácia, t. j. džob, vzdelanie, kultúra, bezpečnosť a občianska dôstojnosť. Ani jedna z týchto nutných potrieb nie je uspokojovaná z hľadiska väčšiny občanov na želateľnej úrovni.

Na nič z uvedeného nie je dosť financií. Nemá ich dvojtretinová väčšina občanov, ale ani samotný štát. Za tento trvalý a zhoršujúci sa stav mohol najprv minulý režim, potom vždy vystriedané vlády a zvyšok sveta.

Podľa doterajších premiérov vývoj je správny a majú podporu väčšiny. Keď sa ukáže opak, tak ide o omyl. V podstate sú zaň vinní občania, ktorí majú aj volebné právo. Nedorástli, lebo si vyberú vždy niekoho „zlého“.

Prečo naši lídri nevyhovujú buď zahraničiu, alebo po polroku sú nepopulárni doma, to však nie je veľká téma. Javí sa mi to tak ako v minulom režime: vodcovia by boli v poriadku, ale ostatných občanov treba vymeniť.

Nie sú na úrovni doby. Priečni sú, ba prezentujú sa nesúhlasom s politikou a svojou životnou úrovňou. Vychodí mi, že by bolo prezieravým riešením, aby sme zrušili plebiscity a nechali to na prirodzený výber.

Alebo: nech sa politici stanú na deň-dva gladiátormi a po takej dvadsiatke súbojov bude svätý pokoj. Tí, čo prežijú tento čas, trebárs tento predvolebný, tak im nie je čo závidieť. Iba veľkosť neistôt a dezilúzií.

Česť výnimkám a statočným, ale je ich príliš málo. Azda tí, dúfam, vidia do čias, keď pôjde o potreby väčšiny občanov. Mohli by už aj naštartovať konečne vôľu a chuť do kvalitnej práce, ale aj stimuly na podnikanie.