KOMU ŠPAGETY, KOMU ŠPAGÁT

Napriek tomu, že inflácia sa v roku 1998 pohybovala pod úrovňou 6 %, úrokové sadzby komerčných bánk na Slovensku prevyšovali 20 %. Vysoké úrokové sadzby ponúkali občanom možnosť výhodne zhodnocovať úspory, výrazne sa však podpísali pod zhoršovanie finančnej situácie podnikateľského sektora. Drahé peniaze znižovali konkurenčnú schopnosť slovenských podnikov a následne výkonnosť celej ekonomiky. Prudký pokles úrokov na medzibankovom trhu priniesol v roku 2000 zníženie úrokových sadzieb z novoposkytovaných úverov. Kým priemerná úroková sadzba z čerpaných úverov dosiahla v októbri 1998 podľa údajov NBS 23,5 %, v septembri 2001 to bolo už len 9,1 %. „Dobrá banka je ako lekár, dokonale pozná zdravotný stav pacienta, aby stanovila

presnú diagnózu

a predpísala účinné lieky,“ povedal tento týždeň prezident Francúzsko-slovenskej komory Vladimír Valach. Podnikateľská sféra sa však zhoduje v názore, že reštrukturalizácia bankového sektora neprináša ovocie v ozdravnom procese slovenských podnikov. Banky pritom nemajú na čo čakať: úroková miera klesla vlani pod spomínaných desať percent a v takýchto podmienkach v liberálnej trhovej ekonomike je reštrukturalizácia výroby vecou mikroekonomiky. Ak sa sprivatizované banky nezačnú správať podnikateľsky a budú úverovať projekty modernizácie len v niekoľkých špičkových podnikoch (kde sa im peniaze otočia s istotou), tak 150 mld. Sk na ozdravenie bankového sektora sa minie účinkom a podniky sa naďalej budú zmietať na posteli v bolestivých kŕčoch.

Viacerí ekonomickí experti zaregistrovali, že bankové domy u nás sa radšej sústredia na kontakt s občanom. VÚB ako druhá najväčšia finančná inštitúcia na Slovensku, s celkovou výškou aktív 165 mld. Sk k 31. decembru 2001 a celkovým objemom depozitov 125 mld. Sk, bola prakticky od svojho vzniku lídrom v oblasti podnikového bankovníctva. Terajší manažment otvorene priznáva, že po vstupe bankovej skupiny IntesaBci ako 94,7-percentného akcionára sa momentálne koncentrujú na zvyšovanie univerzálnosti i vývoj nových produktov príťažlivých pre klientov. Banka zvyšuje svoju pozíciu v retailovom bankovníctve, kde má viac ako milión klientov a podiel na trhu prekračuje 20 %. Od 1. marca 2000 poskytuje VÚB bezúčelové spotrebné úvery fyzickým osobám. Do konca roku 2001 túto možnosť využilo 13 700 klientov v celkovom objeme 1,44 mld. Sk. Za vlaňajšok vzrástol objem poskytnutých spotrebných úverov o 1,24 mld. Sk. Predstavitelia „vúbky“ aj včera pred novinármi priznali, že tento trend je dynamický,

ponuka produktov

sa stále rozširuje. Ako príklad slúži niekoľko druhov úverov: bezúčelový spotrebný, mladomanželský, študentský, spotrebný úver na získanie transplantátu z pupočníkovej krvi pre budúce matky a poistený spotrebný úver. S účinnosťou od 15. februára 2002 zvýšila VÚB maximálnu výšku spotrebných úverov z 300-tisíc Sk na 500-tisíc Sk. Splatnosť (v závislosti od požadovaného objemu) sa predĺžila až na päť rokov.

Smerovanie banky naznačujú aj hypotekárne úvery, kde je VÚB (s 50-percentným podielom) stále lídrom na slovenskom trhu. Dokumentuje to bilancia VÚB na konci minulého roka: 4200 uspokojených klientov v celkovom objeme 2,8 mld. Sk. Znamená to ročný nárast o 1,5 mld. Sk. Aj tu však štatistika hovorí jasnou rečou: až 90 % hypotekárnych úverov poskytla VÚB fyzickým osobám na riešenie problémov bývania. Inovácia avizovaná talianskym majiteľom sa prejavila 15. februára 2002, keď VÚB priniesla na trh absolútnu novinku - hypotekárny úver pre mladých ľudí do 35 rokov. Úroková sadzba oproti štandardu je nižšia o 0,2 %, splátku istiny úveru možno odložiť o dva roky. Zvýhodnený hypotekárny úver môžu získať aj tí, ktorí majú uzatvorené životné poistenie či poistenie hypotekárneho úveru. A napokon: od 11. marca 2002 začne VÚB poskytovať zvýhodnené hypotekárne úvery s pohyblivou úrokovou sadzbou od 8,5 %. Po zohľadnení štátneho príspevku vo výške 4,5 % na tento rok to znamená výslednú 4-percentnú úrokovú sadzbu. Samozrejme, zase pre občanov. Aj z toho je zrejmé, že pripomienky podnikateľskej sféry v tom duchu, že nechce byť

od macochy,

majú opodstatnenie a slovensko-taliansky manažment VÚB (rovnako tak v ostatných sprivatizovaných bankách) by sa nimi mal vážne zaoberať. Po odsune zlých úverov do konsolidačných agentúr sa štruktúra úverového portfólia banky zmenila najmä v neprospech agrosektora a ťažkého priemyslu. Insolventnosť vyústila v nejednom prípade do tunelovania podniku a banky prišli o peniaze. Zamerali sa preto na vklady občanov, kde je pozícia finančnej inštitúcie pevnejšia. Ak sa však chce taliansky kapitál stať dobrým terapeutom v zmysle slov V. Valacha, nemôže občanom servírovať špagety a podnikateľom de facto zaťahovať slučku na krku.

Tibor Bucha