Varovania vedcov

Zemi vraj hrozí najväčší úbytok živých organizmov od vymretia dinosaurov. Sme nedbalí hospodári - komentujú vedci počínanie človeka na jeho rodnej planéte. Ľudia zapríčinili vznik minimálne päťdesiatich mŕtvych morských zón, v ktorých sa vyskytuje iba málo kyslíka či vôbec žiadny a pretvorili takmer polovicu zemského povrchu našej planéty. Podľa názoru vedcov hubíme iné druhy tisíckrát rýchlejšie, než by to bolo pri prirodzenom tempe evolúcie. V tomto storočí by toto zabíjanie mohlo narásť až na desaťtisícnásobok.

Takýmto tempom počas druhej polovice tohto storočia vymizne jedna tretina všetkých druhov rastlín, zvierat a iných organizmov, čo predstavuje najväčší úbytok od vymretia dinosaurov pred šesťdesiatimi piatimi miliónmi rokov. Problém je v tom, že dokonca ani nemôžeme vedieť, ktoré druhy ubúdajú. Na našej planéte môže existovať približne sedem až desať miliónov druhov rastlín a zvierat, z čoho však iba 1,6 milióna je identifikovaných, zdôrazňujú vedci.

Mnoho druhov rastlín a zvierat vymrie skôr, než môžu byť opísané už preto, že 80 percent biológov žije v priemyselných krajinách, ktoré sú domovom iba pre približne 20 percent druhov. Vedci naznačili hlavné črty medzinárodného programu, ako spomaliť tempo vymierania rastlín vo svete zriadením medzinárodného koordinačného orgánu, finančnou podporou múzeí, štúdiom spôsobov ohrozenia zvierat, konzervovaním liečivých rastlín, vzdelávaním verejnosti a podporou výskumu. Upozorňujú, že naše pravnúčatá môžu žiť vo svete, v ktorom viac ako polovica súčasných rastlinných druhov bude známa iba ako vzorky.

Na viacerých kongresoch vedci dokonca hovorili o znepokojujúcom negatívnom smere vývoja ohrozujúcim schopnosť Zeme uchovať kvalitu ľudského života. Podľa nich existuje 50 mŕtvych zón v pobrežných oblastiach celého sveta s minimálnym výskytom kyslíka. Najväčšia z nich, na západnej pologuli, je výsledkom znečistenia z rieky Mississippi vlievajúcej sa do Mexického zálivu. Sme svedkami mnohých signalizujúcich problémov, ktoré tieto zmeny prinesú vrátane rozkvetu toxických rás, úbytku rýb v hlavných rybárskych oblastiach, miznutím koralov... Všetky tieto zmeny môžu narušiť schopnosť planéty poskytovať jedlo, stavebné materiály, oblečenie a lieky pre svojich šesť miliárd ľudí. Musíme zvážiť tieto masívne zmeny, pochopiť ich dôsledky a zmeniť náš smer - definujú vedci. V súčasnosti sme totiž veľmi nedbalými hospodármi. Je teda v našom vlastnom záujme úplne sa podieľať na zabezpečovaní nášho vlastného zdravia, prosperity a blahobytu.

(mb)