Všetko padá na plyne

V decembri 2001 začala Národná banka Slovenska (NBS) publikovať vlastnú víziu vývoja slovenskej ekonomiky na tri až štyri roky dopredu. S tým, že sa bude pravidelne aktualizovať. Podľa nej v vlani síce začala - v dôsledku napĺňania plánovanej liberalizácie cien energií v praxi - inflácia klesať. Žiaľ, v predvolebnom roku 2002 si už vláda M. Dzurindu netrúfla pokračovať v uplatňovaní ďalších deregulačných opatrení a inflácia nabrala znovu rastúcu tendenciu. Nepopulárna úloha teda čaká na novú vládu po septembrových voľbách. Oblasť služieb nevynímajúc. Dnes predsa žiadna slovenská žena nemá „svoju“ kaderníčku v Rakúsku. Predovšetkým preto, lebo jej ceny za služby v prepočte päťnásobne evyšujú bežný štandard, na ktorý sme zvyknutí doma. Ak to však SR myslí so vstupom do EÚ vážne, bude musieť postupne vyrovnať aj tieto rozdiely a cenové deformácie. Záleží od novej politickej garnitúry, v akom časovom období a gradiende bude zvyšovať a liberalizovať najmä ceny energií a služieb. S prihliadnutím aj na to, že ceny najmä zemného plynu na Slovensku (na rozdiel od spomínaných služieb) nepodliehajú žiadnej konkurencii. Naďalej totiž zostane prioritný ruský zdroj. Preto ich cenový pohyb bude v rukách nezávislého regulačného orgánu. Faktorov

vstupuje do hry

viac, vývoj nepriamych daní, pohyb cien ropy a plynu na svetových trhoch, ale aj taký vývoj miezd, ktorý bude úmerný rastu produktivity práce a pod. Pri splnení týchto predpokladov vyplýva resumé, ktoré včera na pôde Francúzsko-slovenskej obchodnej komory vyslovila viceguvernérka NBS Elena Kohútiková. Jej prognóza je založená na tom, že hlavná časť deregulácie sa spraví v roku 2003. Vytvorí sa predpoklad na to, aby sa takto následná cenová politika oslobodila od politických rozhodnutí vlády či parlamentu. Rozhodujúce budú trhové procesy. Potom aj NBS sa bude môcť plne sústrediť na znižovanie inflácie. „Centrálna banka preto ako priamy dôsledok očakáva, že základná jadrová inflácia bude mať po roku 2003 tendenciu

klesať na úroveň,

kde by sme mali byť pri vstupe do Európskej menovej únie. Do roku 2005 by sme mali mať ceny energií liberalizované a som presvedčená, že nebude problém ani v SR splniť priemernú infláciu stanovenú maastrichtským kritériom, čo predstavuje 3,3 %.“ Z krajín V4 má najnižšiu infláciu stále ČR, na druhej strane so stále vysokou mierou inflácie transformuje ekonomiku Slovinsko a Maďarsko. Tam však začali ozdravný proces zdola, reštrukturalizáciou mikrosféry, na čo nadviazala makroštrukturálna reforma. Oba štáty dnes disponujú konkurencieschopnou ekonomikou a v nej sú zabudované aj určité inflačné očakávania. Za mimoriadne dôležitý - osobitne z hľadiska podnikateľskej sféry - označila E. Kohútiková vývoj fiskálneho deficitu, čiže podiel verejného

dlhu štátu

na HDP. Najmä reštrukturalizácia bankového sektora sa podpísala pod to, že tento pomer máme momentálne dosť vysoký. Decembrová prognóza NBS očakáva zlepšenie, teda pokles štátneho dlhu. Pravda, len za predpokladu, že predáme 49 % akcií SPP a časť takto získaných peňazí pôjde práve na zníženie celkovej zadlženosti. Centrálna banka zároveň očakáva, že sprivatizované (doteraz štátne) podniky už nebudú od štátu požadovať záruku na získavanie zdrojov v nastávajúcom období. Potom by sa podiel verejného dlhu štátu na rastúcom HDP mal znižovať. Takto by sa podnikateľská sféra

mohla dostať

k dlhším a lacnejším peniazom, znížil by sa deficit bežného účtu a zadlženosť verejného sektora by sa dostala na ihrisko s európskymi mantinelmi. Podľa E. Kohútikovej môžeme do takéhoto stavu „dozrieť“ iba vtedy, ak dôsledne využijeme príjmy z privatizácie všetkých štátnych podnikov (nielen SPP) na splatenie dlhov štátu a na meškajúcu dôchodkovú reformu. „Sú to jednorazové peniaze, preto by sme ich mali použiť na to, čo už bolo minuté. Nie na založenie nových povinností štátu, ktoré potom zaťažujú vývoj štátneho rozpočtu v najbližších rokoch,“ podčiarkla včera na pôde Francúzsko-slovenskej komory viceguvernérka NBS. Má to viacero následných predností: znížia sa nám náklady na dlhovú službu, lebo štát nebude musieť dávať miliardy korún na úroky zo splácaných úverov. Naopak, tieto peniaze môžu tiecť do ekonomiky. S tým, že ich bude možné použiť na zníženie deficitu bežného účtu platobnej bilancie SR. Nová slovenská vláda bude musieť dať aj

jasný signál

obyvateľom i podnikateľom, nepodľahnúť populistickým krasorečneniam a dodržať slovo, že nevyhnutnú liberalizáciu jednoznačne dotiahne do konca, aby súkromný sektor vedel racionálne kalkulovať náklady. Týka sa to aj mzdových nákladov. Podnikatelia predsa v týchto dňoch dostali od M. Dzurindu jasný signál, že v apríli by sa mali naštartovať vládou ohlásené nárasty platov vo verejnej sfére (vojakom, učiteľom atď.). V tejto súvislosti si E. Kohútiková položila otázku, či rast miezd bude spojený aj s nevyhnutnou reformou a či štát na to v rozpočte skutočne nájde potrebný balík peňazí. „Mzdy musia rásť v prijateľnom pomere k predpokladanému vývoju inflácie,“ povedala doslova.

Tibor Bucha