Jaguáre a mafia

Nemáte občas pocit, že v súčasnom svete dokážete bez problémov zohnať hromady viac alebo menej neužitočných informácií, avšak, keď treba zistiť niečo, čo vás skutočne zaujíma alebo čo skutočne potrebujete, nastávajú ťažkosti? Ja áno. Napríklad aj dnes.

Správy o tom ako jaguáre vo viedenskej zoo usmrtili ošetrovateľku či príhody o istej Sicílčanke, ktorej miestne úrady odmietli vydať vodičský preukaz, lebo je manželkou mafiána, si ma priam vyhľadávajú. Hrnú sa na mňa zo všetkých strán a vôbec ich netrápi, že sú mi srdečne ukradnuté. Sú presné, overené, svojím spôsobom aj pôvabné, a to mi stačí.

Ak chcem však zistiť niečo o udalosti, ktorá dnes hýbe svetom - o boji proti terorizmu - narážam na neprekonateľné prekážky. Najviac otáznikov vyvoláva vývoj v samom Afganistane. Niekoľko mesiacov sa zdá, že Taliban a al-Káida sú porazené a krajina sa s pomocou medzinárodného spoločenstva vybrala k lepšej budúcnosti. A potom zrazu prepuknú intenzívne boje, o život prichádzajú americkí vojaci. V podstate však nik z nás nevie, čo presne sa na východe Afganistanu deje. Odkázaní sme na skromné oficiálne vyhlásenia, ako aj rozsiahle hodnotenia analytikov. A potom aj na novinárske špekulácie, keďže žurnalisti k vojne nemajú prístup. Podobne je to aj v prípade informovania o bojoch medzi jednotlivými afganskými frakciami či určovaní miesta pobytu bin Ládina. No a netreba zabudnúť, že boj proti terorizmu je vo veľkej miere záležitosťou tajných služieb a verejnosť už vôbec nemôže očakávať, že získa správy o ich činnosti.

Nezostáva nám asi nič iné, len slepo veriť, že všetko dobre dopadne. A medzičasom môžeme nadávať na jaguáre a mafiu.

Rastislav Boldocký