Rumunská ekonomika ožíva

Aj napriek obetiam revolučného chaosu v decembri 1989 občania Rumunska vítali s nádejou nové časy, znamenajúce slobodu a trhový systém. Z ekonomickej stránky sa zdalo, že všetko hrá do kariet, aby národné hospodárstvo napredovalo. Nové Rumunsko zdedilo hoci zastaraný, ale fungujúci priemysel, malo takmer nulu na konte zahraničných dlžôb, vzdelanú a lacnú pracovnú silu. Dobrý predpoklad ekonomického pokroku. Po dvanástich rokoch však Bukurešť doháňa zameškané a zo všetkých síl sa snaží presvedčiť EÚ, že niet dôvodu vymedzovať Rumunsko z tohto zoskupenia.

Do roku 1997 nestabilná politická klíma a pomalosť ekonomických reforiem zapríčinili, že ekonomické napredovanie krajiny bolo pod úrovňou očakávania a životná úroveň obyvateľstva klesala. V období 1991 - 1996 zlyhali tri dohody s MMF. Perspektívy ekonomického rozvoja sa zlepšili v roku 1997, keď sa podarilo odštartovať program ekonomických reforiem pomocou dohody stand by s MMF a prehodnotením programu pomoci so Svetovou bankou vo finančnej a v podnikovej sfére, neskôr aj v agrárnom a sociálnom sektore. Vláda zintenzívnila reformy, pričom zámerom bolo urýchlenie privatizácie a zatvorenie štátnych vysokostratových podnikov. Väčšina cien bola liberalizovaná, novými zákonnými opatreniami sa posilnil bankový sektor. Avšak aj napriek tomu zahraniční investori boli skôr opatrní ako nadšení. Nedostatočné štrukturálne reformy a zvyšovanie nezamestnanosti iba prehlbovali recesiu. V roku 1999 nasledovala ďalšia dohoda stand by s MMF (v hodnote 547 mil. USD) na vytvorenie vhodného makroekonomického rámca pre štrukturálne reformy a Svetová banka prispela pôžičkou 300 mil. USD na rozvoj súkromného podnikateľského prostredia. Predošlá pravicová rumunská vláda ku koncu svojho mandátu po konzultácii s hlavnými svetovými finančnými inštitúciami prijala odvážny strednodobý plán ekonomického oživenia, ktorý podporili všetky politické strany a občianske združenia. Vďaka tomu sa podarilo zmierniť deficit bežného účtu platobnej bilancie a v máji 2000 (po piatich rokoch) bol zaznamenaný rast priemyselnej výroby. Privatizácia veľkých podnikov nabrala obrátky a zlepšila sa aj finančná disciplína a sociálne ochranné opatrenia. Po voľbách v roku 2000 nová ľavicovo-centristická vláda prebiehajúce reformy len posilnila, pričom výhodu mala v nižšom zahraničnom zadlžení, pomalšom raste cien a v klesajúcej inflácii. V tom istom období rumunská ekonomika zaznamenala nárast vďaka ožívajúcim exportom. Vláda premiéra Adriana Nastaseho pokračuje v napĺňaní strednodobého programu ekonomického oživenia, pričom cieľom je zvýšenie životnej úrovne obyvateľstva a vytvorenie zdravého prostredia pre podnikateľov. Prehĺbili sa aj štrukturálne reformy, zintenzívnil sa boj proti korupcii a byrokracii a privatizácia už nepozná žiadne prekážky a naberá čoraz rýchlejšie tempo.

V roku 2001 HDP vzrástol z 1,6 % v roku 2000 na 4,9 % vďaka zvýšenej domácej spotrebe a nárastu exportov. Podarilo sa ďalej znižovať infláciu (index CPI bol v decembri 30,3 %, čo je o 10,4-percentuálnych bodov menej ako pred rokom), Národná banka Rumunska (NBR) zvýšila svoje rezervy na 4,9 mld. USD, pokročil ozdravný proces v bankovníctve, investície do ekonomiky sa zvýšili o 3,9 % a vytváranie čistého fixného kapitálu stúplo o 6 %. Celkový verejný dlh zostal pod hranicou 30 % z HDP, kým vnútorný verejný dlh sa znížil na 7,3 % HDP. Zlepšil sa aj prístup na medzinárodné trhy. Deficit obchodnej bilancie Rumunska vzrástol v roku 2001 medziročne o 50,6 % na 4,17 miliardy USD, keď dovoz sa medziročne zvýšil o 19,1 %, pričom vývoz sa zvýšil iba o 9,8 %. Predpoklady na rok 2002 udávajú hlavne zrýchlenie prístupového procesu do EÚ, rast HDP (4,7 až 5 %) najmä vďaka nárastu domácej spotreby, zníženie inflácie na úroveň 22 %, ďalší nárast rezerv NBR (na 5,5 mld. USD), hlbšiu liberalizáciu bankových operácií a fiskálne úpravy, vďaka ktorým fiskálny deficit by mal predstavovať menej ako 3 % HDP.