Len ťažko sa udomácňuje

Komentuje Vladimír Turanský

Verejnú správu v SR po zániku systému národných výborov charakterizuje oddelená sústava orgánov štátnej správy a orgánov samosprávy obcí a miest. Odštátnenie sféry obcí a miest je nepopierateľným pozitívom, ale v praktickom živote má aj negatívne prejavy. Obe sústavy majú oddelené kompetencie, budovy, lokalizáciu i zamestnancov. Systém verejnej správy sa takto z hľadiska občana stal menej prehľadným. Vlani k tomu pribudli vyššie územné celky a postupne nové kompetencie. To, čo práve v tejto oblasti čaká Slovensko do roku 2003, nemá v jeho novodobej histórii obdobu. Nasledujúce roky by sa mali prejaviť pozitívnejšie, a to aj v uvedomení si zodpovednosti občanov za región, mesto, obec. To, že za posledných dvanásť rokov táto spoločnosť dokazovala, že pri rúbaní musia lietať aj triesky, prejavuje sa aj v reforme verejnej správy. Počas rokov búrania sme sa nenaučili verejnoprospešnému úsiliu a nepresvedčili nás o ňom ani tí, ktorí za reformu politicky, ale aj vecne zodpovedali.

Reformou sa má výkon moci dostať bližšie k ľuďom, ale o približovaní už počúvame dve či tri desaťročia. Zároveň tí, ktorí majú presadzovať samosprávne idey do každodennej praxe v obciach, akoby neraz ani o to príliš nestáli. Nemožno im to vyčítať, keď v minulosti sa sklamali „mocou pochádzajúcou z ľudu“ tým, že na 50-tisíc občanov pripadá jedna politická strana, ale ako hovoria, aj tak si niet z čoho vyberať, pritom vôkol vidia samých politických privatizérov a aj okolo samosprávnych krajov je podľa nich príliš veľa politiky. Aj po rozhovoroch s viacerými starostami si trúfam povedať, že život ľudí na vidieku sa odvíja inak, ako majú predstavu stranícke kabinety či štátni úradníci. Zaujímajú sa o to, či zajtra príde do dediny autobus, ktorý ich odvezie do práce, ak ešte nejakú majú, či rozvodnený potok im nevytopí chalupu a nezoberie mostík. Starostovia najmä menších obcí sú zavalení administratívou a „usmerňovaním“ zhora. Ak by mali mať všetko papierovo v poriadku, deň by nesmel mať len dvadsaťštyri hodín. Ako optimisticky znejú slová o tom, že budujeme nový model verejnej správy. Nedávno mi povedal jeden z mladších starostov obce s tromi stovkami „duší“, že najradšej by funkciu položil, no v ich okrese sa už takmer niet kde zamestnať. Keď k tomu prirátame, že politikom sa nepodarilo získať ľudí pre tento druh reformy, niet sa čo čudovať primátorovi, ktorý má ešte obavu, aby sa to nezvrtlo k