Tiež sú insolventní

Dodávatelia liekov a zdravotníckych pomôcok už nechcú zálohovať zadlžené a problémové zdravotníctvo. No podľa jedného z vyhlásení rezortného ministra, možnosť „vyvliecť sa“ sa z tejto nevďačnej úlohy, ak chcú mať firmu, u nás veľmi ani nemajú. V súvislosti s problémami, ktoré vznikli s nedostatkom cytostatík, totiž minister R. Kováč vyhlásil, že liečba u nás nebude ohrozená, pretože podľa zákona musí firma dodať liek do 24 hodín, inak jej hrozia sankcie až do odobratia licencie. Nuž, každá palica má zvyčajne dva konce a toto pravidlo platí aj v prípade tohto ľudského postoja k liečbe onkologických pacientov. Inak vnímajú celú situáciu podnikatelia v zdravotníctve, ktorí často ručia celým svojím majetkom. Dlhy za lieky a špeciálny zdravotnícky materiál napriek viac či menej optimistickým prognózam riadiacej sféry v roku 2001 narastali. Celková zadlženosť lôžkových zariadení dosiahla 10 mld. Sk, v spomínanej oblasti to boli 4 mld. Sk. Zadlženosť narástla aj vo verejných lekárňach. Nedostatok finančných prostriedkov v zdravotníctve sa priamo prenáša do predlžovania lehoty splatnosti záväzkov poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti. Plánované oddlženie podľa uznesenia vlády č. 502/2001 v potrebnom rozsahu zodpovední nezabezpečili. Podľa informácií z Asociácie dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok, bola vlani splatnosť záväzkov z lôžkových zariadení 300 i viac dní. Preto už nie raz upozornili, že ak sa situácia nezmení k lepšiemu, nebudú môcť jej členovia garantovať kontinuálne zásobovania liekmi špeciálnym zdravotníckym materiálom pre vlastnú insolventnosť. Po zhoršení splatnosti faktúr vo verejných lekárňach už táto podnikateľská sféra nie je schopná úverovať veľmi komplikovanú situáciu v nemocniciach. Nejakú veľkú radosť v tejto oblasti nenarobilo ani zriadenie dlhovej služby na ministerstve zdravotníctva. V tejto súvislosti vznikli aj obavy z akéhosi vyradenia z hry. Náš zdravotnícky systém je vôbec problematický a v súčasnej situácii nie je jasné, ako sa chce dlhmi táto služba systematicky zaoberať. Ministerstvo zdravotníctva je subjektom napojeným na štátny rozpočet a má obmedzený priestor získavať zdroje. Podnikatelia z tejto sféry by sa viac potešili, keby takýto odbor vznikol na ministerstve financií a pomáhal rezortu zdravotníctva dlhy riešiť. Prax v tejto podnikateľskej skupine je podľa získaných informácií taká, že distributér, ktorý má vybudovaný okruh zákazníkov a chce robiť svoju činnosť dlhodobo, iba v minimálnych prípadoch používa možnosti ako penalizácia, súdne konanie či exekúcia. Najväčším problémom však je to, čo sa u nás „transformovalo“ v rezorte, teda narastajúce dlhy. Problémy, ktoré sú s cytostatikami, naznačujú, že situácia začína byť nebezpečná najmä pre pacientov. Ale ani podnikateľom v zdravotníckom svete niet u nás čo závidieť...

Ľudmila Koníková