Nové priority turistiky

Deväťdesiate roky minulého storočia boli pre rumunskú turistiku skôr obdobím strácania pozícií na svetovom trhu cestovného ruchu, ako získavania novej klientely. Príčin bolo viacero. Napríklad „smäd“ dovtedy tradičných morachtivých turistov zo strednej a z východnej Európy po nových destináciách najmä na juhu Európy či dokonca v zámorí. Ale príčiny musíme hľadať aj v rumunskej turistickej politike. Krajina bojujúca s vážnymi spoločensko-ekonomickými problémami prechodu na trhový systém nenašla v rozpočte dosť fondov na masívnejšiu reklamnú kampaň svojich turistických jedinečností. V tomto smere dosť peňazí nie je ani dnes a Rumunsku ešte potrvá, kým sa bude môcť prezentovať v zahraničí na úrovni iných krajín (Grécko, Turecko, Chorvátsko...). Nevýhodou domácej politiky bola aj skutočnosť, že len veľmi pomaly odštátňovala hotelové komplexy a letoviská. To, že sa štátne hotely a turistické zariadenia iba prenajímali na prevádzku súkromným subjektom a agentúram nebolo najšťastnejšie riešenie, lebo neplynuli takmer žiadne investície do údržby budov (nie práve najmodernejších) a lokálnej infraštruktúry. V súčasnosti je už nevôľa štátu privatizovať veľké turistické komplexy minulosťou a väčšina hotelov na čiernomorskom pobreží už je alebo v krátkom čase bude odštátnená.

Bolo by však krátkozraké vnímať Rumunsko z hľadiska turistických destinácií iba ako krajinu s morom, veď sú tu nádherné hory a jaskyne, bahenné sopky, unikátny ekosystém Dunajskej delty s možnosťou rybárčenia a významné liečebné kúpele. Okrem toho zachované historické a kultúrne pamiatky, hrady, zámky a kláštory, kultúrne tradície, vinohrady so značkovými vínami a nevídané možnosti agroturistiky v naozaj rázovitých regiónoch. Letná turistická sezóna je tu dokonca o niekoľko týždňov kratšia ako v Stredomorí či na Jadrane. Našťastie si to uvedomuje aj rumunské ministerstvo turistiky, ktoré okrem privatizácie prímorských letovísk si predsavzalo splniť ambiciózny plán návratu Rumunska na popredné miesta svetového turizmu. Minister turistiky Dan Matei Agathon sa zasadzuje nielen o výstavbu prvého zábavného parku západného typu v Rumunsku - Draculapark vznikne pri historickom sedmohradskom meste Sighisoara -, ale tohto roku oficiálne predstaví turistický projekt Rumunska ako ideálnej krajiny pre cestovný ruch. Tento veľkolepý projekt má tri základné piliere, zasadené do rumunských národných špecifík: hory, Dunaj a kultúrne tradície.

Rumunské hory, najmä sedmohradské rudohorie, sú mimoriadne obľúbené už aj na Slovensku a v susednej Českej republike. Panenská príroda, zachované zvyky a kultúra tamojších obyvateľov robia rumunské hory atraktívnymi, ale minister Agathon sa chce zamerať najmä na ich lyžiarsko-turistický potenciál. Jeho prvý program sa volá „Superlyžovačka v Karpatoch“ a zameriava sa na predstavenie svetovej verejnosti všetkých horských stredísk od Valea Prahovei až po známe lyžiarske centrá, ako je Azuga a Poiana Brašov. Cieľom je v spolupráci s miestnymi samosprávami a ministerstvom mládeže a športu oživiť a upraviť lyžiarske trate, zmodernizovať vleky, obnoviť turistické značky, lesné chodníky a oddychové miesta tak, aby sa lyžovanie v Rumunsku dostalo na svetovú úroveň. Druhý program, zameraný na Dunaj, predvída výlety po Dunaji, čo však tak trochu závisí aj od medzinárodnej politiky na Balkáne a najmä od opravy zbombardovaných mostov v Juhoslávii. Tretí program, nazvaný „Zlatá Bukovina“, je z kategórie turistiky za kultúrou, pričom zlatým klincom sú unikátne pravoslávne kostoly a kláštory, niektoré aj päťsto rokov staré v tomto regióne na severe Rumunska. Mnohé kláštory s unikátnymi farebnými freskami s večne živými farbami sú na zozname kultúrneho dedičstva UNESCO a patria medzi kultúrne klenoty celého ľudstva.