Ochrana z daňového hľadiska

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Patrím medzi malých podnikateľov, pričom mám len dvoch zamestnancov v dvoch pobočkách mojej prevádzkarne v Košiciach a v Bratislave, lebo ja sám som v centrálnej prevádzkarni v Banskej Bystrici. Daňový úrad mi pri kontrole dane z príjmov fyzických osôb za roky 1998 - 2000 vylúčil z daňových výdavkov pracovné cesty osobným motorovým vozidlom za obdobie od júna 1999 v hodnote 240-tisíc Sk. O túto sumu mi zvýšil základ dane a dorubil mi z toho

daň. V protokole o daňovej kontrole uviedol, že nešlo o daňové výdavky, lebo som v tom čase šoféroval uvedené vozidlo tzv. načierno, lebo som mal po dopravnej nehode pozastavený vodičský preukaz. Porušil som síce podľa zákona pravidlá cestnej premávky, ale nič som podľa mňa neporušil zo zákona o daniach z príjmov, mám jednoznačné dôkazy, že uvedené podnikateľské cesty som naozaj absolvoval (moje riziko bolo, že bez vodičského preukazu) a PHM (benzín) na ne som riadne zakúpil a zaplatil?

- Myslím si, že daňový úrad postupoval správne, napriek tomu vám odporúčam požiadať o kvalifikovanú oponentúru tohto názoru priamo právnika. K môjmu názoru ma vedie ustanovenie dikcie § 25 ods. 1 písm. j) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, ktoré hovorí, že daňovými výdavkami nie sú výdavky presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi, ako aj výdavky poskytnuté na základne neoprávneného majetkového prospechu. Logickým sa javí zjavne názor, že z daňového hľadiska má daňové záležitosti posudzovať daňový úrad, ale nie prihliadať na to, či bola porušená iná právna forma - napríklad o cestnej premávke tým, že ste nemali pri realizácii daňových nákladov (cesty autom) platný vodičský preukaz. Je to vyslovene neštandardná a extrémna situácia, kde nepoznám k meritu veci

zatiaľ žiadny daňový judikát, dokonca predpokladám, že názor troch nezávislých sudcov by v danej kauze nebol rovnaký.

Podnikám v obchode ako malý živnostník už osem rokov spolu s celou rodinou - manželkou a štyrmi deťmi. Pred dvoma rokmi ma donútili určití ľudia platiť „za ochranu“ alebo na tzv. výpalné. Nejde o malé sumy a zaujíma ma, či tento druh nákladov uzná daňový úrad ako daňový výdavok alebo nie? Ako je vôbec možné, že v SR sa takéto veci už roky dejú a štát nevie účinne zasiahnuť?

- Z hľadiska daňového práva je daňový výdavok v princípe všetko to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov podľa legitímnych zásad právneho poriadku v SR - teda postupmi, ktoré zákon vo všeobecnosti povoľuje. V kontexte daňových alebo nedaňových výdavkov na

účel dane z príjmov vám dávam do pozornosti ustanovenia § 24 a § 25 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

Pretože na Slovensku ešte nezavládla skutočná vyspelá demokracia a zatiaľ ešte v mnohých aspektoch kriminality a tieňovej ekonomiky sa nemôže táto krajina považovať za civilizovaný právny štát, platí v našej minikrajine aj tzv. džungľa donucovacích a vynucovacích deformácií na slovenskom mikrotrhu. Do tejto kategórie nepochybne patrí aj vplyv podsvetia cestou tzv. vydieračských konaní všetkého druhu, ktoré sa v odbornej terminológii súhrnne označuje termínom „racketing“ alebo v slangovej slovenskej praxi ako „výpalníctvo“. Podľa mojich informácií sa prístup uvedených nečestných praktík (ktoré, samozrejme, prestupujú platný zákonný rámec SR) dá rozdeliť v princípe do dvoch skupín. Do prvej skupiny patria tí, ktorí vydierajú a donucujú platiť podnikateľov peniaze v hotovosti (cash) - na ruku, načierno - bez potvrdenky. Do druhej skupiny (tzv. vyspelejšie a kultivovanejšie praktiky) - patria tí, ktorí majú taký široký podnikateľský záber, že dokážu podnikateľovi vystaviť legitímnu faktúru (alebo dokonca s ním uzavrieť právne bezchybné obchodné zmluvy) so všetkými náležitosťami účtovno-daňového dokladu na komplexné služby „ochrany obchodného subjektu alebo prevádzkarne alebo ostatného firemného majetku podnikateľa“ ako nevyhnutný daňový výdavok, ktorý by mal daňový úrad uznať v zmysle ustanovenia § 24 cit. zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov.

V prípade oboch skupín (aj keď v prípade druhej skupiny, ak ste podpísali zmluvy s nimi, ste zjavne vo vyššej dôkaznej núdzi, že ste bol donútený) však odporúčam obrátiť sa na orgány činné v trestnom konaní (ak nie na políciu) - možno s pomocou schopného právnika - pretože ide zjavne o naplnenie skutkovej podstaty §§ 235 - 235b Trestného zákona (teda zákona číslo 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov). Uvedené paragrafy definujú pojmy vydieranie (kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel) a hrubý nátlak (kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti k poskytnutiu plnenia majetkovej alebo nemajetkovej povahy pre seba alebo tretiu osobu za služby vlastné alebo služby tretej osoby, ktoré mu za také plnenie proti jeho vôli vnucuje, a to aj vtedy, ak také služby iba predstiera).

Myslím si, že ak ide o legitímne platby a sofistikovanie zdôvodnené racioargumentmi (súvis s predmetom podnikania a rozsahom i charakterom obchodného majetku podnikateľa) za ochranu obchodného majetku, je to daňový výdavok.

Ing. Emil Burák, PhD.