Hospodársky denník
USD48,235 Sk
EUR41,68 Sk
CHF28,179 Sk
CZK1,322 Sk
  Utorok  5.Marca 2002

Tí, čo riadia, vedia pravidlá?

Ani komisárka Európskej únie nemá presné informácie

„Nič sme nestratili a nič nám zo strany EÚ nebolo zobraté,“ týmito slovami reagoval minister životného prostredia SR László Miklós na určité hlasy, ktoré tvrdia, že z programu ISPA mohlo v roku 1999 Slovensko na životné prostredie získať približne o 3,5 až 4 mil. EUR viac, ako dostalo. Vinou ministerstva životného prostredia vraj údajne o ne prišlo. No treba zdôrazniť, že kritiku treba smerovať na inú adresu. V prvom rade je čas pripomenúť, že uvedenú sumu mohla SR získať len teoreticky. Hoci sa v prvom roku podalo šesť veľkých projektov, dva z nich vylúčili. Išlo o výmenu palivovej základne v centrálnej časti Bratislavy (bol už vo vysokom štádiu rozpracovanosti) a o veľký projekt využitia geotermálnej energie v oblasti Košíc. Ak teda dnes komisárka pre životné prostredie Margot Wallströmová tvrdí, že projekty zo SR by mali byť zamerané aj na ochranu ovzdušia či odpady, čiže nielen na vody, triafa vedľa. Pokiaľ však ide o čerpanie prostriedkov z ISPA, naši predstavitelia zdôrazňujú, že brzdou bola aj skutočnosť, že SR na rok 1999 získala z ISPA len 50-percentné spolufinancovanie projektov. Pritom projekt Banská Bystrica predstavuje investíciu vo výške až 44 mil. EUR. Keby SR naň získala 60- alebo 70-percentné spolufinancovanie, tak by prostriedky na životné prostredie vyčerpala. Navyše, prostriedky sa všetky nezarátavajú v roku, keď boli schválené, ale napríklad projekt Banská Bystrica sa rozložil až na štyri roky.

Dôvodom neschválenia vyššieho percenta bola podľa vyjadrení zástupcov Európskej komisie nedostatočná finančná analýza predložených projektov. Paradoxne s ich tvrdením však vyznieva fakt, že všetky projekty sa v prvom období pripravovali s technickou asistenciou vybraných konzultačných firiem z EÚ. To znamená i za peniaze z fondov EÚ. Pracovníci ministerstva životného prostredia si nedovolili spochybniť finančnú analýzu, i keď pochybnosti existovali. Najmä k projektu budovania čistiarne odpadových vôd pre Banskú Bystricu. Prečo? Kým investície na jeho realizáciu sú vyčíslené na spomínaných 44 mil. EUR, na podobné projekty a viac-menej aj veľkosťou porovnateľné mestá (pre Trenčín a Nitru) stačí 10 mil. EUR. V rokoch 2000 a 2001 však už SR vyčerpala prostriedky z ISPA v plnej výške. M. Wallströmová tlmočila, že keby sme mali kvalitnejšie projekty, EÚ by vedela poskytnúť ešte viac prostriedkov. Škoda len, že Európska komisia stále preferuje väčšie projekty. Ak však na druhej strane je treba pri získaní podpory z ISPA polovicu projektu financovať z domácich zdrojov, každému je jasné, že pre väčšinu obcí a miest na Slovensku znamenala a dodnes znamená ponúkaná pomoc len utópiu. No vytrvalé presvedčovanie a argumentovanie predstaviteľov ministerstva, ale aj zástupcov rezortov životného prostredia z ostatných asociovaných krajín zrejme napokon predsa len dosiahne očakávaný ohlas. Hoci o otázke menších projektov EÚ treba ešte diskutovať na odbornej úrovni, predsa len už v súčasnosti oficiálne pripúšťa zastrešenie viacerých menších projektov do jedného celku.

Zdena Rabayová

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.