Ani z cukru nie je všetko krištáľové

„Biele zlato“ je ešte stále lacnejšie ako bolo pred šiestimi rokmi

V minulom roku umiestnili slovenské cukrovary na domácom trhu 122 585 ton cukru, čo je najmenší objem v histórii slovenského cukrovarníctva. V porovnaní s predchádzajúcim rokom zaznamenali 25-percentný medziročný pokles. Predaj cukru na obchodné účely klesol vlani oproti roku 2000 o 37 960 ton a pre priemysel o 9420 ton. Celková produkcia však vzrástla o 37 %, keď cukrovary na Slovensku vyprodukovali 176 191 ton cukru. Tzv. zušľachťovanie cukru však vyvolalo medzi jeho výrobcami a spracovateľmi „nekonečný príbeh“, z ktorého akoby nebolo

Problém aktívneho zušľachtenia cukru je riešiteľný niekoľkými spôsobmi, povedal nám výkonný riaditeľ Slovenského cukrovarníckeho spolku (SCS) Ing. Róbert Straka . „Prvé, čo by bolo potrebné urobiť, je novelizovať colný zákon. Pokiaľ napríklad ČR má v ňom aktívne zušľachtenie presne vymedzené a môže ho kvótovať, Slovensko má k tejto otázke úplne liberálny prístup.“ Druhým problémom je podľa neho colná únia. „Je absurdné, aby v rámci nej prišiel cukor na slovenský trh, tu sa z neho urobila čokoláda a vyviezla späť na český. V rámci jedného colného územia sa totiž nikde nevyberie clo, pričom sa to deje aj naopak. To je možné zmeniť, pretože zákon o colnej únii je prezidentský zákon a dva štáty by mohli prijať spoločné rozhodnutie a v podstate zakázať aktívne zušľachťovanie aspoň medzi sebou. O tom teraz momentálne rokujeme.“ Tretia cesta ako vyriešiť problém zušľachťovania cukru, si podľa neho vyžaduje disciplínu

štátnych orgánov, ktoré dozerajú nad touto činnosťou. „Pánom z Colného riaditeľstva som raz položil otázku, či kontrolovali niekedy receptúru,

koľko percent

cukru je v danej produkcii. Overoval to nejaký odborník? Ak to aj urobil, kontroloval sa výsledný produkt, či sa dodržala receptúra? Alebo sa dalo do produktu napríklad o tretinu menej cukru a na slovenskom trhu potom ostal zvyšný načierno a bez cla? Ako vidíte, možností je veľa a všetky sú otvorené.“ R. Straka uviedol, že existuje komisia zložená z pracovníkov viacerých ministerstiev, colných orgánov a postupne krok za krokom otvárajú „šuflíky, kde to všetko môže byť poschovávané“, lebo celý tento proces je podľa predstaviteľov slovenského cukrovarníctva celkom zneužiteľný. „Ak máme správne informácie, tak ČR tento rok prijala nariadenie, že obmedzí aktívne zušľachtenie na 4600 ton. To im colný zákon umožňuje. Na Slovensko pôjde menej cukru v podobe aktívneho zušľachtenia. Ale ak my neurobíme nič, tak sa im to vráti v tovare, lebo cukor bude zušľachtený u nás a k nim sa vráti. Problém je v tom, že colná

únia je zónou

voľného obchodu. Ide o bezcolný pohyb tovaru medzi dvoma štátmi. Aby sme v tomto získali podporu na českej strane, musíme o tom najprv presvedčiť českých cukrovarníkov, lebo aj u nich je trh deštruovaný. Je to deštrukcia spoločného trhu. To, o čom hovorím, je však beh na dlhú trať. Neveríme, že niektorý zo štátnych orgánov vymyslí nariadenie, ktoré tento problém vyrieši.“ Podľa predstaviteľa SCS v Európskej únii je zušľachťovanie zakázané. Je vylúčené, aby sa tovar, ktorý skonzumujú v EÚ ako jednom colnom území, nebol nikde preclený. Aktívne zušľachťovanie však funguje, ale za veľmi prísnych podmienok s tým, že keď sa dovezie cukor na aktívne zušľachtenie a ide do nejakého produktu, tak

musí opustiť

teritórium EÚ. Keď cukor vstupuje na územie EÚ, tak ten, kto ho dováža, skladá kauciu vo výške celého obchodu a keď niečo poruší, tak nielenže mu kaucia prepadne, ale má aj ďalšie sankcie. „Tam je to riešené až rigorózne a my sme príliš liberálni,“ konštatuje R. Straka. Nedostatky v legislatíve priblížil na konkrétnom príklade. Ako uviedol, reálne sú až také prípady, že slovenský výrobca si dovezie cukor na aktívne zušľachtenie. Vyrobí z neho nejaký finálny produkt. Ten vyvezie do Českej republiky. Produkt, ktorý ide zo Slovenska do Česka, už má slovenský pôvod. To znamená, že vývozca si svoj vlastný výrobok z ČR môže doviezť späť na Slovensko, a tu ho predať, lebo pri

spätnom dovoze

importuje slovenský produkt, a ten na hranici nikto nezastaví. V súvislosti so zvýšením ceny cukru, čo Asociácia spotrebiteľov a spracovateľov sladidiel napáda, R. Straka hovorí, že v tomto roku možno budú mať cukrovary asi dvojpercentnú rentabilitu, čo, samozrejme, nie je horibilný zisk. „Slovenský štatistický úrad vydáva každý mesiac priemerné ceny. Za základ indexovania rastu cien berie december 1995. Keď si zoberieme ceny cukru, ktoré boli v decembri 1995 a v decembri 2001, tak index ceny je len 0,98. Absolútnu cenu, za ktorú sme realizovali kilogram cukru v decembri 1995, sme vlani v decembri ešte stále nedosiahli. Vtedy sa totiž kilogram cukru v obchode predával aj po 35 Sk, dnes je to menej. Čiže my sme dnes s cenou cukru približne tam,

kde sme boli

pred šiestimi rokmi. Zoberme si však čokoládu. Keď bola jej cena v decembri 1995 sto percent, tak vlani to bolo už 135 %. Keď nealkoholické nápoje, ktoré neobsahujú cukor, ale lacnejšiu izoglukózu, mali vtedy koeficient ceny 100 %, dnes už majú 120 %. To znamená, že majú právo prenášať si zvýšené náklady pod vplyvom inflácie do svojich cien, ale my na to právo nemáme? Len my máme právo zbankrotovať? Nemci nám predávajú cukor po 12,50 Sk za kilogram. Ale rovnakú sumu predstavuje subvencia, ktorú dostávajú. To znamená, že za kilogram cukru berú 25 Sk a my ho doma nemôžeme predať ani po 20 Sk. Otázka teda nestojí tak, že poďme dolu s cenami, ale tak, že to je už o našej existencii. Keď chceme dokončiť reštrukturalizáciu cukrovarníctva na Slovensku, potrebujeme ešte 3 až 5 mld. Sk investovať. Darmo hovoríme, choďte sa poučiť o cenách do Rumunska alebo Bulharska, kde si otvorili a nechránili trh. Dnes všetko dovážajú a cenu cukru majú ako v EÚ, pričom výrazná časť z nej ostane vo vrecku obchodníka,“ dodal R. Straka.

Vladimír Turanský