So srdcom na dlani nepochodil

Kritika ho neopúšťala vtedy a aj dnes vie starosta pomenovať problém

Starosta obce Sklené Teplice Jozef Želiar je v tejto funkcii od roku 1981. Navštívili sme ho koncom februára na jeho želanie. Ešte predtým, než začal rozprávať o tom, ako by obec chcela podnikať v cestovnom ruchu, ale nemá na dokončenie svojho projektu, vrátil sa trochu do histórie, lebo za viac ako dvadsať rokov starostovania dokáže porovnávať, hoci by niekto mohol povedať, že minulosť a súčasnosť sa vlastne ani porovnať nedajú. J. Želiar sa považuje za človeka, ktorý napriek vyvinutému citu pre zodpovednosť za rodinu nič nedaroval ani vtedajším mocným. Ťažko mu bolo kritizovať funkcionárov a doma mať osem detí, no aj vtedy ho rozumní ľudia podporili. Starosta sa dušuje, že za celé to obdobie od nikoho nevzal úplatok a ani ho neposkytol. Že by sa aj preto obci nepodarilo dokončiť doteraz svoje investičné zámery?

Do roku 1989 sa podľa J. Želiara v obciach žilo lepšie a viac sa do nich aj investovalo ako teraz. Sklené Teplice mali do roku 1985 stavebný uzáver. Bol spracovaný územný plán zóny a asanácia čakala 75 domov. Centrum sa malo presunúť smerom k susednej obci Repište. Toto opatrenie malo pomôcť miestnemu kúpeľníctvu sa ďalej rozvíjať, no, žiaľ, k tomu nedošlo. Do roku 1985 odišlo z obce veľa mladých ľud.

„Obec v osemdesiatych rokoch urobila veľkú rekonštrukciu a prístavbu materskej školy. Potom ju prevzal štát. Nič sa na nej neopravovalo a teraz, keď je škola zdevastovaná, idú ju vracať obci. Hovorím, že samospráva obcí vlastne už neexistuje.

Všetko je oklieštené, nikto nepomôže, ani štát, každý by len rád kontroloval,“ konštatuje starosta a dodáva, že predstavitelia obcí sú ustavične viazaní nejakým vládnym či iným uznesením. Kriticky sa vyjadruje najmä o znemožnení vyjadrovať sa k predaju nehnuteľností v obci. „Nie že by sme v tom niekomu bránili, ale v minulosti sme takýmto spôsobom mali aspoň prehľad, kto u nás býva. V Sklených Tepliciach je okolo osemdesiat rekreačných chát a kým sa dozvieme meno nového majiteľa, tak chatu vlastní už niekto nie druhý, ale aj tretí.“ J. Želiar má ťažké srdce aj na obchodníkov, ktorí pri predaji nepoužívajú alebo zneužívajú registračnú pokladnicu. Príkladom je podľa neho miestna prevádzka rýchleho občerstvenia, ktorá vlani podľa mesačných výpisov z registračnej pokladnice nepredala v istom období ani liter vína či piva. Keď sme sa ho spýtali, či sa nebojí toho, čo môže nasledovať po uverejnení tejto informácie, rázne odvetil, že nie, lebo je to pravda.

Poskytol nám výpis z registračnej pokladnice za júl až december 2001 a skutočne, v novembri to vyzerá tak, že predajňa nemala obrat ani jedinú korunu, v septembri mala predať víno len za 50 Sk, cigarety za 70 Sk a podobne. Ako hovorí, obecnému úradu to spôsobuje finančné straty, lebo nemá príjem z odvodov. Starosta sa rozhorčuje, že v tejto krajine nefunguje kontrola týchto prevádzok a majitelia si vlastne robia čo chcú. „Hlásil som to aj na okresný úrad, sľúbili že prídu.“ Do času našej návštevy sa tak nestalo.

Čo však J. Želiara najviac tlačí a hnevá, je niekoľko rokov rozostavaný objekt rekondičného a stravovacieho zariadenia, ktorého časť základnej stavby dostala obec delimitáciou ešte v roku 1992 od bývalého okresného národného výboru. Popri ňom vlastní obec dve ubytovacie zariadenia - turistickú ubytovňu Slovan so 46 lôžkami a ubytovňu Žliebok, ktorá má jedno- a dvojlôžkové izby. Okrem toho vlastní obec aj areál termálneho kúpaliska, kde sú tri bazény. Sklené Teplice by mohli rozvíjať vlastný vidiecky turizmus. Obec vlastní aj termálny vrt, z ktorého môže odoberať päť litrov termálnej vody za sekundu. Jej teplota sa pohybuje okolo 56 až 57 stupňov Celzia. Vodu by chceli priviesť do objektu rekondičného zariadenia, kde by sa pre širokú verejnosť organizovali ozdravovacie pobyty zamerané predovšetkým na regeneráciu pohybového ústrojenstva. Jeho súčasťou by boli aj kúpele, vodoliečba, parafín, elektroliečba, masáže, fitnes a podobne. Stravovacie zariadenie s kapacitou do 250 jedál denne by mohlo slúžiť nielen pre hostí ubytovaných v zariadeniach obce, ale aj pre obyvateľov okolitých chát. Je to ideálne miesto

aj na organizovanie spoločenských podujatí. O návštevníkov by sa starosta nebál, lebo Sklené Teplice sú známe aj v zahraničí, najmä v Českej republike a Poľsku.

V čase, keď nedokončený objekt rekondičného a stravovacieho zariadenia obec prevzala, na jeho finalizáciu sa nenašlo desať miliónov korún. V súčasnosti by však bol potrebný asi trojnásobok prostriedkov. Obec si pred piatimi rokmi vzala na stavbu aj úver, lebo bolo potrebné spraviť strechu, aby zariadenie celkom neschátralo. Okrem toho na prívod termálnej vody z vrtu vzdialeného asi 1300 metrov by potrebovali päť miliónov Sk. Vodu by ani nemuseli čerpať, vyviera pod prirodzeným tlakom a v súčasnosti bez úžitku vyteká intenzitou dva litre za sekundu. Hodnota tohto vrtu je v súčasnosti mimoriadne veľká a znásobuje ho aj liečivý účinok vody.

Starosta nám hovorí, že v záujme dokončenia tejto stavby sa už obrátil aj na sekciu cestovného ruchu ministerstva hospodárstva s požiadavkou

o dotáciu.

Obec na dokončenie stavby vraj nemôže dostať financie, lebo podmienkou na získanie dotácie je, aby 51 % majetku vlastnila súkromná osoba. Starosta má však obavu, že hneď ako by nehnuteľnosť vlastnila súkromná osoba, tak úver by sa nemusel nepoužiť na pôvodný účel a peniaze by sa jednoducho stratili. Asi by sa nenašiel nikto, kto by do zariadenia investoval naraz plnú sumu zo svojho. Máme aj svoju stavebnú skupinu, ktorá by objekt dokončila a možno by sme ani všetky financie neminuli.“ Ako príklad uviedol postup pri rekonštrukcii kúpaliska, na obnovu ktorého bolo rozpočtovaných 3,5 mil. Sk, ale v skutočnosti sa minulo len 1,8 mil. Sk. Z toho väčšiu časť predstavoval stavebný materiál. Ročný rozpočet obce je do troch miliónov korún. „Pred rokom 1989 dostávali kúpeľné obce dotáciu na rozvoj od štátu. V prípade Sklených Teplíc to bolo vtedy od 600-tisíc korún do 1,2 milióna korún. Za túto sumu sme dokázali vybudovať chodníky, komunikácie a bolo aj na údržbu a sprístupnenie lesných chodníkov pre pacientov. A keď sa vrátime do histórie kúpeľov, tak bývali predsa len známejšie ako teraz, ba dokonca až slávne. V súčasnosti po privatizácii sa rekonštruovali v kúpeľoch dva objekty za premrštené náklady. Úver sa však nesplácal,“ končí rozprávanie starosta.