Kazachstan na čele rastu

Sedem najchudobnejších krajín SNŠ potrebuje finančnú pomoc

Kazachstan bol vlani lídrom krajín Spoločenstva nezávislých štátov vo viacerých častiach makroekonomického rozvoja. Dosiahol najväčší rast hrubého domáceho produktu, poľnohospodárskej výroby, vnútorných investícií, nákladnej dopravy, štvrtý najväčší rast priemyselnej výroby. O značnom ekonomickom potenciáli Kazachstanu najmä vďaka veľkým zásobám ropy a plynu svedčí najvyššia priemerná mesačná mzda v SNŠ v objeme 125 USD. Nehľadiac na tvrdú osobnú moc prezidenta Nursultana Nazarbajeva v duchu bývalej komunistickej totality a islamskej tradície, obmedzujúcu celkový rozvoj krajiny. Autoritárske režimy sú vlastné aj pre iné postsovietske stredoázijské štáty. Sú však medzi nimi priepastné rozdiely. V Tadžikistane je napríklad aj najnižšia priemerná mzda v SNŠ v sume 10 USD.

Práve v Kazachstane, neďaleko bývalej metropoly Almaty vo vysokohorskom stredisku Čimbulak v predhorí Alatau, sa konal tretí neformálny summit prezidentov SNŠ. Prvé dve uvoľnené stretnutia hláv SNŠ boli v uplynulých dvoch rokoch v čiernomorských letoviskách v ukrajinskej Jalte na Kryme a ruskom Soči. Prvý raz sa na podobnom summite zúčastnil turkménsky prezident Saparmurad Nijazov, chýbal iba azerbajdžanský líder Hejdar Alijev pre nedávnu operáciu. Aj oficiálne stretnutia vodcov tohto voľného integračného zoskupenia mávajú často charakter diskusií bez prijatia konkrétnych rozhodnutí. Za potrebné považujú aj stretnutia v neviazanej atmosfére bez prísneho protokolu, prispievajúce k zblíženiu ich postojov k rôznym nevyriešeným problémom. A o tie na rozsiahlom postsovietskom eurázijskom priestore s 282 miliónmi obyvateľov nie je nikdy núdza.

Účastníci summitu posúdili aktuálnu situáciu v Strednej Ázii v súvislosti s vývojom v susednom Afganistane. Rusko, Kazachstan, Turkménsko a Uzbekistan prijali spoločné vyhlásenie o súčinnosti pri realizácii energetickej politiky a zabezpečení ochrany svojich záujmov pri preprave plynu pre krajiny SNŠ, Európy a Ázie. Ruský prezident Vladimir Putin označil zjednotenie úsilia za mimoriadne cenné, lebo Rusko a Turkménsko sú veľkí producenti plynu a ďalšie dve krajiny poskytujú aj prepravné systémy. Podľa Putina nie je žiadna tragédia v prítomnosti amerických vojakov v Gruzínsku. Moskva ďalej podporuje územnú celistvosť tejto zakaukazskej republiky. Gruzínsky líder Eduard Ševardnadze uviedol, že USA im pomohli založiť pohraničné vojská a teraz pomáhajú zriadiť aj protiteroristické jednotky. Podľa neho separátne Abcházsko nikdy nebude nezávislé, ani asociovaným členom Ruska, lebo v Moskve vraj na to nepristúpia. Rusko bolo na summite poverené vypracovať do ďalšej schôdzky nový návrh rozvoja SNŠ.

Celkový makroekonomický rast v SNŠ sa vlani spomalil. Hrubý domáci produkt sa priemerne zvýšil o 6 % (v roku 2000 o 8 %), priemyselná výroba o 7 % (11 %), agrárna výroba o 8 % (7 %), investície o 10 % (18 %). HDP vzrástol najviac v Kazachstane o 13,2 %, Tadžikistane o 10,2 %, Azerbajdžane o 9,9 %, Arménsku o 9,6 %, na Ukrajine o 9 %, v Moldavsku o 6,1 %, v Rusku o 5,7 %, Kyrgyzstane o 5,3 %, Gruzínsku o 4,5 %. (Konečné údaje o Turkménsku a Uzbekistane nemali v sídle SNŠ v Minsku k dispozícii). Priemyselná výroba sa zvýšila v Tadžikistane o 14,8 %, na Ukrajine a v Moldavsku o 14,2 %, v Kazachstane o 13,5 %, v Bielorusku a Kyrgyzstane o 5,4 %, Azerbajdžane o 5,1 %, Rusku o 4,9 %, Arménsku o 3,8 % a znížila sa iba v Gruzínsku o 1,1 %.

Agrárna výroba stúpla v Kazachstane o 17 %, Arménsku o 12 %, Azerbajdžane a Tadžikistane o 11 %, na Ukrajine o 10 %, v Rusku a Kyrgyzstane o 7 %, Gruzínsku o 6 %, Moldavsku o 4 %, Bielorusku o 2 %. Podiel obyvateľov žijúcich za hranicou chudoby dosahuje v krajinách SNŠ približne 20 - 40 %. Podľa správy Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky 7 najchudobnejších krajín SNŠ - Tadžikistan, Gruzínsko, Arménsko, Azerbajdžan, Kirgizsko, Uzbekistan a Moldavsko potrebujú finančnú pomoc kvôli vysokým zahraničným dlhom, nízkej životnej úrovni, nerozvinutému regionálnemu obchodu, mimoriadne veľkej korupcii a HDP stále pod úrovňou roku 1989.

Martin Benko

Kyjev