Družstevníctvo v podnikateľskej Európe (II)

Z pripravovanej Bielej knihy Európskej komisie o rozvoji družstevného podnikania

(Dokončenie z 28. 2.)

Prečo sa zakladajú družstvá?

Družstvá sa spravidla zakladajú v situáciách, keď je splnená jedna alebo viacero podmienok:

- Homogénne potreby medzi skupinou ľudí alebo podnikmi, ktoré nezabezpečujú kapitálové spoločnosti, napríklad vo Fínsku počas 90. rokov bolo založených 700 pracovných družstiev.

- Ochrana proti zneužitiu podmienok na trhu, napr. poľnohospodárske družstvá sú často reakciou na podmienky, keď jeden nákupca dominuje miestnemu alebo regionálnemu trhu.

- Potreba odlíšenia sa.

Meranie úspechu

Úspech môže byť pre družstvo založený na inom kritériu ako úspech pre investorom riadený podnik. Družstvo by nemalo oceňovať iba základné indikátory ako výnosnosť investícií alebo trhový podiel. Najjasnejším prejavom tohto je, že úspech družstva sa neodráža v jeho cene účastiny. Družstvá nie sú v zozname trhov s cennými papiermi. V skutočnosti sú ciele družstiev extrémne odlišné, a preto ich úspech nemožno merať žiadnym zo spoločných indikátorov. Špecifické charakteristiky, ktoré treba zohľadniť pri hodnotení úrovne úspechu družstva sú:

- Zameranie na poskytnutie úžitkov členom a zabezpečenie ich potrieb.

- Demokratické stanovenie cieľov a rozhodovacích metód.

- Osobitné pravidlá nakladania s majetkom a ziskom.

- Ciele všeobecne orientované.

Mnohé nedružstevné podniky zistili, že niektoré zo základných družstevných ideí im môžu dať konkurenčné výhody. Systémovosť, strategické aliancie a franšízing sú všetko formy kooperácie. V kontexte rastu konkurencieschopnosti sa mnohé spoločnosti snažia o zvýšenie zákazníckej lojality a „pocitu spolupatričnosti“ prostredníctvom členských bonusových systémov alebo odlíšením sa od konkurencie tým, že sa hlásia k spoločenskej alebo etickej zodpovednosti.

Rozdiely

Družstvá majú vo svojej štruktúre určité rozdiely oproti ostatným typom podnikov. Tieto rozdiely môžu byť v stručnosti nasledujúce:

- Rozhodovanie sa zakladá na princípe jeden člen - jeden hlas (alebo na inom obmedzenom hlasovacom systéme, napríklad na základe obchodov uskutočnených družstvom).

- Rovnaký príspevok členov/vlastníkov je spravodlivý.

- Výnos zo ziskov je obmedzený a zvyčajne je čiastočne použitý na prevádzku družstva.

- Akumulácia pridanej hodnoty sa neodráža v hodnote účastín.

- Účastiny nemôžu byť vymieňané na trhoch cenných papierov.

- Voľnosť vstupu a výstupu zo spoločnosti.

- Ako výsledok posledných dvoch bodov, nominálny kapitál je variabilný, nie fixný.

- Princíp nedistribúcie (alebo obmedzenej distribúcie) rezerv pri likvidácii.

Tieto osobitné charakteristiky družstevného podniku vyúsťujú do určitých výhod a nevýhod vo vzťahu k spoločnostiam vlastneným investorom.

Hlavné výhody

V procese rozhodovania môžu mať družstvá niekoľko výhod oproti ostatným typom spoločností tým, že spájajú ako majiteľov podniku: spotrebiteľov, výrobcov, zamestnancov, vlastníkov s majetkovou účasťou alebo ich kombináciu.

- Môžu sa tešiť záujmu veľkej skupiny účastinárov zvýšiť inovácie vo svojom podniku.

- Podporujú „Efektívnu spotrebiteľskú zodpovednosť“. Užívatelia sú členovia, a preto by družstvá mali mať priame informácie o zákazníckych potrebách a zmenách v ich správaní, zvykoch a očakávaniach.

- Zvýšená motivácia zamestnancov ako vlastníkov.

- Záujem člena poskytuje väčšiu rezervu pre časovú adaptáciu na hospodárske alebo iné ťažkosti.

- Zníženie nominálneho kapitálu nevedie k insolventnosti.

- Demokratické rozhodovanie môže viesť k vhodnejším rozhodnutiam.

- Obmedzený prístup k externému kapitálu môže viesť k upevneniu vlastnej kapitálovej základne.

- Nedistribúcia rezerv môže viesť k silnejším kapitálovým základom.

- Vo všeobecnosti udržateľný podnikový rozvoj je možný napriek externým tlakom.

Podnikové riadenie

Družstevnú odlišnosť zo stránky podnikového riadenia možno najlepšie vysvetliť pri pohľade na finančnú štruktúru družstva:

- Družstevné podiely nie sú zvyčajne prevoditeľné, a preto tu pre ne nie je trh, preto nemajú druh kontroly, ktorý pochádza z denného monitorovania tých, čo sú verejne evidované.

- Keďže nie sú verejne obchodovateľné, hodnota účastín v družstve neodráža očakávané budúce príjmy, zvyčajne sú refundovateľné za nominálnu hodnotu. Pridaná hodnota podniku preto nemôže byť zrealizovaná predajom účastín.

- Členovia družstva pri „výstupe“ neradi uplatňujú nárok na svoje podiely, keď nie sú uspokojení. Predajom svojich účastín na trhu nemôžu „na znak protestu demonštratívne odísť“. Členstvo je zvyčajne založené na užívaní služieb družstva a aktívnej účasti na jeho aktivitách.

- Nominálny účastinný kapitál družstva je variabilný.

- Princíp jeden člen - jeden hlas neumožňuje jednotlivcovi dominovať pri tvorbe rozhodnutí. To zaručuje všetkým členom rovnaký hlas v týchto rozhodnutiach, ale keďže vlastníctvo neprináša zodpovedajúcu hlasovaciu silu, môže odradiť v snahe prilákať ďalší kapitál.

- Prebytok (zisk) sa zvyčajne distribuuje formou dividend, na základe transakcií družstva s členmi.

- Rezervy družstva sú (zvyčajne) nerozdeliteľné, nemôžu byť rozdelené členom pri zrušení spoločnosti.

Mnohé družstvá objavili inovačné spôsoby prekonania vlastných obmedzení v družstevnej podobe, pri uchovaní si svojho družstevného právneho postavenia, napríklad kapitálovým založením výhradne vlastných pobočiek. Nedostatok indexov z trhu s cennými papiermi ako prostriedkov hodnotenia výkonu družstva znamená, že členovia musia byť buď veľmi aktívni pri monitorovaní a účasti na členských schôdzach, alebo musia nájsť alternatívne signály.

Rozhodnutia spoločností ovplyvňujú nielen majitelia, ale tiež viacerí účastinári vrátane zamestnancov, zákazníkov, dodávateľov a miestneho spoločenstva. Toto chápanie v Európe zameralo súčasné diskusie týkajúce sa úlohy podnikov na udržateľný rozvoj a spoločnú sociálnu zodpovednosť. Komisiou nedávno vydaná Zelená kniha o Podnikovej sociálnej zodpovednosti uznáva, že družstvá môžu „štrukturálne integrovať ostatné záujmy účastinárov a pozdvihnúť spontánne spoločenské a občianske zodpovednosti“.

Táto štrukturálna integrácia záujmov účastinárov sa priamo vzťahuje na osobitosti družstevných vlastníckych štruktúr (spomenuté v predchádzajúcom), ktoré zabezpečujú, že krátkodobé výnosy z investovaného kapitálu nemôžu byť jediným alebo dominantným ukazovateľom pri tvorbe rozhodnutia. To znamená, že sociálne zodpovedné aktivity družstva nie sú iba pre marketingové účely, samozrejme, často bolo naznačené, že družstvá skôr zanedbávali marketing svojej sociálnej zodpovednosti. Avšak tam, kde majú družstvá zásluhou svojich vlastníckych štruktúr širšie spoločenské alebo hospodárske ciele, tieto dosiahnu iba tam, kde pôsobia podnikové riadiace štruktúry efektívne v záujme všetkých účastinárov. Tam, kde túžba vyhovieť trhom s cennými papiermi môže viesť ku „krátkodobosti“ (a azda ku krátkozrakosti), zapojenie iných účastinárov môže znamenať väčšie sústredenie sa na stredné a dlhodobé obdobia. Družstevná podoba môže byť prospešne aplikovaná v odvetviach, kde je dlhodobý pohľad dôležitý pre kvalitu tovarov alebo služieb. Toto platí v mnohých oblastiach, ktoré boli až donedávna chránené prevažne štátnym sektorom ako vzdelávanie, služby zdravotnej starostlivosti. Práve v týchto odvetviach sa v súčasnosti najrýchlejšie vyvíjajú družstvá v rámci EÚ. Pozornosť by sa mala venovať spojeniu niektorých týchto skúseností v rôznych členských štátoch, aby sa zistila možnosť širšej aplikácie úspešných modelov.

Legislatíva v EÚ

V zmysle Rímskej zmluvy (Článok 48) Európska únia explicitne uznáva družstvá ako typ „spoločností alebo firiem“. Vo všetkých členských štátoch majú družstvá právny rámec, v ktorom môžu pôsobiť (aj keď nie vždy existuje osobitný družstevný zákon) a ktorý obraňuje záujmy členov a tretích strán. Je však ťažšie zaručiť, aby sa s družstvami rokovalo rovnoprávne a spravodlivo v porovnaní s inými formami podnikov. Za určitých okolností, družstvám sa môžu oprávniť osobitné výhody, aby sa zaručilo, že nebudú znevýhodnené. Družstvá majú právo očakávať rovnocenný a spravodlivý režim v trhovom prostredí. Pri riešení ich potenciálnych nevýhod prichádzajú do úvahy dva prístupy:

1. Môže sa aplikovať flexibilnejší regulačný režim. Napríklad umožniť prístup k tradičnému kmeňovému kapitálu alebo hlasovacie práva vo vzťahu k vlastníctvu akcií.

2. Môže sa aplikovať striktnejšie regulačné prostredie s osobitnými výhodami alebo odchýleniami zdôvodnenými ako odpoveď za dodržiavanie týchto nariadení.

Hlavným zámerom družstevnej legislatívy je umožniť a upravovať zakladanie družstiev a ich ekonomickú činnosť. Pri pokusoch redukovať reštrikcie uložené družstevnou formou či právnou úpravou alebo dobrovoľnými pravidlami, za uplynulé dve desaťročia boli zavedené podstatné inovácie k nariadeniam a zákonom, ktoré upravujú družstvá v mnohých členských štátoch. Tieto reformy boli navrhnuté hlavne preto, aby umožnili družstvám prístup k finančným trhom a uvoľnili reštrikcie a požiadavky na zakladanie družstiev.

Do týchto reforiem bolo zahrnuté:

- Redukcia minimálneho počtu osôb, ktoré chcú založiť družstvo.

- Možnosť udeliť niektorým členom viac ako jeden hlas.

- Rozšírenie ohraničenia činnosti a obchodovania s nečlenmi.

- Možnosť emitovať osobitné dlžobné úpisy, zastupujúce rizikový alebo dlhový kapitál.

- Umožniť tretím stranám podiel v akciovom kapitáli.

- Umožniť transformáciu družstiev na akciové spoločnosti.

Možno namietať, že družstevná forma je dobrovoľná, a preto ak sa stáva príliš obmedzujúca, družstvá jednoducho uvážia zmenu na takú právnu formu, ktorá viac vyhovuje ich potrebám. V každom prípade, družstvo, ktoré sa transformuje na nedružstevnú právnu formu, si môže uchovať mnohé zo svojich príznačných vlastností, čisto len prijatím primeraných interných pravidiel (stanovy akciovej spoločnosti alebo len stanovy).

Mnohé družstvá boli veľmi vynaliezavé pri hľadaní vlastných riešení v rámci regulačných obmedzení, ktoré im boli uložené. Napríklad presun zdroja aktivít na dcérske kapitálové spoločnosti celkovo alebo čiastočne vlastnené družstvom. Družstvá ďalej vytvorili adaptované finančné nástroje, ako sú spoločné investičné fondy.

Európska Charta pre malé podniky vyzýva členské štáty a Komisiu EÚ na „dosiahnutie regulačného, administratívneho a daňového rámca, podporujúceho podnikateľskú aktivitu“. Z toho vyplýva, že legislatíva o spoločnostiach by skôr mala byť aktivujúca ako reštriktívna. V prípade družstiev sa však nesmie pripustiť taký stupeň flexibility, ktorý by ohrozoval ich podstatu ako podnikov, riadených členmi.

V členských štátoch EÚ so všeobecným družstevným zákonom je široká voľnosť pre založenie družstiev, a tieto družstvá môžu vykonávať akékoľvek aktivity, o ktorých sú presvedčené, že sú v záujme členov. V týchto členských štátoch je tendencia nemať osobitné výhody alebo úľavy pre družstvá.

V desiatich z 15 členských krajín majú družstvá (alebo aspoň niektoré typy družstiev) osobitné výhody v legislatíve, predovšetkým v daňovom režime. V štyroch členských štátoch majú osobitné výhody poľnohospodárske družstvá. Cieľom týchto výhod je posilniť tvorbu kapitálu družstevných podnikov a primeraná protiváha k reštrikciám, ktoré kladie schválenie družstevnej formy.

Keď ide o pridelenie prebytkov (ziskov) finančného roku, štandardná družstevná prax je za odmeňovanie členov na základe ich transakcií s družstvom (po pridelení časti čistého príjmu do rezerv). Legislatíva všetkých členských štátov to umožňuje. Podľa družstevných princípov a charakteru družstiev, ktoré sú skôr združeniami ľudí ako kapitálu, rezervy by sa nemali rozdeľovať členom pri rozpustení družstva. V mnohých prípadoch sa prijal princíp „nezaujatej distribúcie“, kým čisté rezervy a celkový majetok sa majú prideliť pri rozpustení inej organizácie s podobnými cieľmi.

Zásada „jeden člen - jeden hlas“ je spoločne zaužívaná vo všetkých zainteresovaných krajinách, aspoň v prvostupňových družstvách. Nedávny vývoj legislatívy v niektorých krajinách umožňuje pružnejší prístup. Napríklad nariadenia môžu stanoviť, že členovia môžu mať viacnásobné hlasy alebo naopak, hlasovacie práva môžu byť vo vzťahu k výške príspevku. V prospech takejto pružnosti a aby sa zamedzilo situácii, keď záujmy členov ako investorov by mohli prevážiť pôvodné ciele družstva, normálne sa stanovili limity o maximálnom počte hlasov, ktoré môže jedna osoba alebo jedna kategória členov vlastniť.

V ôsmich krajinách, kde boli zákony o družstvách prijaté nedávno (Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Belgicko, Dánsko, Fínsko, Švédsko), tretie strany, ktoré nie sú členmi družstva, sú oprávnené investovať do družstva. Viac ako polovica členských štátov EÚ umožňuje družstvám, aby zanechali svoj družstevný štatút premenou na obchodnú spoločnosť bez toho, aby stratili svoj štatút ako právnická osoba.

Zamestnanecká a sociálna politika

Niektoré štáty nemajú tradíciu v sociálnej ekonómii (niekedy to vedie k úplnému nepochopeniu koncepcie). Budúce Smernice Komisie EÚ by mali vyjasniť pojem sociálna ekonómia s odvolaním sa na jej zakladajúce elementy (družstvá, vzájomné podporné a poisťovacie spoločnosti, združenia a nadácie), ktoré existujú vo všetkých členských štátoch. Vo všetkých členských štátoch vznikli sociálne podniky vo veľkej miere ako odpoveď na rastúce tlaky na štruktúru sociálne orientovaného štátu. Tieto podniky často prijímajú právnu formu družstiev alebo združení s ekonomickou činnosťou.

V niektorých členských štátoch sú osobitné zákony upravujúce sociálne podniky. Vyvíjali sa osobitne v tých krajinách, kde sú reštrikcie pre asociácie, vykonávajúce komerčné aktivity. V Taliansku zákon o Sociálnych družstvách, v Belgicku Spoločnosť so sociálnym cieľom (alebo družstevná spoločnosť so sociálnym cieľom), v Portugalsku a Grécku Sociálne družstvá s ručením obmedzeným, vo Francúzsku družstevná spoločnosť kolektívneho záujmu (SCIC). Cieľom nových právnych noriem je podporovať podnikateľské a komerčné zabezpečenie sociálnych služieb a zvýšiť účasť žien na trhu práce. Mnoho takýchto sociálnych družstiev aktívne pôsobí v sektore sociálnych služieb.

Vzťahy

Reprezentácia družstiev na európskej úrovni je dobrá. Osem odvetvových asociácií zastupuje ich národné členské asociácie v EÚ a väčšina rozšírila svoju členskú základňu o kandidátske krajiny. Odvetvové asociácie koordinujú reprezentáciu svojich spoločných záujmov cez Koordinačný výbor Európskych družstevných asociácií (CCACE), ktorý zahrňuje do svojich radov niektoré národné viacodvetvové družstevné asociácie. Európska komisia sa často kontaktuje s jednotlivými odvetvovými asociáciami a CCACE v družstevných záležitostiach. Niektoré asociácie dostali značné finančné prostriedky z Európy pre svoje projekty a aktivity.

Medzinárodný družstevný zväz (MDZ) sídliaci v Ženeve, schválil regionálnu štruktúru v roku 1994 a teraz má viceprezidenta a riaditeľa pre Európu. V minulosti MDZ Európa nebol zvlášť aktívny v otázkach EÚ, ale úroveň kontaktov a aktivity sa zvyšuje, najmä v súvislosti s rozširovaním. Vďaka svojej úlohe skôr

„ochrancu“ družstevných princípov než zástancu skupiny odvetvových záujmov, je MDZ významným hovorcom pre Európsku komisiu. Tá sa v roku 1998 snažila podporiť zlepšujúcu sa koordináciu reprezentatívnych organizácií družstiev, vzájomných podporných a poisťovacích organizácií, asociácií a nadácií (CMAF) prostredníctvom ustanovenia a financovania Poradného výboru CMAF. Reorganizácia komisie a racionalizácia štruktúr výboru založením Skupiny podnikovej politiky viedla k rozpusteniu Poradného výboru. Namiesto neho členovia výboru založili prehľadnejšiu a autonómnejšiu štruktúru - Stálu Európsku konferenciu CMAF.

Európska komisia, ale predovšetkým Generálne riaditeľstvo Podnik, bude pokračovať a prehlbovať svoj dialóg s existujúcimi reprezentatívnymi štruktúrami a bude brať do úvahy nimi predkladané názory.

Družstevné hnutie bude naďalej zohrávať významnú úlohu v orientácii aktivít Generálneho riaditeľstva Podnik prostredníctvom Odbornej komory Skupiny Podnikovej politiky (EPG), v ktorej sú dve kreslá obsadené zástupcami družstevných organizácií.

Európska komisia podporila sedem Európskych konferencií sociálnej ekonómie v rokoch 1989 a 2001. Poslednú z nich usporiadala švédska vláda (Gävle, jún 2001). Tieto konferencie sú významným kontaktom s družstvami a ostatnými organizáciami sociálnej ekonómie. Ďalšie dve konferencie sociálnej a solidárnej ekonómie zorganizovali predsedníctva Francúzska a Belgicka, posledne menované s podporou Európskej komisie. V roku 2002 sa budú konferencie sociálnej ekonómie organizovať v Španielsku (Salamanca, máj) a v Českej republike (Praha, október). Komisia bude i naďalej pomáhať pri organizačno-technickom zabezpečení týchto konferencií a podporovať reprezentatívne a vládne organizácie, aby sa ujali vedenia. Je mimoriadne dôležité, aby organizácie a vlády kandidátskych krajín boli zainteresované do budúcich konferencií.

Spracoval (tu)