Výnimočne pokojný a vecný

Z vášho ministerského životopisu vyplýva, že vzdelanostne a prestížou v odborných kruhoch ste jednotkou. Nech by sme si zobrali ktorúkoľvek z ponovembrových vlád. Z doterajšej ľudskej cesty je zrejmé, že by ste si mohli, ale skromnosť vám to nedovolí, napísať za meno do zátvoriek „človek“ s veľkým Č. Nesprevádzajú vás nijaké majetkové kauzy a fámy o morálnych pokleskoch sú v nedohľadne. Navyše sa pekne o vás vyjadrujú nielen koaličníci, ale aj nemálo činiteľov z opozície. Pritom ste na pozícii, ktorá sa v iných krajinách považuje za horúcu, ak nie výbušnú. Keď vnímam televízne zábery pred rokovaním vlády či parlamentu, tak pôsobíte pokojne, ba priam normálne. Azda preto ste boli po druhý raz nominovaný do jednej z prestížnych ankiet Hospodárskeho klubu. Akoby ste boli bezproblémový, či je nekonfliktným to slovenské životné prostredie, pán Miklós?

L. Miklós: Na nikoho neútočím. Vždy mám na mysli príslovie, že kto vytiahne meč, tak mečom umrie. Avšak, a o to som sa snažil, životné prostredie je najmenej spolitizovanou oblasťou v spoločnosti. Samozrejme, aj z neho by sa dal vytĺkať politický kapitál, ale snažím sa predovšetkým zostať pri praktických a pragmatických otázkach, a vari preto nemám výrazných nepriateľov. Tá moja pokojnosť asi vyplýva z toho, že nikdy neberiem podpichovanie či nejaké ataky osobne, ale skôr vecne.

Hd: Mohli by ste si sťažovať na nezáujem o životné prostredie, o vašu osobu..., pokiaľ by sme vnímali vašich zahraničných kolegov. Čím to je, že problematika životného prostredia sa po zmene režimu dostala akoby do tieňa iných rezortov? Je to finančnou náročnosťou riešenia problémov?

L. Miklós: Všetko je možné, ale na tomto ministerstve máme snahu urobiť všetko pre to, aby sme sa nedopracovali ku kauzám. Som za permanentnú komunikáciu, lebo ona je prostriedkom na vyhýbanie sa kauzám. Napríklad, keď sme pripravovali zákon o odpadoch, tak sme dostali vyše dvetisíc pripomienok, ktoré boli v nejednom prípade útočné. Debatovali sme o nich a vyhli sa medializácii protiútokov, ktorá by ukradla všetkým nielen čas, ale aj sústredenie sa na podstatu toho-ktorého problému. Trebárs na takom zákone o vodách sa robilo dobrých osem rokov. Útokov či skôr sporov medzi rezortmi bolo viac ako dosť, a opäť sa vyplatilo sústredenie sa na vec. Na verejnosť sa dostali v posledných dvoch rokoch prác iba čiastkové informácie o niektorých rozdielnych názoroch, a to ešte kultivovane formulované. Som presvedčený, že tento zákon prejde bez väčších problémov v parlamente (minister L. Miklós sa nemýlil a zákon o vodách bol schválený...).

Hd: Prečo to takto nejde v iných vládnych budovách? Sústrediť sa na vec a úspech sa predsa dostaví...

L. Miklós: Kľúčom je vecnosť. Keď už ste ministrom, tak musíte hľadať, ako sa „to“ dá, a nie naopak. Aj v tejto budove boli snahy niektorých úradníkov reagovať na invektívy zvonka invektívami, ale tomu v maximálnej miere bránim a cez moje ruky celkom iste žiadne invektívy neprejdú. Treba mať prirodzenú, ale aj takpovediac povinnú úctu k občanovi a jeho názorom, nehovoriac už o úrovni vzťahov k iným štátnym úradom a nimi formulovaným stanoviskám.

Hd: Prečo naši zelení nemajú silnejšiu pozíciu?

L. Miklós: Tá klasická „zelená vlna“, ktorá oduševňovala, je za zenitom. Časy, keď hlavnou témou bolo, že treba zastaviť fabriky, lebo je z nich smog, že treba vyčistiť potoky, lebo sú zasvinené, že treba pozbierať odpadky okolo seba, to už je nenávratne preč. Svet aj my sme už na vyššej úrovni ochrany životného prostredia, ktorá sa charakterizuje ako tzv. trvalo udržateľný rozvoj. Napríklad, ťažko sa vysvetľuje masám, čo to je ekologizácia hospodárskeho rozvoja? To, že napríklad permanentne rokujeme s ministrom hospodárstva o rozhodujúcich otázkach zachovania rovnováhy medzi životným prostredím a rozvojom obyvateľstvo nielenže nevidí, ale ani poriadne nevníma. Je tu jednoznačný posun vpred, nemáme snahu vyťahovať alebo zatĺkať problémy len preto, aby sa získalo zelené voličské zázemie ako pred rokmi. Okrem toho dnes už aj väčšina politických strán vníma problémy životného prostredia a formuluje svoje riešenia.

Hd: A čo tí vytrvalí bojovníci, ktorí by mohli byť v tých módnych futuristických stranách?

L. Miklós: Aj tých treba. Odpoviem však okľukou. Je fakt, že 11. decembra 1989 som bol pri založení futuristickej strany: Trend tretieho tisícročia (TTT). Vtedy sa ešte nechyrovalo o Agende 21, potom sa stala skutočnosťou. To bola aj naša agenda, ale voličská základňa prakticky nulová. Opravím sa, mali sme tri- až päťtisíc podpisov a do prvých volieb po novembri 1989 sme išli spolu s VPN. Tak som sa stal námestníkom ministra a vstúpil do politiky. Jeden z českých priateľov sa ma vtedy spýtal, a on bol zo zelených, kto nám dá hlasy, aby sme mohli byť pri tom. Naša filozofia sa však dostala do celého radu strán a problémy budúcnosti takto vníma podstatne viac ľudí, akoby sme mali straničku s počtom dvetisíc intelektuálov.

Hd: Ako dnes vnímate VD Gabčíkovo?

L. Miklós: Tiež vecne. A predovšetkým tak, že je tu.

Hd: Pozitívne?

L. Miklós: Celkom isto nie. Inak by som však bol odpovedal pred tridsiatimi rokmi, keď sa o tom rozhodovalo ako o budúcnosti, ako teraz. Teraz je tu, a tak ako sa svet mení, pretože všetko sa mení, tak sa mení aj Dunaj, aj stred Žitného ostrova bol inakší pred tisíc rokmi, aj Trnavská tabuľa bola inakšia, Eufrat a Tigris tiekli inakším spôsobom, aj Níl bol iný. Vždy však treba v danom stave urobiť všetko pre to, aby to nebolo horšie, ako to má byť. Odmietam aj také tvrdenie, že Gabčíkovo-Nagymaros je ekologická stavba. To je tak, ako keby mi odrezali ruku, potom ju idem liečiť a celý proces, teda odrezanie a následné liečenie označím za pozitívny čin, za „ekologickú stavbu“. Na druhej strane vyzdvihujem, že má aj klady a musím povedať celkom objektívne, že sa urobilo aj veľa dobrých vecí, ale ako celok je to obrovský zásah do krajiny, to nikto nemôže spochybniť. Vyrúbali sa lesy, miestami sa znížila hladina podzemných vôd atď., a následne sa nasadili pozitívne aktivity. Napríklad to, že v bývalých mŕtvych ramenách už teraz tečie voda, ktorá nie je mŕtva. Takže, ja by som celkovo povedal, že to bol veľký zásah, ale na našej strane je aj veľa pozitívnych činov.

Hd: Ale neboli sme o nič horší, ako iné krajiny na Dunaji.

L. Miklós: Celkom iste nie, každá krajina Dunaj využíva. No toto dielo je jedno z najväčších a musím povedať aj to, že tu, pri Devínskej bráne, sa začína už stredný a dolný tok, takže tu sa už začína správať Dunaj celkom inak ako vyššie. A na tomto úseku vyviesť koryto na iné miesto, to už bol veľmi odvážny a nebezpečný čin. Stalo sa, je to tu, treba urobiť všetko, aby sa nenaplnili katastrofické scenáre.

Hd: Bolo to zlé riešenie?

L. Miklós: Zásah bol veľký. Zlé riešenie? O tom sme mali hovoriť pred tridsiatimi rokmi.

Hd: Česi majú problémy s Rakúskom pre Temelín. My tiež nie sme imúnni...

L. Miklós: Vo svete neexistuje štát, kde by energia nebola aj politickým problémom, pretože to je ako krv v človeku, tak je to jednoducho ekonomický aj politický problém. Nemyslím si, že v súčasnosti máme problémy s nedostatkom elektriny alebo energiou ako takej. Ak sa pozrieme na globálny rozvoj sveta alebo na Európu, tu je energie veľa. Distribučná sieť je tiež vybudovaná, takže otázkou je rozdelenie existujúceho dostatočného množstva energie, a preto znovu tvrdím, že je to predovšetkým politický problém. Keď si zoberieme také Francúzsko, ktoré je niekoľkonásobne väčšie ako Slovensko, ako sa na jeho území distribuuje energia, tak malé územie, ako je to naše, neznamená fyzický problém z hľadiska územnej distribúcie energie, ale z hľadiska toho, že sú tu politické hranice suverénnych štátov. Čo sa týka environmentálneho hodnotenia energetiky a najmä atómovej energetiky, tak by som nepodceňoval ani nedramatizoval ich vplyv, najmä nebezpečenstvo havárií. Tie sa jednoducho stávajú, a myslím si, že nie je možné ich vylúčiť, a akékoľvek bezpečné stavby môžu nakoniec havarovať. Najväčší problém z môjho hľadiska je v tom, čo s rádioaktívnymi odpadmi. Budúce riešenie vidím vo vedecko-technickom rozvoji. Už sa na úrovni laboratórnych pokusov a na úrovni poloprevádzok podarilo dosiahnuť akési zastavenie štiepenia jadra, tzv. transmutácia jadra. Ak sa táto procedúra, ktorá by viedla ku skutočnému zneškodneniu rádioaktívnych odpadov a nielen k ich odloženiu pre budúcnosť, stane skutočnosťou, tak si myslím, že potom jadrová elektráreň ako taká nebude viac nebezpečná ako hociktorá iná. V tomto momente to ešte nejde, ale je to už na úrovni laboratórnych pokusov alebo poloprevádzok. Dokonca v tom prípade by som pripustil aj ten názor, že prevádzka jadrovej elektrárne je čistá. V súčasnosti máme dve úložiská rádioaktívnych odpadov, ktoré kapacitne vystačia asi na 40 rokov. Ja už nebudem žiť, ale som si skoro istý, že dovtedy sa transmutácia jadra vyrieši, preto nevidím dôvod, aby sme sa v tomto momente začali zaoberať alebo dokonca rozhodli o investične veľmi ťažkom probléme, teda vybudovať hĺbkové úložisko niekde v hlbokých geologických vrstvách.

Hd: Aké je naše životné prostredie v porovnaní s inými štátmi?

L. Miklós: Celkom jednoznačne sa v posledných rokoch znížili klasické znečistenia a viac-menej zmizlo súvislé veľkoplošné znečistenie ovzdušia. Dôsledky z minulosti však pretrvávajú, trebárs v chorobách lesa, v kontaminácii pôdy. Čo sa týka znečistenia vôd, tak problémom sú stále dusičnany, ktoré znečistili podzemné vody. Veľmi výrazne sa vyčistili rieky. Máme len niekoľko kritických riek, povedzme rieku Nitra, Ipeľ, Topľa, Ondava. Samozrejme, veda a spôsob hodnotenia znečistenia idú dopredu. Takže, stále máme nejaké nové kritériá, ktoré sledujeme a podľa niektorých kritérií problémy s vodami stále máme. Ja len hovorím o trende a v tom celkom iste nie sme na chvoste. Veľkým problémom sú staré skládky odpadov, staré environmentálne záťaže. Čiže, staré environmentálne dlhy naozaj máme, ale tie, samozrejme, myslím si, že majú aj iné štáty.

Hd: Ale sa nimi nechvália.

L. Miklós: Buď pomlčia o tom, alebo nie sú vždy viditeľné. U nás sú viditeľné dva veľké environmentálne dlhy - je to seredská a žiarska skládka. Ostatné sú kryté, ale sú možno nebezpečnejšie, ako tie viditeľné. Čo sa týka odpadového hospodárstva, tak tam je stály aktuálny problém, lebo odpady sa dennodenne produkujú a ukladajú.

Hd: Vaša kapitola v prístupovom procese?

L. Miklós: Vypracovali sme integrovanú stratégiu aproximácie Slovenska do EÚ, a tam sú čísla vypočítané do roku 2035, kedy by sme mali dosiahnuť taký fyzický stav životného prostredia, ktorý vyžaduje EÚ, a to číslo je ohromné. Je to 188 mld. Sk na investície a okolo 217 mld. Sk na prevádzkové náklady, a to sme rozložili na 35 rokov. Keď to rozložíme len jednoducho aritmeticky, tak je to okolo 11 mld. Sk na jeden rok, a potom sa už toto číslo takým strašným nezdá.

Hd: Na tento rok máte koľko?

L. Miklós: Na tento rok asi 3 mld. Sk z vlastných. Predpokladáme, že niečo bude z EÚ, ale nábehová krivka je taká, že najviac bude potrebných v roku 2010.

Hd: Kde vy osobne beriete energiu, že z vás priam sála o tomto čase, teda krátko pred 18. hodinou?

L. Miklós: Rád by som to vedel aj ja.

Hd: Nikdy vám neprišlo ľúto, že ste skočili do takejto pozície?

L. Miklós: Ba, aj áno. Aj občas prednášam, aj občas niečo urobím pre akadémiu, a v legislatíve som presadil také veci, ktoré by som ako „neminister“ nevedel presadiť. Zároveň by som však práve teraz chcel byť neministrom, aby som sa mohol intenzívne venovať odbornému dotiahnutiu a realizácii legislatívnych princípov. Takže, z tohto hľadiska je mi ľúto. Rezort však stojí na odbornosti, nie je spolitizovaní, takže môžem povedať, že stále robím odbornú prácu.

Hd: Je to teda výnimočný rezort.

L. Miklós: V akom zmysle?

Hd: Je nespolitizovaný.

L. Miklós: Len neviem, či je to pochvala alebo hana.

Hd: Ktorý problém Slovenska považujete za najťažší?

L. Miklós: Zamestnanosť, resp. miera nezamestnanosti a tzv. tieňová ekonomika. Je to najviditeľnejšie negatívum tejto vlády. Sú však aj pozitíva, ale tie musia vnímať občania, veď samochvála smrdí, to však asi príde neskôr. Som však naďalej presvedčený, že tie reformy, ktoré boli pripravené v januári 1999, keby sa boli rýchlo urobili, bolelo by to, ale teraz by sme už boli niekde úplne inde. Vtedy bola 13-percentná nezamestnanosť a ľudia verili vláde. Príkladom mohol byť aj Bokrosov balík v Maďarsku. Bokros síce padol, ale jeho balík pomohol. A veľmi rýchlo, my to len naťahujeme. A preto sme dosť dlžní, vláda ako celok.

Peter Kasalovský

6. február 2002

Zdroj: Kto je kto?, Trendy 2001

Prof., RNDr. László Miklós, DrSc. minister životného prostredia SR

Nar. 24. 1. 1949 v Tornali, okr. Revúca. V roku 1973 absolvoval fyzikálnu a regionálnu geografiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. V rokoch 1973 - 1990 pôsobil v Ústave experimentálnej biológie a ekológie CBEV SAV v Bratislave, 1990 - 1992 podpredseda Slovenskej komisie pre životné prostredie a námestník ministra, 1992 - 1994 ved. odd. Ústavu krajinnej ekológie SAV a predseda vedeckej rady, 1995 - 1998 zakladateľ a vedúci Katedry UNESCO pre ekologické vedomie a trvalo udržateľný rozvoj FEE TU vo Zvolene, od 30. októbra 1998 minister. Prednášky na univerzitách v Dánsku a Rakúsku, autor vedeckých prác z oblasti životného prostredia, programov, projektov a kurzov aj na zahraničných univerzitách. Podieľal sa na budovaní Slovenskej komisie pre životné prostredie, zakladateľ Krajino-ekologického centra SKŽP v Banskej Štiavnici. Ženatý, dve deti.