Brusel len krúti hlavou

Komentuje Tibor Bucha

Na štúdii o ekonomických a sociálnych dosahoch vstupu SR do EÚ začali pracovať experti z Ústavu Slovenskej a svetovej ekonomiky SAV. Na marec 2002 vláda naplánovala seminár, na ktorom by od renomovaných odborníkov SAV mali byť jasne formulované naše slabé i silné miesta v integračnom procese, skonkretizuje, čo to celé bude stáť, aby sme výhody vôbec dokázali využívať. Do polovice marca by sa týmto bodom mal kabinet zaoberať na riadnej schôdzi. Aby sa to celé dostalo z papiera do života, z rezervy vlády na rok 2002 je potrebné vyčleniť pre rozpočtovú kapitolu SAV 2,5 mil. Sk. Ministerstvo financií SR listom z konca februára žiada, aby riešiteľ (SAV) konkretizoval, aké výskumné a vývojové kapacity budú využité na riešenie štúdie v roku 2002 a ktoré kapacity sa už do riešenia zapojili v rokoch 2000 a 2001. SAV má uviesť z akých zdrojov, prípadne z rozpočtu ktorej kapitoly boli náklady na riešenie štúdie financované, kto bol jej objednávateľom a prečo si štúdiu nedofinancuje akadémia sama, teda z vlastných zdrojov. Otázky pripomínajú gymnazistu, ktorý sa vo štvrtom ročníku spýta, či na konci štúdia je potrebné maturovať. Odpoveď je zrejmá: SAV na to nemá peniaze a pokiaľ má ktorémukoľvek zákazníkovi (štát nevynímajúc) poskytnúť svoje odborné schopnosti a služby, všade vo svete sa za takýto projekt platí. Nehovoriac o tom, že dnes už aj MF SR malo mať dokonale zvládnutú danú problematiku a aktívne pomáhať procesu.

Združenie priemyselných zväzov SR poukazuje na problémy v širších súvislostiach. Neskrýva obavy, že SR nebude z EÚ dostávať toľko peňazí, koľko by sme potrebovali na pozviechanie sa. Zároveň však vidíme, že nie sme schopní vyčerpať ani tie nízke zdroje, ktoré dostávame doteraz. Ako chceme zvládnuť vyššie kvóty pridelených peňazí, ktoré dostaneme ako členská krajina EÚ? Najskôr si teda musíme upratať pred vlastným domom. Pod nepripravenosť sa totiž podpisuje nedôsledná, neodborná a zdá sa, že niekedy až zámerná činnosť kompetentných úradníkov. Minister hospodárstva Ľubomír Harach pripustil nedostatok ľudí schopných vypracovať projekty v takej kvalite, aby ich mohla akceptovať aj EÚ. Ale trvalo mu tri roky, kým odborníkov začal školiť. Na mysli máme priamo formálnu stránku jednotlivých projektov, cez ktoré sa chceme dopracovať k peniazom z rôznych programov EÚ. Vychádzame z toho, že na pôde Európskej komisie existujú oficiálne metodické a administratívne pokyny, návody k všetkým programom. Materiály sú v angličtine, a tí, čo sa k nim dostanú, ich síce preložia, ale v nejednom prípade ukryjú v „šuplíku“. Konajú tak z nevedomosti, z neschopnosti alebo si aj z tohto chce niekto robiť dobrý kšeft? Výsledkom je stav, že nevieme zaplatiť špičkových odborníkov z akademickej pôdy, aby sme jasne formulovali pravidlá hry. Na druhej strane sa pomerne zložité a náročné metodické pokyny EÚ na zvládnutie formálnej stránky každého projektu, ktorý sa uchádza o možnosť čerpať europeniaze, stávajú zárobkovou činnosťou súkromného monopolu štátneho úradníka. Nečudujme sa, že sa na nás Brusel pozerá veľmi čudne.