Strategická magistrála

Kľúčová spojnica medzi Áziou a Európou

Transibírska magistrála je dvojkoľajná elektrifikovaná trať s dĺžkou viac ako 10-tisíc kilometrov. Spája Japonsko, Kórejskú republiku s Ruskom, s Fínskom, so strednou a s južnou Európou. Táto magistrála je schopná ročne prepraviť 100 miliónov ton tovarov, zahŕňajúc tranzitnú prepravu 200-tisíc kontajnerov z ázijsko-tichooceánskeho regiónu do Európy a Strednej Ázie. Čas prepravy ucelených kontajnerových vlakov je zo stanice Nachodka do Čopu 13,5 dňa a do Berlína cez Poľsko 14,5 dňa. Špeciálne sledovaný kontajnerový vlak zostavený zo 45 vozňov dokonca prešiel trasu dlhú 10 555 km z Nachodky do Brestu za 8 dní a 21 hodín, čo je 1174 km za deň. Za posledné dva roky sa objem prepráv po transibírskej magistrále zdvojnásobil, ale napriek tomu je prepravná kapacita využitá stále len na 50 %. Ruská strana plánuje spojiť ostrov Sachalin s Japonskom mostom. Dokonca prezident Ruska V. Putin už rokoval s predstaviteľmi Mongolska, Číny a KĽDR a nedávno vo Varšave s predstaviteľmi Poľska.

Záujmom ŽSR i celého Slovenska je, aby čo najväčšie množstvo prepráv prechádzalo tranzitom cez naše územie, za čo, samozrejme, inkasujeme nemalé poplatky. Dokonca určité skupiny podnikateľov uvažujú o tom, že predĺžia širokorozchodnú trať až do Bratislavy, odkiaľ by sa mohli tovary po prekládke prepravovať vlakom alebo loďami po Dunaji. O priblíženie možností využívať transibírsku magistrálu sme preto požiadali profesora Ing. Jána Mikolaja, člena Profesijného klubu dopravy, pôšt a telekomunikácií, ktorý v tejto súvislosti okrem iného uviedol: „Nie že by sme boli nejako zamilovaní do širokorozchodnej trate, avšak po značnom rozšírení prepravy o japonské, čínske a kórejské tovary by bolo predĺženie širokorozchodnej do Bratislavy veľmi zaujímavou podnikateľskou myšlienkou. Samozrejme, ŽSR na to nemajú v súčasnosti peniaze, avšak sú tu možnosti využiť prostriedky z deblokácie, prípadne využiť nadnárodný kapitál, ktorý veľmi rád investuje do infraštruktúry. Veľa sa hovorilo o vybudovaní širokorozchodnej trate cez Poľsko až do českého Bohumína, ktorý by sa tak stal superprekladiskom pre Európu. Žiaľ, naša súčasná vládna garnitúra, ani ministerstvo dopravy zatiaľ neuvažujú o takomto variante. Treba si však uvedomiť, že v Györi sa na Dunaji buduje veľký prístav a je možnosť, že sa preprava tovarov presmeruje cez maďarské územie až do Györu a nadväzne po Dunaji do celej Európy.“

Jozef Kunik