Vynálezy vládnu v kancelárii

Takmer každá z bežných kancelárskych potrieb má nejakú zaujímavú históriu. Keď zdvíhate telefón, robíte kópiu na fotokopírke alebo spájate dve listiny kancelárskou spinkou, dotýkate sa predmetov, ktoré sú plodom náhody, neústupnosti, neúspechu alebo dokonca symbolom slobody. Vynálezy, ktoré nám spríjemňujú a uľahčujú prácu - porozprávajme si dnes niektorý z týchto príbehov.

S konečnou platnosťou je zakázané, aby nórski vojaci zdobili blúzy svojich uniforiem s rytými kráľovskými iniciálami. Toto kategorické nariadenie vydané v rokoch druhej svetovej vojny prichádzalo z najvyšších nemeckých miest. Fašistickí okupanti vôbec nemohli predvídať následky svojho dekrétu. V radoch nórskych vojakov nahradili gombíky obyčajné kancelárske spinky. To bol začiatok vzbury, pretože kancelárska spinka symbolizovala vlasť a odpor k nacistickej okupácii a stala sa pre nacistov príčinou na zatýkanie. Za všetkým stál muž, ktorý sa volal Johan Vaaler. Narodil sa 15. marca 1866 v Oslo a vyštudoval elektrotechniku a matematiku. Bol Nór a vynašiel ten zakrútený kúsok drôtika, ktorým si nórski vojaci zapínali uniformy. Patent na kancelársku spinku je však uložený v amerických archívoch. Vaaler síce skutočne v roku 1899 spinku vynašiel, ale vtedy ešte v Nórsku neexistoval patentový zákon. Pokiaľ by si teda chcel dať patent zapísať, musel by sa presťahovať do Nemecka. A to sa mu nechcelo. A tak ho na druhej strane Atlantického oceánu predstihol v roku 1900 Cornelius J. Brosnan so Springfieldu v Massachusetts. Spinky, ktoré nazval konaclip, sa začali vyrábať v americkej továrni Gem. Američania si teda odniesli peniaze a Nóri sa pýšia osobou vynálezcu.

Americký patent číslo 174 465 zmenil celý svet. Do spisov patentového úradu bol uvedený pod heslom „zlepšenie telegrafického spojenia“ a až neskôr sa preslávil pod názvom telefón. Písal sa rok 1876 a Alexander Graham Bell bežal víťazné preteky, o ktorých vôbec nevedel. Roky bádania vydali svoje ovocie. Podarilo sa mu nájsť spôsob, ako elektrickým káblom prenášať ľudský hlas. Bol vynájdený telefón. Pravda, v inej časti tejto krajiny žil iný vynálezca, ktorému práve čas odoprel slávu, popularitu i milióny dolárov. Volal sa Elisha Grey, a keď dorazil do patentového úradu, vyplnil formulár a odovzdal ho, namiesto prijímacej pečiatky ho čakalo šokujúce oznámenie: „Aké zvláštne, pán Bell tu bol pred niekoľkými hodinami s podobnými vynálezom.“

Krátka tlačová správa uverejnená v júni 1994 oznamovala, že vo veku sedemdesiatdeväť rokov skonal barón Marcel Bich. Zanechal po sebe bohatstvo vo výške 740 miliónov dolárov. Prevažujúcu časť z tejto obrovskej sumy získal patentovaním jedného z najpoužívanejších predmetov na svete: prepisovaciu ceruzku Bic. Aj keď barón pochádzal zo zámožnej rodiny, veľmi skoro začal pracovať. Bol podomovým obchodníkom, neskôr riadil anglickú firmu na kancelárske potreby Stephen and Sawn. Zbohatol v tridsiatich deviatich rokoch. Vtedy zdokonalil vynález surrealistického maliara maďarského pôvodu Ladislava Bira, ktorý v argentínskej emigrácii skonštruoval prvú prepisovaciu ceruzku v histórii, ktorá sa po použití mohla vyhodiť. Bich si nechal patentovať svoj príspevok - originálny hrot, pod svojím menom, z ktorého vynechal koncové h. Prvé z týchto ceruziek sa objavili na trhu v roku 1953. Za niekoľko týždňov sa ich predalo viac ako desaťtisíc a za tri roky už množstvo predaných ceruziek Bic dosiahlo ohromujúci počet - dvestopäťdesiattisíc kusov.

Chester Carlson bol nesmelý už od detstva. Po smrti matky sa s otcom presťahoval na západné pobrežie, kde sa zapísal do kalifornského Technologického inštitútu. Po skončení štúdií sa uchytil v malej právnickej kancelárii, ktorá sa špecializovala na patenty. Ručne popisoval stovky formulárov a listín. Je celkom pochopiteľné, že bol takmer posadnutý myšlienkou vymyslieť prístroj, ktorý by papiere dokázali kopírovať. Preštudoval desiatky technických kníh a sám si financoval niekoľko pokusov. V roku 1939 dokončil prototyp kopírovacieho prístroja. Ponúkol svoj vynález veľkým medzinárodným spoločnostiam ako IBM, General Electric, ale žiadna z nich neprejavila záujem. Až v roku 1960 sa jeho nápad zapáčil malej továrni v Rochesteri v štáte New York a po niekoľkých úpravách pôvodného vynálezu uzrel svetlo sveta kopírovací prístroj Xerox. Chester Carlson sa stal milionárom, ale života si užíval krátko. O osem rokov neskôr zomrel na infarkt.

História faxu je príbehom fantastu. Tridsaťtri rokov predtým, než si dal Bell patentovať telefónny prístroj, to znamená v roku 1843, tušil škótsky výrobca hodiniek a vedec Alexander Bain, že raz príde deň, keď bude obraz putovať prostredníctvom jemného telegrafného kábla z miesta na miesto, kde bude nejaký prístroj schopný tento obraz reprodukovať. Dlho o tom premýšľal, potom preniesol myšlienku na papier, zašiel do patentového úradu a fax sa stal jeho vynálezom. S použitím Bainových prác objavil v roku 1948 Frederick Bakewell proces scannerovania originálnej predlohy, ktorý sa stal základom väčšiny dnešných faxových prístrojov.

(kab)